Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: H. A. Y. C. X. A. Č. S. Y. Á., bytom Č.. C.
XXX, J., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O.
BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 05. augusta 2014, č.: U-
RV-KO2-2014/V 1538-14, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 05. augusta 2014 č.: U-RV-KO2-2014/V 1538-14.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení návrh na vklad záložného práva
na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-J. zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prílohou zmluvy o zriadení záložného práva bola dohoda
o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom H. A. a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ktorá bola napísaná vo forme predtlače, kde splnomocnenec je v rámci
predtlače už dopredu vpísaný, kedy splnomocniteľ už nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody,
teda výber splnomocnenca. Dohoda o splnomocnení vo forme predtlače má už aj vopred údaje o
záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj o splnomocnencovi, z čoho vyplýva, že nielen voľba

splnomocnenca bola zo strany splnomocniteľa ovplyvnená, teda nebola slobodná. Veriteľ bol taktiež
dopredu vpísaný a je ťažké predpokladať aby splnomocnenec hájil záujmy splnomocniteľa, ktorý si ho
nemohol vybrať. Takáto dohoda o splnomocnení je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, taktiež je v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a preto je
aj neplatným právnym úkonom. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok
vznik,zmenualebozánikprávalebopovinností.Absolútnaneplatnosťnastávapriamozozákona,pôsobí
od začiatku, a preto aj záložná zmluva, ktorú namiesto záložnej dlžníčky uzavrel na základe absolútne

neplatného právneho úkonu - dohody o splnomocnení, je neplatným právnym úkonom.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v
rámci autoremedúry preskúmavané rozhodnutie zrušil a vydal nové rozhodnutie, ktorým jej návrhuna vklad záložného práva vyhovie, resp., aby postúpil vec príslušnému súdu, ktorý preskúmavané
rozhodnutie zruší a vráti späť na správne konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.
Poukázala na § 46 správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, z ktorých vyplývajú pre

odporcu ako správny orgán povinností o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Je zrejmé,

že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca v odôvodnení
rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca.
Takáto správna úvaha nespĺňa správne kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47
ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Ak správny orgán v odôvodnení takto nepostupoval, potom je

jehorozhodnutienepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Vzáverepoukázalnato,žedlžníkdlhodobo
neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil svoj dlh a on iba využil zmluvou dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedol v

odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastníčka H. A. a zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci konania sa k opravnému
prostriedku nevyjadrili.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníčkou H. A. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 31.05.2012 na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver vo výške 300,00 Eur. Dlžníčka sa zaviazala tento úver - istinu spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až

do zaplatenia splatiť. Spolu so zmluvou o úvere dlžníčka H. A. podpísala aj dohodu o splnomocnení,
ktorou splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci okrem iného aj na uzavretie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia

splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, t. j. zmluvy o úvere uzavretej dňa
31.05.2012.SplnomocniteľkaH.A.dohoduosplnomocnenípodpísalavRožňave31.05.2012azástupca
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave dňa 31.05.2012.

Dňa 06.06.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-J. medzi záložným

veriteľom (POHOTOVOSŤ s.r.o.) a záložcom (H. A. zastúpená na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXX,katastrálneúzemieJ.naparcelečísloXXXpostavenýrodinný
dom, súpisné číslo XXX k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX katastrálne územie J., parcelné
číslo XXX/X o výmere 396 m2 záhrady. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých

pohľadávok záložného veriteľa vzniknuté na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené

ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,

inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon

svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra

(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho

zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-J. zo dňa 06.06.2014 a jej

existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľ podpísal v Rožňave dňa
11.05.2012 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 31.05.2012.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.

Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,
- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri

uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo

malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníčky

(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z

ktorého dôvodu takýto právny úkon, ako uviedol odporca podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
neplatný. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
lebo sa prieči dobrým mravom, ak veriteľ sám vyhotoví predtlač dohody, v ktorej je už označený nielen
veriteľ, ale aj splnomocnenec, ktorého dlžníčka ani len nemala možnosť si vybrať, preto je dôvodnépredpokladať, že splnomocnenec bude hájiť záujmy veriteľa, nie dlžníčky. Dohoda o splnomocnení bola
ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť
obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý

by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale bola priamo
dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť

záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré
sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť

existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia

zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového

dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch

odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250lods.2vspojenís§250kods.1O.s.p.aúčastníkomkonania
ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka, ani jej zástupca
náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.