Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/59/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108206524
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5108206524.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky: J. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. G. XXX, právne zastúpená JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom
D. D. X, X., proti odporcom: 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. XXX, 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. G. XXX, odporcovia v 1/ a 2/ rade právne zastúpení JUDr. Danielou Konečnou, advokátkou, so sídlom
X., L.. Ľ. E. X, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 18C/60/2008-402, zo dňa 06. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky o určenie, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporkyňou v rade 1/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol
povolený Správou katastra Žilina pod V2272/03, predmetom ktorej bol podiel 1 -ce v dome č. súp.
XXX postavenom na pozemku parc. č. CKN 71/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2,
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. T. G., zapísané na LV č. XX Správy katastra Žilina, je neplatná.
Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd dospel k záveru, že aj keď zmluva bola uzavretá iba navrhovateľkou a odporkyňou v 1/ rade,
vôľa odporkyne v rade 1/ bola kúpiť predmetný podiel nie do jej výlučného vlastníctva, ale do
spoluvlastníctva spolu s manželom, čo vyplýva z jej vyjadrení a z vyjadrení jej manžela, ktorý vložil
aj časť zo svojich finančných prostriedkov na kúpnu cenu. Predmetný podiel keďže bol nadobudnutý
za trvania manželstva, aj keď na základe zmluvy podpísanej iba odporkyňou v rade 1/ ako kupujúcou,
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, teda bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného podielu
je odporkyňa v rade 1/ a odporca v rade 2/, a to bez ohľadu na to, že na liste vlastníctva je vedená
len odporkyňa v rade 1/ ako vlastníčka. Navrhovateľka namietala, že kúpna cena jej nebola vyplatená,
čo má byť jeden z dôvodov pre ktorý je zmluva neplatná. Súd poukázal na to, že nevyplatenie kúpnej
ceny, nie je dôvod pre neplatnosť zmluvy v zmysle platných právnych predpisov, ale napríklad pre
odstúpenie od zmluvy, navrhovateľka však od zmluvy neodstúpila, zmluvu riadne podpísala. Súd skúmal
či bola kúpna cena vyplatená a na základe vykonaného dokazovania, došiel k záveru, že kúpna
cena vyplatená bola. Navrhovateľka tiež namietala aj to, že zmluva je neplatná z dôvodu, že nebola
overovať svoj podpis. Právna zástupkyňa tvrdila, že podpis navrhovateľky na kúpnej zmluve nebol
osvedčený, teda chýba podstatná náležitosť s ktorou zákon spája platnosť zmluvy. Zo znaleckého
posudku č .25/2012 je nepochybné, že v osvedčovacej knihe skutočne predmetný podpis nie je pravým
podpisom navrhovateľky. Navrhovateľka však potvrdila, že zmluvu riadne podpísala, teda zmluvu riadne
aj uzavrela. Zmluva ktorou sa prevádza nehnuteľnosť musí byť v písomnej forme, čo znamená, že
musí byť opatrená aj podpismi zmluvných strán. Zákon však nevyžaduje pre jej platnosť aj overenie

