Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207176
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815207176.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36
432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava (adresa na doručovanie: Vajnorská 100/A, Bratislava), proti
povinnému: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie istiny vo výške 2.176,50
eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na

odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. septembra 2015, č. k.
9Er/1455/2015, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.03.2015
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 2.176,50 eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp.zn. II/2014-4954, ktorý bol
vydaný jediným rozhodcom Mgr. Petrom Hlaváčom dňa 27.10.2014. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014.Okresný súd preskúmal zmluvu o úvere
zo dňa 20.04.2007, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi pôvodným oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na tento vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva má charakter spotrebiteľského úveru v
zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním obchodných
podmienok (OP) oprávneného pre úver, konkrétne článku 11.5 OP, vzhliadol okresný súd v takto

ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Uviedol, že v danom prípade bola voľba riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko povinnému úverová zmluva
spolu s rozhodcovskou doložkou bola predložená na predtlačenom formulári. Povinný, keď chcel,
aby mu boli poskytnuté finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, nemal možnosť zmeniť
znenie rozhodcovskej doložky. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Faktickým

subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve,
ktorúoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipoužívavprípadochuzatváraniazmlúvrovnakého
druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru okresného súdu je preto dojednanie rozhodcovskej doložky
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal
na skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ichobsah. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj obchodné podmienky. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,

ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky okresný súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa 04.06.2009. Rozhodcovská doložka, obsiahnutá v úverovej zmluve, podľa názoru okresného súdu
spĺňa všetky podmienky tak, aby z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice Rady 93/13/EHS bola kvalifikovaná ako nekalá.

Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu, a tým aj návrhu a žiadosti o udelenie poverenia
nielen s Exekučným poriadkom, ale aj úniovým právom, okresný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený,
ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súd na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že
okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný. Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok, podľa ustanovení §
159 Občianskeho súdneho poriadku doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je

právoplatný, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, len čo
sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Je tu prekážka res
iudicata.Okresnýsúdsvojímkonanímišielnadrámeczákona.Poukázalnaskutočnosť,žeexekučnýsúd
posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani procedurálnej,
keďže na takýto postup nemá právomoc, nakoľko by otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám

meritórne rozhodnúť. Konaním okresného súdu bolo oprávnenému odňaté právo domáhať sa svojho
práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyhlásil bez zákonného
dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné,
čím oprávnenému spôsobil ujmu. Poukázal na znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na
výroky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-243/08 a C-40/08. Zastával názor, že rozhodcovská doložka,

ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu podľa zákona o
rozhodcovskomkonaní,niejevzmyslesmerniceRady93/13/EHSnekaloupodmienkouvspotrebiteľskej
zmluve. Voľbou spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojím podpisom
a prejavil tak svoju vôľu. Avšak súd svojím rozhodnutím vyslovil vôľu zmluvných strán za irelevantnú,
nerešpektujúc ju, nahradzujúc ju svojím rozhodnutím postaveným nad zákon. Zasiahol do zmluvnej

voľnosti strán, odňal oprávnenému právo uspokojiť svoju pohľadávku, porušil základné princípy
právneho štátu, ako aj viaceré právne normy odvolávajúc sa na ochranu spotrebiteľa dôvodiac rozporom
s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala
rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie by prebiehalo na
"štátnom súde", súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej

veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Akú inú kvalitu či kvantitu
by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, zasiahol do práv povinnej. Zdôraznil,
že okresný súd dospel k úplne nesprávnemu právnemu záveru, svojím konaním porušil a zasiahol do
viacerých aj Ústavou garantovaných základných práv účastníkov konania, právne zdôvodnenie je v
rozpore s viacerými právnymi normami, nerešpektoval právne princípy ako zmluvná voľnosť, právna

istota a res iudicata.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne
správne s tým, že v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.Na zdôraznenie správnosti uznesenia okresného súdu krajský súd dodáva nasledovné:

Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 20.04.2007 a je v kolerácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch. Nebol zistený žiadny právne významný dôvod na
odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní rozhodcovskej doložky.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa § 44 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom
rozsudku, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom,
či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne
nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp., ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie

aj bez návrhu zastaví.

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) a b) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44

Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne
v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá
taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Uvedený postup súdu je v súlade so zákonom, s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý umožňuje

za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor
oprávneného,žeexekučnýsúdvrámcipostupupodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuniejeoprávnený
posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným
titulom. Ak má exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je
charakterizované v ust. § 45 ods. 1 písm. c), resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a) alebo b) zákona

č.244/2002Z.z.,nevyhnutnejepotrebnévychádzaťvprípadespotrebiteľskéhoúveruzúverovejzmluvy,
na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. správne okresný súd vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka a Smernice 93/13/ES a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok
oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná.
Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže
spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku vo Všeobecných

obchodných podmienkach správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti.

SmernicaRady93/13/EHSzodňa05.04.1993oneprimeranýchpodmienkach vspotrebiteľských
zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna

povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komforným spôsobom. Smernica podľa čl.
1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za
ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá
zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že
spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok,

a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ
vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na
rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom jej
obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Z uvedenej doložky nie je transparentné, akým spôsobom a ktobude objektívnym rozhodcom pre riešenie sporu medzi účastníkmi, nie je možné z tejto doložky zistiť
ani to, kde sa vlastne "dohodnutý" rozhodcovský súd nachádza.

Ak sa oprávnený domnieva, že exekučný súd nemá právomoc sa zaoberať v rámci postupu podľa § 44
ods. 1 samotným obsahom úverovej zmluvy, teda dojednanými podmienkami, vrátane rozhodcovskej
doložky, odvolací súd poukazuje na osobitnú právnu úpravu v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., z
ktorej pre súd vyplýva povinnosť ex offo sa zaoberať exekučným titulom. Ak exekučný titul bol vydaný na
základe spotrebiteľského úveru, ktorého dojednania musia byť v súlade s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, nemôžu obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú v rovnováhe, a preto sú považované
za nekalé a sankcionované absolútnou neplatnosťou, v dôsledku čoho samotnému exekučnému titulu
možno odoprieť vykonateľnosť.

Na podporu tohto názoru krajský súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v
rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd

kedykoľvekzúradnejpovinnostiprihliadnuťzhľadiskajehoplatnosti,resp.nulitytakéhorozhodcovského
rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na

základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .