Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by Mgr. Vanda Mikulášová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010008
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815010008.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

N. F., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
08.03.2016 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

ObžalovanýN.F.,nar.XX.XX.XXXXvT.,trvalebytomT.,ul.J.cestač.XXX/XXX,nezamestnaný,ženatý,
na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.04.2014 v čase okolo 18:00 hod. v pohostinstve zvanom F. nachádzajúcom sa na námestí K.
W. C. v T., okres T., bezdôvodne fyzicky napadol N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. K. č. XXX/
XX, okres T. a to takým spôsobom, že ho udrel čelom hlavy do tváre v oblasti nosa, kde ho následne
naďalej udieral päsťami, pričom mu spôsobil zlomeniny nosových kostí s minimálnym posunom kostných
úlomkov, nosovej priehradky s jej vybočením vpravo a tržne zmliaždenú ranu na chrbte nosa s dĺžkou 4
cm, vyžadujúce práceneschopnosť v prípade jej vystavenia v trvaní 22 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/, písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12
(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 16.01.2015 na N. F. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. písm.

a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/

Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.

Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na ust. § 138 písm. h/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný
skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor nesúhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa §

257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaného.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal. Súd preto podľa § 258
ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď
z prípravného konania, kde uviedol, že si vzhľadom na odstup času nepamätá na podrobnosti, len vie,

že to bolo na Veľkonočný pondelok v poobedňajších hodinách v čase okolo 15:00 hod.. V uvedenom
čase bol v pohostinstve F. v T., kde prišiel v podnapitom stave, do ktorého sa dostal v doobedňajších
hodinách. Potom, ako sa doma vyspal prišiel do predmetného pohostinstva, kde si pri barovom pulte
objednal pivo a po jeho načapovaní si si sadol za najbližší stôl, pri ktorom sedel C. U. z T.. Sedel po
jeho pravici a tento bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Len tak sa medzi sebou bavili. Po chvíli vošiel do

pohostinstva N. I., ktorý si sadol ku nim. Objednal si pivo a po jeho dopití pre všetkých objednal vodku,
čo zopakoval aj N. I.. Po tomto odišiel C. U. na toaletu, kde si na jeho miesto sadol N. I. a v tom momente
mu začal vykrikovať náramkové hodinky, ktoré mu dal v minulosti do zálohy na zabezpečenie finančnej
hotovosti. Počas toho začal mať I. veľké nervy a dal mu facku, pričom sa vzápätí obaja postavili a on
mu povedal, aby nebláznil, že sa predsa dohodli, že si hodinky môže nechať, ak mu nevráti peniaze. Po

tomto ho začal I. fackať a udierať. Na to spadol na zem, kde pri páde si rozbil hlavu na dvoch miestach.
Taktiež mal narazené pravé rameno. Ako sa zo zeme postavil, tak ho I. chytil rukami za ramená, pričom
pri tejto šarvátke obaja spadli cez lavicu na zem. Na zemi ho znovu udieral, ale s odstupom času si
nepamätá, akým spôsobom. Počas toho sa mu vytrhol a ušiel z pohostinstva na ošetrenie do nemocnice.
Počas incidentu boli v pohostinstve nejakí ľudia, ale boli vo vedľajšej miestnosti, odkiaľ nemohli vidieť,

čo sa medzi nimi udialo.

Vo svojej výpovedi na ďalšom hlavnom pojednávaní uviedol, že chce zmeniť svoju výpoveď v tom, že
sa priznáva k spáchaniu skutku, pretože je zrejmé z výpovedí svedkov, že to začal on. To, že si na to
nespomenul vysvetlil tým, že sa liečil na psychiatrii a má nejaké problémy s hlavou. V čase spáchania

skutku nebol úplne príčetný, nakoľko bol v tom čase v liečení od závislosti na alkohol a preto keď bolpod vplyvom alkoholu, tak si veľa vecí nepamätá. Momentálne je na tom tak, že dosť pije, má problém
to ovládnuť a keď niečo urobí, je mu to, po vytriezvení, ľúto. Chcel by, aby mu bol v rámci trestu uložený
aj nejaký, a najlepšie, ústavný spôsob liečby. Momentálne sa síce ambulantne lieči, ale táto liečba mu

nepomáha.