podpisov. Navrhovateľka nepopierala, že zmluvu podpísala. Ak ju podpísala bolo v jej záujme zmluvu
si aj prečítať, pričom z článku IX. zmluvy vyplýva vyhlásenie, že účastníci zmluvy po jej prečítaní
prehlasujú, že táto obsahuje ich pravú a skutočnú vôľu, ktorú prejavili slobodne a vážne, na dôkaz
čoho ju vlastnoručne podpísali. Zmluva nie je náročná, pre laika je zrozumiteľná a taktiež je stručná,
keďže pozostáva síce z IX. článkov, ale je obsiahnutá takmer iba na jednej strane. S poukazom
na to je zmluva značne prehľadná. Navrhovateľke po prečítaní takej zmluvy, musel byť zrejmý a
zrozumiteľný jej obsah, z ktorého vyplýva, že neobsahuje dojednanie ohľadom nejakých ďalších práv.
Ak zmluvu nečítala, nemôže to byť na úkor odporcov, bolo vecou navrhovateľky zmluvu si prečítať
a nebolo jej bránené v prečítaní zmluvy. Pre platnosť zmluvy žiadny právny predpis nevyžaduje
overenie pravosti podpisu. Ak teda zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami a tieto podpisy neboli
osvedčené, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy. Osvedčenie podpisu predávajúceho je potrebné až pre
účely vkladového konania na príslušnej správe katastra, bez čoho by nebolo možné povoliť vklad, avšak
predmetom tohto konania bolo iba určenie neplatnosti zmluvy. Navrhovateľka namietala aj to, že zmluva
nebola uzavretá v súlade s jej vôľou, keďže zmluva neobsahuje podmienky vymienené navrhovateľkou
pri uzatváraní zmluvy, obídením ktorých bola navrhovateľka zbavená vlastníckeho práva, na čo poukázal
aj odvolací súd. Okresný súd konal v intenciách odvolacieho súdu, ktorého názorom je viazaný.
V spojitosti s dovtedy vykonaným dokazovaním vyšli najavo ďalšie skutočnosti, je nepochybné, že
navrhovateľka skutočne požadovala právo doživotného užívania, ktoré malo byť obsiahnuté v spornej
zmluve. Odporcovia potvrdili požiadavku navrhovateľky ohľadom vecného bremena. Navrhovateľke
však bolo riadne vysvetlené, že toto nemôže byť obsiahnuté v spornej zmluve, nakoľko odporcovia by
tak nedostali úver, a teda také bremeno jej bude zriadené neskôr. Po takomto vysvetlení mali všetci
za to, že navrhovateľka to zobrala na vedomie a, že to pochopila, keďže následne na to, zmluvu
podpísala bez toho, aby niekto na ňu preukázateľne naliehal. Pred podpisom zmluvy bolo navrhovateľke
umožnené zmluvu si prečítať a záviselo len od nej či s takým obsahom zmluvy bude súhlasiť. Zmluvu
však podpísala, čo logicky znamená, že s jej obsahom súhlasila. Navrhovateľka potvrdila, že zmluvu
podpísala a následne zmluvu zobrala pani D.. Následne o nejaký čas neskôr navrhovateľka povedala
odporcom, aby vpísali do zmluvy, že má v dome právo doživotného bývania a dala im čas, dokedy to majú
urobiť. Z toho taktiež vyplýva, že mala vedomosť, že v zmluve, žiadne takéto bremeno nie je. Zo záverov
