Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115223275
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115223275.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného H. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytomW.W.,W.XXXX/XX,vkonanízastúpenéhosplnomocnenouadvokátkouJUDr.SoňouStrýčkovou,
PhD., so sídlom advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Národná 7, proti povinnej P.. U. X., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T. F., X. F. XX, prechodne bytom W. W., K. XX, v konaní zastúpenej
splnomocnenou advokátkou JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátska kancelária so sídlom Lieskovec,

Osloboditeľov 2585/5, o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o výchove maloletého
dieťaťa D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u povinnej, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Bystrica, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.
36Em/3/2015-48 zo dňa 8. 2. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd uložil povinnej pokutu vo výške 200 EUR, ktorú je
povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že oprávnený sa písomným podaním
doručeným súdu dňa 23.11. 2015 domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 31P/209/2011-79 z 15. 02. 2012, právoplatného a vykonateľného 09. 03. 2012, ktorým súd

(okrem iného) zveril maloletú D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň v roku tak, že maloletú prevezme
v nedeľu nepárneho týždňa o 18.30 hod. pred bytom matky a v uvedenej dobe je otec oprávnený
maloletú opatrovať, vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, a matka bude
vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v roku tak, že maloletú prevezme
v nedeľu párneho týždňa o 18.30 hod. pred bytom otca, a v uvedenom týždni je matka oprávnená

maloletú opatrovať, vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Svoj návrh
odôvodnil tým, že povinná úmyselne marí výkon súdom nariadenej striedavej starostlivosti o maloletú
dcéru, keď oprávnenému opakovane v dňoch 22. 11. 2015, 06. 12. 2015 a 20. 12. 2015 odmietla dcéru
na realizáciu striedavej starostlivosti odovzdať. Povinná k návrhu na výkon rozhodnutia uviedla, že
maloletá dcéra má záujem sa s otcom stretávať, avšak na tento čas nezvláda po psychickej stránke
striedavú osobnú starostlivosť, čo po prvý krát vyjadrila dňa 2. 8. 2015, keď oprávnenému uviedla, že by

chcela zrušiť striedavú starostlivosť, že by radšej bývala u mamy a k oprávnenému by chcela chodiť len
na návštevy. Oprávnený na predmetné vyjadrenie maloletej reagoval šokom, kričal a následne odišiel.
Odvtedy sa maloletá bojí ísť k oprávnenému a obáva sa, ako bude oprávnený reagovať. V tejto súvislosti
povinná (matka) dňa 13. 8. 2015 navštívila s maloletou psychologickú ambulanciu P.. E. O., ktorá
konštatovala, že maloletú nie je žiaduce vystavovať ďalšiemu stresu v súvislosti vo striedavou osobnou
starostlivosťou. Povinná napriek uvedenému dcéru v stanovený čas pobalí, prichystá a pripraví na to,

že príde oprávnený. O 18.30 hod. maloletá zíde k oprávnenému, počas rozhovoru je s ním sama, povie
mu, že nechce ísť k nemu, aby sa nehneval, potom sa vrátia domov. Po oboznámení sa s predmetnýmvyjadrením povinnej okresný súd postupujúc podľa § 272 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) vyzval povinnú, aby realizáciu striedavej starostlivosti nemarila,
s tým, že povinnú upozornil na následky nerešpektovania tejto výzvy. Povinná bola v predmetnej

výzve zároveň oboznámená, že ak existujú objektívne dôvody, pre ktoré nebolo možné rešpektovať
vyššie uvedené rozhodnutie, aby doručila súdu listinné dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia. Povinná
na predmetnú výzvu nereagovala, naopak otec maloletej viacerými písomnými podaniami poukázal na
skutočnosť, že k realizácii striedavej starostlivosti nedošlo ani dňa 10. 1. 2016 a dňa 24. 1. 2016.
Okresný súd mal za preukázané, že už vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. 31P/209/2011-79 z 15. 02. 2012, právoplatným a vykonateľným dňa 9. 3. 2012, okresný súd
(okrem iného) zveril maloletú D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň v roku tak, že maloletú prevezme v
nedeľu nepárneho týždňa o 18.30 hod. pred bytom matky a matka bude vykonávať osobnú starostlivosť
o maloletú každý nepárny týždeň v roku tak, že maloletú prevezme v nedeľu párneho týždňa o 18.30
hod. pred bytom otca. K realizácii nariadenej striedavej starostlivosti o maloletú v súlade s predmetným

rozhodnutím počnúc dňom 22. 11. 2015 nedochádza pre odmietanie zo strany maloletej. Na tejto
skutočnosti nezmenila nič ani výzva okresného súdu v zmysle § 272 ods. 3 O. s. p., aby sa povinná
podrobila rozhodnutiu okresného súdu, ktorá bola povinnej doručená dňa 7. 1. 2016, keď k realizácii
právoplatného rozhodnutia nedošlo ani v dňoch 10. 1. a 24. 1. 2016. Preto okresný súd pristúpil k
zisťovaniu, či realizovanie striedavej starostlivosti na základe právoplatného súdneho rozhodnutia nie