Z výpovede svedka poškodeného N. I. vyplynulo, že skutok sa stal na Veľkonočný pondelok. Uviedol,
že prišiel do pohostinstva, kde si dal načapovať pivo do plastových fliaš. Ako čakal, tak si prisadol ku
stolu, kde sedel obžalovaný a C. U.. Vzápätí sa strhol konflikt a obžalovaný ho vyzval na férovku. On mu

navrhol pretláčanie, ktoré prehral a to ho vytočilo tak, že po pretláčaní mu držal ruku a následne si ho
pritiahol k sebe cez stôl a viackrát ho udrel čelom do tváre. Podarilo sa mu uhýbať, iba raz sa neuhol a
udrel ho do tváre. Nevedel sa vyjadriť, kto privolal záchranku, ale následne tam prišli aj policajti. Vyjadril
sa, že mu nebola vystavená PN, ale si vzal v práci náhradné voľno. Doba liečenia bola v trvaní 2, alebo 3
týždňov. Ďalej sa vyjadril, že v prípade uznania viny obžalovaného navrhuje, aby mu zaplatil spôsobenú
škodu vo výške 1.100,- Eur. Potom, ako ho udrel, tak po ňom skočil. Pri tomto prevrátili stôl. Vyjadril sa,

že tí čo tam boli hovorili, že obžalovaný z krčmy ušiel.

Svedok T. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá ako sedeli spolu pri stole a bavili sa.
Pán I. objednával F., aj sebe alkohol. V. aj pre ostatných zákazníkov, nakoľko tam bol jediný, ktorý mal
peniaze. C. sa, že nevie, čí to bol návrh, aby si zmerali, kto je silnejší. I.r navrhol pretláčanie rukami.

Následne ich už moc nesledoval, nakoľko obsluhoval iných zákazníkov. Zrazu sa tam strhla bitka. Bolo
tam veľa krvi. F. šiel na ošetrenie sám a I. si zavolal sanitku. Vyjadril sa, že v pohostinstve bol aj Śtefan
U. a pán K. so synom. Či to videli, to uviesť nevedel.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal výpovede svedkov z prípravného konania, kde

z výpovede svedka C. U. vyplynulo, že s odstupom času si už nepamätá na presné detaily, ale skutok
sa stal na Veľkonočný pondelok, kde v poobedňajších hodinách šiel do pohostinstva, aby našiel svojho
kamaráta. Kamaráta síce nenašiel, ale bol tam N. F., ku ktorému si prisadol. Pri stole sa normálne bavili
a popíjali alkoholické nápoje. Okrem neho sedel pri stole pre neho neznámy muž. Počas toho, ako
si odbehol na toaletu, tak v momente keď sa vracal do miestnosti, tak z dvier toalety videl, ako sa F.

a ten neznámy mladý muž medzi sebou priečia. Teraz už vie, že ten mladý muž sa volá N. I.. Tohto
muža F. následne udrel päsťou do tváre. Celú situáciu videl z dverí toaliet. Vzhľadom na to, že I. bol ku
nemu otočený chrbtom, tak nevidel, či mu F. týmto úderom spôsobil zranenia. Hneď, ako to zbadal, tak
z pohostinstva odišiel. Na druhý deň sa na incident pýtal krčmára T. F., ktorý mu povedal, že on viac
menej nič nevidel.

Z výpovede svedka C. K. vyplynulo, že k predmetnej udalosti došlo na Veľkonočný pondelok, kedy v
čase okolo 18:00 hod. sedel v pohostinstve F. na námestí v T.. I. v blízkosti barového pultu a popíjal pivo.
V tom čase videl pri stole, ktorý je oproti barovému pultu, dve osoby, ktoré sedeli oproti sebe, pričom
sa jednalo o I. a F. z T.. Obidvaja boli pod vplyvom alkoholu a škriepili sa medzi sebou. Následne na