znaleckého dokazovania v znaleckom posudku č. 25/2012 ďalej vyplýva, že podpis na doručenke
zo správy katastra je pravým podpisom navrhovateľky, aj keď to popierala. Námietky navrhovateľky,
že na doručenke nie je pečiatka pošty je irelevantné, nakoľko je nepochybné, že písomnosť je bola
doručená aj keď iným spôsobom ako poštou. Doručenie potvrdila vlastnoručným podpisom, teda
navrhovateľka preukázateľne sa dozvedela o tom, že sporná zmluva bola riadne zavkladovaná dňa
07.06.2003. Žalobu na neplatnosť zmluvy podala až 13.03.2008, a to v čase keď sa vzťahy medzi ňou a
odporcami zhoršili. Súd potom podanie žaloby a domáhanie sa určenia neplatnosti zmluvy, považuje zo
strany navrhovateľky za účelové. Je síce nepochybné, že navrhovateľka požadovala právo doživotného
bývania, od čoho však upustila v rámci spornej zmluvy s tým, že sa to zrealizuje neskôr. To, že neskôr k
tomu nedošlo nemôže spôsobovať neplatnosť tejto zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a na zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľky zamietol.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Poukazuje na to, že
pokiaľ by bola uzrozumená s tým, že prevádza svoje vlastníctvo k predmetných nehnuteľnostiam bez
zabezpečenia doživotného práva bývania a užívania nehnuteľnosti ako vecného bremena, nebolo by
potrebné, aby odporkyňa v 1/ rade zabezpečila protiprávne kúpnu zmluvu pečiatkou, ktorou mala
navrhovateľka prehlásiť pred úradným orgánom kompetentným pre osvedčenie podpisu, že podpis
uznáva za svoj. Odporkyňa 1/ si bola vedomá, že navrhovateľka podpísala kúpnu zmluvu len za
účelom získania úveru, bola si vedomá toho, že navrhovateľka je vo vedomí toho, že zmluva nie je
dokončená. Ubezpečovala ju, že zmluvu bude riadne podpisovať pred notárom, kde bude uvedené
v zmluve jej doživotné právo bývania a užívania domu a záhrady a kedy jej bude vyplatená pred
notárom kúpna cena. Odporkyňa 1/ mala vedomosť o tom, že navrhovateľka podpis neosvedčí pokiaľ
nebude v zmluve zriadené jej doživotné právo bývania a jej doopatrovania, ako i zaplatená kúpna cena.
Podmienkou prevodu bolo zabezpečenie doživotného práva užívania nehnuteľnosti, ako i skutočnosť,
že jej spoluvlastnícky podiel nadobudne odporkyňa v 1/ rade výlučne sama a nebude spoluvlastníkom
rodinného domu odporca v 2/ rade. Vôľa navrhovateľky previesť svoj spoluvlastnícky podiel len za
podmienky zriadenia vecného bremena - doživotného práva bývania a užívania nehnuteľnosti a jej
doopatrovania odporkyňou v 1/ rade vyplývala zo všetkých vykonaných dôkazov, z ktorých vyplýva
vedomosť odporcov v 1/ a 2/ rade o vôli navrhovateľky. Až po nahliadnutí do katastrálneho spisu
zistila, že na vklad bola predložená kúpna zmluva na ktorej bol úradne osvedčený jej podpis. Zmluva

neobsahuje neobsahuje ňou vymienené podmienky, za ktorých súhlasila s prevodom spoluvlastníckeho
podielu. Poukazuje na výpoveď svedkyne P. T., ku ktorej prišla navrhovateľka zisťovať kedy sa zmluva
podpisovala a keď našla svedkyňa osvedčovaciu knihu, v ktorej bol podpis, navrhovateľka uviedla,
že to nie je jej podpis. Navrhovateľka nemala vedomosť o tom a nevyplýva to ani z doručenky,
že pod označenou písomnosťou V 2272/03 je doručovaná kúpna zmluva s povoleným vkladom do
katastra nehnuteľnosti. Porovnaním oboch doručeniek pre odporkyňu v 1/ rade ako i navrhovateľku je
zrejmé nad akúkoľvek pochybnosť, že dátum potvrdenia prijatia písomnosti dňa 07.06.2003 je písaný
vlastnoručne tou istou osobou. Doručenka nie je opatrená poštovou pečiatkou, teda nebola doručená
poštou. Dňa 07.06.2003 kedy mala prevziať navrhovateľka kúpnu zmluvu po jej vklade v katastri, bola
sobota. V sobotu nie je pracovný deň na Správe katastra Žilina, nemohla preto navrhovateľka podpísať
prevzatie písomnosti ani priamo na Správe katastra Žilina a je preto zrejmé, že podpis na doručenke
07.06.2003 nepreukazuje, že navrhovateľke bola doručená predmetná kúpna zmluva s vyznačením
povolenia vkladu. Ide o zmanipulovanú doručenku, navrhovateľka trvá na tom, že pokiaľ podpisovala
doručenku zo Správy katastra Žilina, jednalo sa o podpísanie prevzatia písomnosti darovacej zmluvy, po
povolení vkladu správy katastra za jej syna G. C.. Prvostupňový súd v rozsudku polemizuje i správnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozhodnutí jednoznačne vyjadril, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že sporná kúpna zmluva neobsahuje dojednané podmienky, vymienené si pri
uzatváraní kúpnej zmluvy navrhovateľkou, ktorých obídením bola navrhovateľka zbavená vlastníctva
k nehnuteľnosti, ako i možnosti bývania. Je preukázané, že jej vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy
bola taká, že ju uzavrie za podmienky, že v kúpnej zmluve bude pre navrhovateľku zabezpečené
osobné bremeno - právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. Uvedená zmluva je v rozpore
s vôľou navrhovateľky a nemôže ísť o platný právny úkon, v § 37 ods. OZ sú ustanovené náležitosti
právneho úkonu týkajúce sa vôle a prejavu. Ak právny úkon trpí vadami vôle a prejavu, je zo zákona
neplatný. Poukazuje na to, že z prejavu vôle navrhovateľky vyplývalo, že nemala záujem previesť
vlastníctvo za splnenia ďalších podmienok doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti na manžela
odporkyne v 1/ rade, s čím bola ja odporkyňa v 1/ rade a odporca v 2/ rade uzrozumení. Návrh
bol rozšírený na odporcu v 2/ rade, len z dôvodu, že odporcovia 1/ a 2/ sú manželia, nemajú
obmedzené ani zrušené BSM. Z doplneného dokazovania prvostupňovým súdom po zrušujúcom
rozhodnutí odvolacím súdom nedošlo k zmene skutkového stavu na základe čoho by bola vylúčená
aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľke nebola
vyplatená kúpna cena. Poukazuje tiež na to, že darovacia i kúpna zmluva bola napísaná toho istého
dátumu. Darcovia - súrodenci odporkyne v 1/ rade osvedčili podpis na darovacej zmluve, pričom
však fakticky sa jednalo o kúpnu zmluvu, pretože odporkyňa v 1/ rade vyplatila svojim súrodencom
cenu ich spoluvlastníckych podielov v zhode s určenou výškou v znaleckom posudku, znalkyne Ing.
C. D., preto nie je splnená podmienka bezodplatnosti, ako jedného z pojmových znakov darovacej
zmluvy. Je pravdou, že nezaplatenie kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve nespôsobuje neplatnosť
kúpnej zmluvy, avšak v konkrétnom prípade uvedenie, že kúpna cena bola zaplatená po podpísaní
kúpnej zmluvy, robí kúpnu zmluvu absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko je v rozpore s
dobrými mravmi. Poukazuje na konštrukciu koncepcie absolútnej neplatnosti v Občianskom zákonníku
na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti a ktorej sa môže bez časového obmedzenia dovolať každý.
Koncepcia absolútnej neplatnosti pre rozpor so zákonom, obchádzanie zákona a rozpor s dobrými
mravmi nezohľadňuje mieru porušenia zákona alebo dobrých mravov, alebo obchádzania zákona v
konkrétnom prípade. Neumožňuje aplikovať žiadne kritéria, ktoré by rozpor so zákonom, obchádzanie
zákona alebo rozpor s dobrými mravmi zmiernili alebo vylúčili. Každý prípad rozporu so zákonom,
obchádzanie zákona alebo rozporu s dobrými mravmi je kategoricky absolútne neplatný so všetkými
dôsledkami. Kúpna zmluva zo dňa 30.04.2003 je neplatná, nakoľko nebola podpísaná navrhovateľkou
zákonom požadovaným spôsobom, a to úradne osvedčeným podpisom, jej ako predávajúcej ako i z
dôvodu, že obsah zmluvy nevyjadruje ňou prejavenú vôľu previesť vlastníctvo za podmienky zriadenia
vecného bremena, ktorým bolo právo doživotného bývania a doopatrovania, ktoré stanovisko zaujali
odvolací súd, je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že vôľa navrhovateľky pri uzatváraní spornej
kúpnej zmluvy bola uzavrieť túto za podmienky zriadenia vecného bremena, práva doživotného bývania
a užívania nehnuteľnosti. Nezákonne bola zabezpečená osvedčovacia doložka - podpisu navrhovateľky.
Požiadavka navrhovateľky na doplnenie zmluvy osobným vecným bremenom a zaplatenie kúpnej ceny
neboli rešpektované. Nie je možné stotožniť sa s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, že
kúpna zmluva je platná, napriek tomu, že podpis na kúpnej zmluve, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, na
strane predávajúcej nevyžaduje úradne osvedčený podpis. V tomto smere poukazuje na ust. § 46 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ust. § 133 ods. 2 OZ a ust. § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 v platnom znení. Na
platný prevod vlastníckeho práva sa v danom prípade vyžadoval vklad do katastra nehnuteľnosti, ktorý

