Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314223229
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314223229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa:

Slovanet, a.s., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 151, IČO: 35 765 143, zast. STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, proti odporkyni: Q. A., A. R., D..
N. XX, o zaplatenie 48,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 48,23 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 15,37 eura od 24. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 16,43
eura od 25. 01. 2014 do zaplatenia a vo výške 8,25% ročne zo sumy 16,43 eura od 25. 02. 2014 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho
poplatku vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 57,89 eura, právnemu zástupcovi
navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 48,23 eura s príslušenstvom. Svoj návrh
odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnym nástupcom spoločnosti WiMAX Telecom Slovakia, s.r.o.,
a dňa 22. 08. 2011 uzatvoril s odporkyňou na základe záväznej objednávky Zmluvu o pripojení,
predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných telekomunikačných služieb verejnou dátovou sieťou -

internetového pripojenia účastníkovi prevádzkovateľom. Skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu zmluvy,
ako aj poskytovaniu služieb zo strany navrhovateľa preukazuje podpísaný protokol o prevzatí služby.
Na základe tejto zmluvy boli odporkyni spoločnosťou WiMAX Telecom, s.r.o., dodané služby, ktoré boli
vyfakturované faktúrami a to faktúrou č. 6130665945, splatnú dňa 23. 12. 2013 na sumu 16,43 eura,
pričom navrhovateľ si uplatnil sumu 15,37 eura, faktúrou č. 6140057605 splatnú dňa 24. 01. 2014 na
sumu 16,43 eura, faktúrou č. 6140116833 splatnú dňa 24. 02. 2014 na sumu 16,43 eura. Okrem dlžných
súm si uplatnil aj ročný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a trovy konania,

spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške
59,14 eura.

Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 22. 12. 2014 č.k. 10RO/724/2014-13, proti
ktorému v zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa odôvodnený odpor, v rámci ktorého namietala
úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne. Zároveň poukázala na to, že ako spotrebiteľka je oslobodená
od platenia súdneho poplatku za odpor. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd napadnutý

platobný rozkaz zrušil, nariadil hlavné pojednávanie, návrh navrhovateľa zamietol a ju oslobodil od
platenia súdneho poplatku.K podanému odporu sa písomne vyjadril navrhovateľ namietajúc, že odporkyňa svoj nesúhlas
ničím neodôvodnila. Opätovne zdôraznil, že úrok z omeškania si uplatnil v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá
dňa 22. 08. 2011, t.j. pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov k 31.
01. 2013, tzn. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu. Z vyššie uvedených dôvodov považoval námietky odporkyne za nedôvodné, účelové a právny
nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za dodané elektronické komunikačné služby spolu s úrokom z
omeškania za opodstatnený.

Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, ako ani jeho právny
zástupca z dôvodu hospodárnosti konania, svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s tým, aby

sa pojednávalo a rozhodlo v ich neprítomnosti, a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP konal v ich
neprítomnosti.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že predmetom konania je pripojenie internetu na adrese D.. N. XX,
pričom túto službu využívala do Vianoc 2013. Potom sa z predmetnej adresy odsťahovala a službu

už viacej nevyužívala, avšak zmluvu nezrušila, pretože bola viazaná na 5 rokov. Chcela, aby došlo k
preneseniu služby na súčasnú adresu, avšak navrhovateľ od nej požadoval za túto službu sumu 100 eur,
ktorú ako invalidná dôchodkyňa si nemohla dovoliť, a preto jednoducho prestala platiť faktúry. Záverom
priznala, že je postup nebol správny, a preto teraz v rámci splátkového kalendára uhrádza dlžnú sumu.

Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 22. 08. 2011 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou na základe
záväznej objednávky odporkyne zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
verejných telekomunikačných služieb verejnou dátovou sieťou - internetového pripojenia účastníkovi

prevádzkovateľom. V rovnaký deň bol odporkyňou podpísaný aj protokol o prevzatí služby.

Právny predchodca navrhovateľa s účinnosťou k 31. 08. 2011 bol zrušený bez likvidácie v dôsledku
zlúčenia s navrhovateľom.

