Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/132/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206276
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715206276.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnému Z. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX F. č. XX, vedenej pod sp. 25123/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD.,
Exekútorský úrad Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 294,76 eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 6Er/209/2015-15 zo dňa 16.07.2015,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/25123/15 zo dňa 05.05.2015 zamietol, podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd posúdil,
že v exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 22.09.2008, právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru (VPPÚ), preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Spotrebiteľ mohol zmluvu
iba ako celok odmietnuť, alebo sa jej ako celku podrobiť. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná formálne napĺňa zákonnú podmienku, že rozhodcovské konanie nebolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, avšak nebola skutočnou alternatívou
výberu medzi rozhodcovským a civilným súdom. Rozhodcovská doložka je od počiatku neprijateľná a
absolútne neplatná podmienka zmluvy v zmysle § 39 a § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho
zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný (exekučný) súd udelil exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti.

Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., že súd neprávne právne posúdil vec. Exekučný
súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK. Formálne preskúmanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, pričom formálna

vykonateľnosť je vyjadrená doložkou vykonateľnosti. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd
zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s
dobrými mravmi) a v tomto zmysle má skúmať iba plnenie vyplývajúce z exekučného titulu (výrok
rozhodcovského rozsudku). V exekučnom konaní súd nemôže preskúmavať právny dôvod, na základe
ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo, ale má sa zaoberať len plnením priznaným
rozhodcovským rozsudkom ako takým. Postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 ZoRK dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho
predpisu) exekučným konaním.

Exekučný súd neúplne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že medzi účastníkmi nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská doložka, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.. Oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú doložku (zmluvu) podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je dohodnutá v rámci VPPÚ, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné.

Povinný, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a s
ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd dodáva, že v ďalšom je vylúčená akákoľvek
polemika týkajúca sa textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod
sankciou neplatnosti právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto
zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke
zakotvenej iba v tzv. Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 17.) nemožno vysloviť iný
záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie
je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 22.09.2008 v časti pred podpismi účastníkov
je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane
tejto zmluvy) ....“, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú len nepodpísaný a dátumom neoznačený
dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve, a hoci boli takéto Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (písomný dokument) technicky spojené so zmluvou o úvere, nemožno z toho vyvodiť jednoznačný
záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli
ako samostatnú zmluvu.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na rozhodcovskú
doložku spísanú ako osobitný dokument - samostatnú listinu - oprávnený takúto listinu súdu ani v
odvolacom konaní nepredložil. (A zjavne takáto listina nebola predložená ani rozhodcovskému súdu,
keďže aj tento svoju právomoc vo veci konať vyvodil z bodu 17 VPPÚ, čo vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku).

Rovnako keď odvolateľ odkazuje na „článok 2 a odsek 2 zmluvy“ a v odvolaní ich znenie cituje, súdu
dosiaľ listiny s takýmto obsahom predložené neboli a to ani v odvolacom konaní, nie sú obsahom spisu.
Preto nie je dôvodné, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal tou oprávneným namietanou skutočnosťou,
že exekučný súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, pretože pre výsledok rozhodnutia
okresného súdu to nebolo právne významné.

Pokiaľ odvolateľ dôvodí tým, že vzhľadom na text rozhodcovskej doložky povinnému nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok so zmluvou o úvere na všeobecný
súd, okresný súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou, zákon obchádza. Odvolací súd k dôvodom uvedeným okresným súdom v tejto súvislosti
dodáva. Oprávnený podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil rozhodcovské
konanie. Po tomto úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania
pred všeobecným súdom. Ak aj rozhodcovská doložka poskytla spotrebiteľovi (povinnému) možnosť

obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť bola len iluzórna, pretože trvala len za predpokladu, že
spotrebiteľ by vystupoval v postavení žalobcu. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená
aj alternatíva, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž rovnocennú možnosť výberu medzi všeobecným
a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi poskytuje len za predpokladu, ak má tento záujem viesť
spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho
zmluvného partnera požadovať). Znenie rozhodcovskej doložky teda síce neodporuje doslovnému
zneniu ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (prílohy tejto smernice ods. 1 písm. q)), ani ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ,
aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, t. j. zákon obchádza. Pritom v porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože v prípade vzniku sporu
súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch účastníkov. Rozhodcovské
konanie je dohodnuté ako jediný spôsob riešenia sporu, iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy
spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere
obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom. V prípade že si
dodávateľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo
do VPPÚ) nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť kto s
konečnou platnosťou ich spor rozhodne.

Odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa údajnej nemožnosti, či len obmedzenej možnosti
preskúmania exekučného titulu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok, vyvracia
samotná koncepcia a znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má
exekučný súd právo preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé
rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené
podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný
titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods.
2 Exekučného konania), ale môže skúmať počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Postup exekučného súdu keď posudzoval,
či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým,
ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.
§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.