nie je možný bez splnenia požiadavky v zmysle ust. § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka
žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej návrhu vyhovie a odporcov 1/ a 2/ zaviazal
na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

Odporcovia 1/, 2/ k vyjadreniu navrhovateľky uvádzajú, že odporkyňa v 1/ rade dôrazne popiera a
namieta, že zobrala navrhovateľkin občiansky preukaz a na miesto nej išla na matriku overiť podpis.
Poukazuje na to, že v tomto čase bola vo vysokom štádiu rizikového tehotenstva, poukazuje tiež na
výsledky kriminalistickej expertízy vykonanej z podnetu navrhovateľky. Namieta závery znaleckého
posudku keď znalec mal k dispozícii podpisy navrhovateľky z obdobia rokov 1989, 1992, 1994, 2007
a 2008, nie však z obdobia roku 2003. Navrhovateľka v tom čase bola po mozgovej príhode a užívala
lieky, čo mohlo spôsobiť aj určité odchýlky v jej písme. Pokiaľ ide o zriadeniu ťarchy práva doživotného
bývania, užívania, v čase spísania zmluvy bola navrhovateľka uzrozumená z akého dôvodu nemôže
byť uvedená v zmluve ťarcha. Je pravdou, že sa odporkyňa v rade 1/ s navrhovateľkou dohodli, že
neskôr spíšu dodatok k zmluve, kde bude riešené právo doživotného bývania a užívania, k uzavretiu
dodatku však nedošlo z dôvodu iných vážnejších udalostí v rodine. Napriek tomu, že takáto dohoda
nebola spísaná, v reálnom živote sa napĺňa aj bez zapísanej ťarchy na liste vlastníctva. Navrhovateľka
býva v rodinnom dome vo vyčlenených priestoroch tak, ako bývala pred prevodom. Poukazuje aj na
to, že pokiaľ by navrhovateľka nesúhlasila s textom kúpnej zmluvy, lebo neobsahuje klauzulu o práve
doživotného bývania a užívania domu je na mieste otázka, z akého dôvodu prijala kúpnu cenu za
prevádzaný podiel a ak kúpnu cenu neprevzala, ako tvrdí, tak aké peniaze potom rozdeľovala do obálok
pre ostatné deti. Nesúhlasí tiež s tvrdením navrhovateľky, že kúpnu zmluvu z katastra nehnuteľnosti
neprevzala. Odporcovia v rade 1/ a 2/ na celkové ozrejmenie situácie považujú za potrebné uviesť, že
do roku 2007 bolo všetko v poriadku. V tom roku začali odporcovia 1/ a 2/ prerábať podkrovie rodinného
domu, voči čomu začala mať navrhovateľka výhrady. Nechcela aby sa niečo prerábalo a odvtedy hľadala
spôsob ako späť získať svoj podiel. Situácia sa ešte viac vyhrotila keď navrhovateľka zistila, že predaný
podiel patrí do BSM odporcov 1/ a 2/, s prihliadnutím na zdroj z ktorého vyplatili kúpnu cenu. Stotožňujú
sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a navrhujú napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok, na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil, v zmysle ust. §
219 ods. 1, 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny, okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.

Hoci okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie a posudzoval aj skutočnosti mimo rámca predmetu
sporu, okresný súd dospel k vecne správnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotožňuje.

Navrhovateľka podaním žaloby vymedzila predmet konania, teda čoho sa domáha a o čom má súd
rozhodnúť. Predmetom konania, ktorý určila navrhovateľka a ktorý aj určuje rámec dokazovania, je
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1/ rade zo dňa
30.04.2003.

Pri zmluvnom prevode vlastníctva nehnuteľnosti vyžaduje zákon na vznik vlastníckeho práva existenciu
dvoch právnych skutočností, a to po a) právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, po b)
právny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu, uzavretá zmluva má len obligačné účinky a
sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, je preto potrebné rozlišovať medzi
obligačnými a vecno-právnymi účinkami zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

Kým obligačné účinky zmluvy vznikajú samotným uzavretím, účinnosťou kúpnej zmluvy, vecno-právne
účinky zmluvy vznikajú až právoplatným povolením vkladu do katastra nehnuteľností.

Predmetom tohto konania však nie je určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola
zmluvou prevádzaná, ale určenie neplatnosti zmluvy, ide teda o zistenie, či nastali obligačné účinky
predmetnej kúpnej zmluvy.

Kúpna zmluva je typickým dvojstranným právnym úkonom, ktorého podstatné náležitosti vyplývajú z ust.
§ 588 Občianskeho zákonníka, ktorými sú dojednanie o predmete kúpy a kúpnej cene. To, že predmetná
kúpna zmluva obsahovala podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, nie je medzi účastníkmi sporné.

Pokiaľ sa kúpnou zmluvou prevádza nehnuteľnosť, Občiansky zákonník ustanovuje osobitné formálne
náležitosti, ktoré musí takáto kúpna zmluva spĺňať. Ide o písomnú formu a požiadavku, že prejavy
účastníkov musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Požiadavku legalizácie
- úradného overenia podpisu účastníka zmluvy, Občiansky zákonník nepredpisuje a táto požiadavka
preto nie je potrebná pre vznik obligačných účinkov zmluvy.

Pokiaľ potom kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti a obsahovo zhodné prejavy účastníkov sú
na tej istej listine (resp. listine pevne spojenej) a zmluva je účastníkmi podpísaná, nadobúda obligačné
účinky, tj. Stáva sa účinnou a vzniká viazanosť účastníkov zmluvy ich prejavmi.