je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Z pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. 31P/199/2015, v ktorom sa koná o návrhu povinnej na zmenu úpravy práv a
povinností rodičov k maloletej, a ani z vyjadrenia, či z listinných dôkazov predložených povinnou, však
okresný súd nemal preukázané zásadnejšie pochybenia oprávneného v jeho starostlivosti o maloletú.
Takéto nedostatky v rodičovskej výchove neboli okresnému súdu oznámené ani zo strany kolízneho

opatrovníka, pediatra, či iného (ne)štátneho orgánu, pričom o záujme otca o maloletú svedčí aj samotný
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Pokiaľ sa jedná o dôvody odmietania striedavej starostlivosti
maloletou, okresný súd zistil, že tieto spočívajú v tom, že maloletá niekedy musí robiť u oprávneného
aj veci, ktoré nechce, prípadne nemôže robiť všetko, čo chce a občasne jej býva niečo vytýkané.
Uvedené skutočnosti však okresný súd nepovažoval za tak významné, aby ovplyvnili vzťah medzi

maloletou a jej otcom natoľko, že by bolo na mieste striedavú starostlivosť nerealizovať. Preto okresný
súd po tom, čo predloženú správu z psychologického vyšetrenia maloletej P.. O. nepovažoval za dôvod
zamietnutia návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (z dôvodu, že táto správa bola vyhotovená na
základe jednostranných informácií povinnej a v čase, keď bola maloletá pod jej vplyvom), povinnej uložil
pokutu vo výške 200 EUR, ktorú je matka maloletej povinná zaplatiť na účet okresného súdu.

Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. V prvom
rade poukázala na nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého uznesenia, keď podľa jej názoru je
odôvodnenie rozhodnutia tendenčné, bez hlbšieho skúmania relevantných skutočností a bez právneho
posúdenia veci, čím sa povinnej (podľa jej tvrdení) odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedla, že
sa vo vzťahu k exekučnému titulu nedopustila žiadneho porušenia. Maloletá je totiž vždy v stanovený

čas riadne pripravená, zbalená a odovzdaná otcovi. S otcom pri odovzdávaní zostane sama, avšak po
rozhovore s ním odmietne odísť. Povinná pritom i po psychickej stránke vplýva na maloletú, aby maloletá
v stanovený čas s otcom odišla. Často sa o tom s maloletou rozpráva, avšak, keď ju nútila do striedavej
starostlivosti ráznejšie, maloletá sa pred svojou matkou uzavrela a odmietla s ňou komunikovať. V
tejto súvislosti osobitne zdôraznila, že súd v exekučnom titule pri schvaľovaní rodičovskej dohody

neuložilpovinnejpovinnosťdieťa„umlčať“,animaloletejnezobralslobodnúvôľurozhodovaťsa.Doteraz,
kým bola maloletá menšia, preto mlčala a striedavú starostlivosť trpela. Teraz si však vybudovala
sebavedomie a svoj názor prejavila. Povinná v tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. III. ÚS 3462/14, ktorý konštatoval, že inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to,
abysastalnástrojomnásilnejzmenyprejavovvôlemaloletého,pokiaľjehorozhodnutieneboloúmyselne

ovplyvnené tretími osobami, a ďalej, že pokiaľ nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému
pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom
predvídaný účel. V súvislosti s dokazovaním, ktoré okresný súd vykonával, zdôraznila, že okresný
súd sa nevysporiadal s námietkou kolízneho opatrovníka maloletej, že pre úplné a objektívne zistenie
skutkového stavu by bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, a ani nenariadil pojednávania, na

ktorom by bolo možné tak maloletú a jej kolízneho opatrovníka, ako aj oboch rodičov maloletej vypočuť.
V závere svojho odvolania osobitne zdôraznila, že ona sama nabáda maloletú na kontaktovanie svojho
otca, častokrát je povie, aby otcovi zavolala a podobne. Napriek tomu nedošlo k zmene názoru maloletej
na striedavú starostlivosť a ani súdne rozhodnutie o uložení pokuty na tomto stave nemôže nič zmeniť.Preto považuje predmetné rozhodnutie za neefektívne a neoprávnené. Vzhľadom k uvedenému navrhla
odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť, návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia
zamietnuť a tohto zaviazať nahradiť povinnej trovy konania.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že predmetné odvolanie nebolo podané
oprávnenou osobou. Zdôraznil, že z textu odvolania vyplýva, že toto je údajne podané matkou maloletej
vo vlastnom mene, t. j. bez zastúpenia inou splnomocnenou osobou. Podpis na predmetnom odvolaní
však povinnej ako osobe oprávnenej na podanie odvolania rozhodne nepatrí. Vzhľadom k uvedenému
oprávnený navrhol predmetné odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.