to sa začali pretláčať rukami, kde po skončení pretláčania F. pravdepodobne hlavou udrel I. do nosa.
Následne zbadal, ako I. tečie z nosa krv, ale aj napriek tomu vytiahol F. spoza stola a začali sa medzi
sebounaťahovať,pričomF.odsebaodhodil,tentospadolnazematamsamedzisebouudieralipäsťami.
Ako to spolu s majiteľom pohostinstva videli, tak ich od seba oddelili. Potom F. z pohostinstva odišiel a
I. sa snažil zastaviť si krvácanie z nosa. Uviedol, že po tomto on odišiel z pohostinstva preč.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal znalecký posudok č. 30/2014 z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria),
z ktorého vyplynulo, že obžalovaný N. F. je závislý od alkoholu. Pije s vysokou frekvenciou, zvyšuje
sa množstvo požitého alkoholu, stúpa tolerancia na alkohol, vyskytujú sa ťažšie ebriety, pije v

niekoľkodňových záťahoch s celodenným pitím, s poruchou kontroly. Prítomná je psychická aj telesná
závislosť od alkoholu, objavujú sa abstinenčné prejavy po ukončení záťahov, vyskytujú sa aj sporadické
epileptické záchvaty, ktoré sú znakom pokročilého stupňa somatickej závislosti na alkohole. Nie je
schopný dlhodobo abstinovať. Keďže nie je možné dosiahnuť požadovaný cieľ ochrannej liečby - trvalú
abstinenciu, znalci neodporučili nariadenie ochrannej liečby ambulantnou ani ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku č. 10/2014 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia vyplynulo, že
poškodený N. I. utrpel pri incidente zlomeninu nosových kostí s minimálnym posunom kostných úlomkov,
zlomeninu nosovej priehradky a jej vybočenie vpravo, tržne zmliaždenú ranu na chrbte nosa dĺžky 40cm. Zranenia majú charakter ľahkých zranení. V súvislosti s predmetnými zraneniami bol obmedzený v
obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia na ORL príjmovej ambulancii, nutnosťou CT vyšetrenia
hlavy a nutnosťou opakovaných kontrol na chirurgickej ambulancii a ORL ambulancii. Počas celej doby

liečenia - približne 21 dní, pociťoval bolesti nosy. Počas tejto doby ale mohol v plnej miere vykonávať
činnosti spojené s každodennými potrebami a činnosti spojené s menšou fyzickou námahou. Bol pri nich
plne sebestačný a nebol odkázaný na pomoc druhej osoby. Inak obmedzený v obvyklom spôsobe života
nebol. Spôsob a dĺžka obmedzenia v obvyklom spôsobe života boli v tomto rozsahu adekvátne.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
lekárskeho odborného vyjadrenia, hlásenia NsP Trstená o napadnutí inou osobou, správy HNsP
Trstená, prepúšťacej správy HNsP Trstená, rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6T/36/2014-192
zo dňa 08.04.2014, odpisu z registra trestov, správy OO PZ Trstená, správy Okresného úradu
Námestovo, správu Mesta Trstená, potvrdenia ÚPSVaR Námestovo, správy Sociálnej poisťovne,
pobočka Dolný Kubín a spisového materiálu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/36/2014.

Prečinu prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému
úmyselne ublížil na zdraví.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa dopustil fyzicky

na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe. Súd poukazuje na jeho priznanie sa, ako aj na výpovede svedka poškodeného N. I. a svedkov
C. U. a C. K., ktorí zhodne popisovali priebeh incidentu medzi obžalovaným a poškodeným.

Vzhľadomnato,žesúdnemalpochybnostiovineobžalovaného,tohtouznalvcelomrozsahuzavinného
z prečinu prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona súd vyhodnotil to, že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona súd vyhodnotil to, že bol už za trestný čin
odsúdený.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil svojim konaním prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd mu ukladal
úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak:a/ vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b/ prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil skutku v priebehu plynutia skúšobnej doby, ktorá mu bola
určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Z/36/2014 zo dňa 08.04.2014, súd uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Súd je toho názoru, že
takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom dopomôže k náprave obžalovaného.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby

nebol odsúdený.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.