Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201938
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115201938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa S. S.

L.L..C..I..,XXXXXV.,Q.XXX,K.:XXXXXXXX,zastúpenéhoMgr.HenrichomSchindlerom,advokátom,
974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporkyni V. V., W.. XX. E. XXXX, F. XXX XX F. F., L. XX,
o zaplatenie sumy 521,06 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 521,06 z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 521,06 Eur titulom dlhu zo zmluvy o
úvere. Podaním doručeným dňa 22. septembra 2015 zobral návrh v časti o zaplatenie istiny, odplaty
za úver a vynaložených nákladov (spolu v sume 521,06 Eur) späť, lebo odporkyňa uhradila dňa 10.
septembra 2015 sumu 524,78 Eur.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Pretože ide o drobný spor, rozhodol súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rámcovou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
výpisom z účtu a upomienkami, pričom zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli prostredníctvom internetu dňa 15. januára 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni sumu 350 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť s poplatkom
v sume 106,06 Eur do 15. februára 2014. Podľa výpisu z účtu poskytol navrhovateľ odporkyni sumu 350

Eur dňa 15. januára 2014.

Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „ O.z.“), lebo navrhovateľ vystupuje v rámci zmluvy v postavení dodávateľa podľa
§ 52 ods. 3 O.z. (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) a odporkyňa v
postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 O.z. (zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Zmluva je označená len ako „zmluva o spotrebiteľskom

úvere“, ktorá však nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ale v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi
bez ohľadu na právnu formu uzavretej zmluvy a môže ísť o zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere, prípadne
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovinouformou.Pretosúdposúdilprávnuformuuzavretejzmluvypodľajej obsahu a zistil, že ide o zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. O.z. Táto zmluva nie je zmluvou o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení
s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné

prostriedky úroky, čo tu splnené nie je. Súd poukazuje i na to, že v úvodných ustanoveniach zmluvy je
uvedené, že sa okrem zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 266/2005 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku spravuje aj O.z. a nie Obchodným zákonníkom,
z čoho tiež vyplýva, že ide o zmluvu o pôžičke upravenú v ustanoveniach § 657 a nasledujúcich O.z.

Zo zmluvy a výpisu z účtu mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 350 Eur, pričom
odporkyňa vrátenie tejto sumy navrhovateľovi v konaní netvrdila ani nepreukázala, a preto je povinná
uhradiť túto sumu spolu s príslušným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dohodnutom v zmluve
do zaplatenia.

Navrhovateľ žiada aj zaplatenie poplatku za poskytnutie pôžičky v sume sumy 106,06 Eur. Podľa § 658
ods. 1 O.z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, ale iný druh odplaty za pôžičku zákon nepozná
(na rozdiel o zmluvy o úvere - § 499 Obchodného zákonníka). Podľa § 54 ods. 1 O.z. sa zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (O.z.) v neprospech
spotrebiteľa, a preto má súd za to, že ak O.z. pri zmluve o pôžičke s obdobnou odplatou nepočíta,

jej dojednanie predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorého platením tohto
poplatku zaťažuje. Dojednanie poplatku za poskytnutie pôžičky preto predstavuje rozpor so zákonom a
je v zmysle § 39 O.z. absolútne neplatné. Preto navrhovateľ nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie
pôžičky nemá. Súd tiež podotýka, že navrhovateľom stanovená výška predstavuje neprimerane vysokú
odplatu za poskytnutie pôžičky. Odporkyňa mala navrhovateľovi za poskytnutie sumy 350 Eur odo dňa

poskytnutia (15. januára 2014) do dňa splatnosti (15. februára 2015), teda za 31 dní, uhradiť odplatu
106,06 Eur, čo predstavuje 0,98 % denne a 357,70 % ročne. Takúto odplatu nemožno považovať za
súladnú s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľ nárok na odplatu
nemá.

Navrhovateľ si uplatnil aj právo na sumu 65 Eur predstavujúcu skutočne vynaložené náklady spojené s
vymáhaním pohľadávky, ktoré mu vznikli v súvislosti s urgenciami odporkyni na úhradu jej dlhu. Tento
nárok odôvodnil len čl IV. bod 5 rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého mal za spracovanie a urgencie
pri omeškaní nárok na 15 Eur za prvú upomienku, 10 Eur za druhú a tretiu upomienku, a 30 Eur
za štvrtú upomienku. Podľa § 121 ods. 3 O.z. predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky

príslušenstvo pohľadávky. Môžu obsahovať len skutočne vynaložené výdavky, ktorých výšku si účastníci
nemôžu už pred ich vynaložením určiť v zmluve, lebo v tom čase nie je zrejmé, aké skutočné výdavky
budú v súvislosti s uplatnením pohľadávky vynaložené. Preto navrhovateľ nemá nárok na uplatnené
sumy podľa čl. IV bod. 5 rámcovej zmluvy, a pretože nepreukázal, že by nejaké výdavky v súvislosti s
uplatnením pohľadávky skutočne vynaložil (dokonca nepreukázal ani doručenie vystavených urgencií),

súd konštatuje, že nemá nárok ani na zaplatenie nákladov.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd zo záveru, že navrhovateľov nárok je dôvodný v
časti 67,17 % (350 Eur zo žalovaných 521,06 Eur) a nedôvodný vo zvyšku (odplata za úver a náklady),
teda 32,83 %. Čistý procesný úspech navrhovateľa tak predstavuje 34,34 % a v tejto časti má aj právo

na náhradu trov konania. Tie pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku (31 Eur) a trov právneho
zastúpenia v sume 86,50 (za 2 úkony právnej služby po 34,86 Eur - prevzatie a príprava veci a podanie
návrhu, s režijnými paušálmi 2 x 8,39 Eur). 34,34 % z uvedených súm predstavuje 10,65 Eur a 29,70 Eur.

Navrhovateľ má teda od odporkyne nárok na zaplatenie istiny v sume 350 Eur, časti trov konania v sume

10,65 Eur a 29,70 Eur a úroku z omeškania 5,25 % ročne zo sumy istiny 350 Eur odo dňa nasledujúceho
po dni zmluvnej splatnosti (16. februára 2014) do zaplatenia. Podľa tvrdenia navrhovateľa mu odporkyňa
uhradila istinu dňa 10. septembra 2015, preto úrok z omeškania z istiny za uvedené obdobie predstavuje
sumu 28,75 Eur. Celkový nárok navrhovateľa tak predstavuje sumu 419,10 Eur. Pretože mu odporkyňa
užuhradilasumuvyššiu(524,78Eur),nemávočinemuužžiadendlhasúd,rešpektujúcvôľunavrhovateľ

vyjadrenú v čiastočnom späťvzatí, konanie v časti o zaplatenie sumy 521,06 Eur v súlade s § 96 ods.
1 O.s.p. zastavil a vo zvyšku návrh zamietol.Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania súd nepriznal, lebo odporkyňa už trovy patriace
navrhovateľovi v príslušnej časti 34,34 % (ako súd uzavrel vyššie) uhradila.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo prostredníctvom
podpísaného súdu.
Vodvolanímusíbyťuvedenéktohorobí,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.