Požiadavka úradného overenia podpisu účastníka zmluvy je požiadavkou, ktorá vyplýva z Katastrálneho
zákona, ide o administratívno-správnu požiadavku potrebnú pre splnenie podmienky na zavkladovanie
zmluvy, skúmanie tejto požiadavky však presahuje rámec konania, keďže neoverenie podpisu účastníka
nie je prekážkou vzniku obligačných účinkov zmluvy. Rovnako tak presahuje rámec konania, skúmanie
či príslušný správny orgán doručil niektorému z účastníkov zmluvy rozhodnutie o povolení vkladu
vlastníckeho práva, keďže predmetom konania nie je určenie vlastníckeho práva.

Kúpna zmluva ako každý právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu. Základným
pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv
či povinností, vôľa a jej prejav navonok predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu.
Samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je danosť vôle, ak vôle niet, niet ani právneho
úkonu, pričom vôľa konajúceho musí byť prejavená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
právny úkon neplatný.

Navrhovateľka namieta práve nedostatok vôle previesť nehnuteľnosť do vlastníctva odporkyne v 1/ rade
za podmienok uvedených v zmluve, ako dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy.

Z dôkazov vykonaných pred prvostupňovým súdom však nepochybne vyplýva, a to aj zo samotného
výsluchu navrhovateľky, že predmetnú kúpnu zmluvu podpísala.. Predmetná kúpna zmluva je pritom,
ako na to správne poukázal okresný súd, vyhotovená jednoduchým, určitým a zrozumiteľným spôsobom.
Navrhovateľka podpisom tejto zmluvy potvrdila svoju vôľu prejavenú v písomnom dokumente, ktorý
na znak súhlasu podpísala. Nebol dôvod uveriť nepodloženému tvrdeniu navrhovateľky, že si zmluvu
neprečítala.

Podpisom písomne vyhotovenej zmluvy obsahujúcej všetky obsahové ako aj formálne náležitosti
nadobudla zmluva obligačné účinky. Obe zmluvné strany sa svojimi prejavmi stali viazané.
Navrhovateľke vznikol záväzok previesť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na odporkyňu,
odporkyni v 1/ rade vznikol záväzok vyplatiť kúpnu cenu navrhovateľke.

Hoci okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie na skutočnosť či došlo k zaplateniu kúpnej ceny a v
podstatnej miere sa tejto skutočnosti venuje aj odvolanie, táto otázka nie je pre rozhodnutie danej veci
dôležitá. Ako to sám okresný súd skonštatoval, aj prípadné nezaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom
pre určenie neplatnosti zmluvy. Môže byť iba dôvodom na odstúpenie od zmluvy alebo zakladá nárok
na plnenie, to však nie je predmetom tohto konania.

Rovnako predmetom tohto konania nie je posudzovanie platnosti darovacej zmluvy uzatvorenej na
totožné nehnuteľnosti medzi odporkyňou v 1/ rade a jej súrodencami, preto sa krajský súd nezaoberá
odvolacími námietkami týkajúcimi sa darovacej zmluvy.

Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené kúpnou
zmluvou patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odporkyne v 1/ rade a odporcu v 2/ rade.
Podľa názoru krajského súdu táto otázka presahuje rámec tohto konania a skúmanie tejto otázky by
prichádzalo do úvahy, iba v prípade sporu o určenie vlastníckeho práva.

V súdenej veci je predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy, ide o právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy, ktorej účastníkmi boli iba navrhovateľka a odporkyňa v 1/ rade. Odporca v 2/ rade podľa názoru
krajského súdu nie je preto pasívne vecne legitimovaným účastníkom v danom spore. Nič to však nemení
na vecnej správnosti zamietnutia uplatneného nároku voči odporcovi v 2/ rade.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že dôvody namietané navrhovateľkou ako dôvody
neplatnosti kúpnej zmluvy spočívajúce v nezaplatení kúpnej ceny, neoverení podpisu na zmluve,
nedoručení rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu predmetnej kúpnej zmluvy, nie sú dôvodmi,
ktoré by viedli k záveru o absolútnej alebo relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a spôsobili, že predmetná
kúpna zmluva nenadobudne obligačné účinky.

Pokiaľ ide o namietaný nedostatok vôle navrhovateľky uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, v tomto smere
ako to už krajský súd vyššie konštatoval, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
nedostatok vôle uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu.

V konaní nevyšli najavo ani ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy a na ktoré by bolo potrebné prihliadať ex offo.

Kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1/ rade dňa 30.04.2003 je platným
právnym úkonom, nadobudla obligačné účinky, ktorými sú zmluvné strany viazané.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho ako aj prvostupňového konania rozhodne okresný súd v zmysle ust. § 224 ods.
4 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.