Na základe zmluvy boli odporkyni dodané služby, ktoré boli vyfakturované a to faktúrami:
- č. 6130665945, splatná dňa 23. 12. 2013 na sumu 16,43 eura, pričom navrhovateľ si uplatnil sumu
15,37 eura,
- č. 6140057605, splatná dňa 24. 01. 2014 na sumu 16,43 eura,
- č. 6140116833, splatná dňa 24. 02. 2014 na sumu 16,43 eura.

Keďže odporkyňa dlžné faktúry neuhradila v lehote splatnosti, navrhovateľ požadoval aj zákonné úroky
z omeškania z jednotlivých splátok.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o

elektronických komunikáciách“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie

ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v stave účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania
splnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 31. 01. 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V

konaní bolo preukázané, že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila dňa 22. 08.
2011 zmluvu o pripojení a to na základe záväznej objednávky odporkyne. Okrem toho v ten istý deň
odporkyňa podpísala aj protokol o prevzatí služby. Navrhovateľ v zmysle zmluvy poskytoval odporkyni
verejné telekomunikačné služby verejnou dátovou sieťou - internetového pripojenia a za dodané služby
odporkynivyfakturovalcenuposkytnutýchslužieb.Išloofaktúryč.6130665945,splatnúdňa23.12.2013

na sumu 16,43 eura, č. 6140057605, splatnú dňa 24. 01. 2014 na sumu 16,43 eura a č. 6140116833,
splatnú dňa 24. 02. 2014 na sumu 16,43 eura. Navrhovateľ si však z prvej faktúry uplatnil len sumu 15,37
eura, teda spolu istina predstavovala sumu 48,23 eura. Uvedené nebolo sporné, ako ani odporkyňou
napadnuté v rámci odporu.

Spornosť vo veci nastala, keď odporkyňa v odpore namietla zákonný úrok z omeškania, avšak neuviedla
dôvody. Na uvedenie dôvodov bola vyzvaná súdom na pojednávaní a uviedla, že tak to podala
oddlžovacia spoločnosť, avšak ona to postupne uhrádza, a preto súhlasila s tým, že uhradí nielen dlžnú
istinu, ale aj zákonné úroky z omeškania.

Námietky odporkyne uvedené v odpore, týkajúce sa zákonných úrokov z omeškania, súd vyhodnotil
za nedôvodné, nakoľko zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená dňa 22. 08. 2011 a teda v zmysle §
3 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania bola teda o osem percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného záväzku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13. 11. 2013 do
10. 06. 2014 predstavovala 0,25%, teda navrhovateľ správne požadoval úroky z omeškania v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže odporkyňa nezaplatila vyfakturované sumy v lehote ich
splatnosti, ako aj správne uviedol zákonnú úrokovú sadzbu vo výške 8,25% ročne (8 + 0,25) a to zo
sumy 15,37 eura od 24. 12. 2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 6130665945)

do zaplatenia, zo sumy 16,43 eura od 25. 01. 2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry
č. 6140057605) do zaplatenia a zo sumy 16,43 eura od 25. 02. 2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry č. 6140116833) do zaplatenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 48,23 eura s úrokom z omeškania vo
výške 8,25% ročne zo sumy 15,37 eura od 24. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy
16,43 eura od 25. 01. 2014 do zaplatenia a vo výške 8,25% ročne zo sumy 16,43 eura od 25. 02. 2014
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal
plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z
trov právneho zastúpenia vo výške 57,89 eura. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené ako tarifná
odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) za úkony

právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastupovanie, písomné podanie na súd, á 16,60 eura, spolu v
sume 33,20 eura. Okrem toho súd priznal aj režijný paušál v požadovanej výške a to 7,41 eura a 7,63
eura za jednotlivé úkony právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 15,04 eura a priznanú odmenu
spolu s režijným paušálom podľa § 18 ods. 3 vyhlášky navýšil o 20% DPH v sume 9,65 eura (20% zosumy 48,24 eura). Naviac zistil, že právny zástupca navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia
nesprávne vypočítal, nakoľko duplicitne žiadal 20% DPH z režijného paušálu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresný súd Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.