K vyjadreniu oprávneného zaslala svoje písomné stanovisko matka maloletej (povinná), ktoré opätovne
zdôraznila, že pri realizácii výkonu rozhodnutia je na prvom mieste záujem maloletého dieťaťa, ktorý
by však (vzhľadom na kvalitu vzťahov medzi maloletou a jej otcom) nemal byť zabezpečovaný nútením
maloletej do striedavej starostlivosti, ktorú sama maloletá odmieta. Dala do pozornosti súdu, že ona je
jedinou osobu, ktorá sa snaží vzťahy medzi maloletou a oprávneným vylepšiť, čo však nie je možné,
pokiaľ ani otec a ani maloletá nemajú o uvedené záujem. V závere svojho odvolania poukázala na

skutočnosť, že nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienok konania, ktorý je
možné odstrániť. Za týmto účelom k svojmu stanovisku pripojila plnomocenstvo pre JUDr. Michaelu
Maťuchovú, advokátku, na zastupovanie v predmetnom konaní, ktoré plnomocensvo povinná advokátke
udelila dňa 21. 12. 2015.
K písomnému stanovisku matky maloletej podal písomné vyjadrenie oprávnený. Nestotožnil sa s

tvrdením matky o jej rešpektovaní exekučného titulu, keď poukázal na skutočnosť, že k odovzdaniu
maloletej do striedavej starostlivosti otca opakovane nedošlo, a to nie len pred začatím konania a v
jeho priebehu do vydania napadnutého uznesenia, ale dokonca aj po jeho vydaní (dňa 21. 2. 2016,
6.3.2016 a 20.3.2016). K priebehu pokusov o prevzatie dcéry uviedol, že mu matka nikdy nedala
do rúk ani školskú tašku maloletej, vždy mu ju len ukáže a zoberie späť. Maloletú dcéru síce s ním

nechá, aby sa porozprávali, avšak niekoľko krát sa s krikom vráti a spýta sa, či sa už stihli porozprávať.
Následne vystrašená maloletá otcovi oznámi, že s ním nechce ísť, čo je podľa názoru otca dôsledkom
nátlaku matky na jej osobu. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že maloletá u neho už nechce bývať, mu táto
oznámila týždeň po ich spoločnej dvojtýždňovej dovolenke, počas ktorej si spolu užili množstvo zábavy
a kedy nič nenaznačovalo zmenu správania maloletej. Fotodokumentácia z predmetnej dovolenky tvorí

prílohu uvedeného vyjadrenia otca maloletej. Vyjadril názor, že maloletá sa matky bojí a preto striedavú
starostlivosť s otcom odmieta. On sa totiž maloletej nikdy nevyhrážal, že by ju od matky zobral na silu,
napriek tomu maloletá o takýchto vyjadreniach vie. Vyjadril teda presvedčenie, že jej tieto veci rozpráva
matka a takýmto spôsobom ju manipuluje voči otcovi. Osobitne zdôraznil, že maloletá si do dnešného
dňa neprišla zobrať ani darčeky na Mikuláša a na Vianoce, opakovane zrušila stretnutie s otcom, ktorá

bolo predtým dohodnuté, ako aj stretnutie so starou matkou z otcovej strany. Uzavrel, že dcéra síce
zmenilasvojechovanievočiotcovi,nievšaknehopričinením,zčohovyvodil,žepovinnámaloletúnielen,
že na výkon striedavej starostlivosti nepripravuje, ale navyše je samotnou príčinou, pre ktorú striedavú
starostlivosť nie je možné realizovať. Nakoľko mal za to, že realizovanie striedavej starostlivosti je v
najlepšom záujme maloletej navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil a

povinnú zaviazal nahradiť oprávnenému trovy konania.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie povinnej v rozsahu danom § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu
potvrdil podľa § 219 ods. l, 2 O. s. p., pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd

rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva:
Podľa § 251 ods. 1 O. s. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe vykonateľného rozhodnutia súdu (§ 272 ods.

1 písm. a/ O. s. p.).
Predmetom núteného výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí (§ 272 a nasl. O. s. p.) je
zabezpečenie realizácie povinností uložených právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré nie
sú plnené dobrovoľne, resp. nie sú plnené náležite tak, ako boli súdnym rozhodnutím uložené. Z
vyššie citovaného konštatovania (prioritne vychádzajúceho zo znenia § 251 ods. 1 O. s. p.) možno

vyvodiť, že základným predpokladom, aby mohol byť výkon súdneho rozhodnutia nariadený, je
právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o výchove maloletých detí a dobrovoľné nesplnenie
povinnosti, ktorá bola v citovanom právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí povinnej osobe uložená. V
prejednávanom prípade je vykonateľným rozhodnutím rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 31P/209/2011-79 z 15. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9. 3. 2012, a
povinnosťou, ktorá mala byť plnená (ktorá vychádza z tohto právoplatného rozhodnutia) je povinnosť
pripraviťmaloletédieťanarealizáciustriedavejosobnejstarostlivostianajehoprevzatiedruhýmrodičom

v stanovený čas ako aj samotné odovzdanie maloletého dieťaťa druhému rodičovi. Pokiaľ sa jedná
o vysvetlenie pojmu „maloleté dieťa na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti pripraviť“, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že uvedená „príprava“ predpokladá nielen materiálne zabezpečenie
dieťaťa, a to najmä vhodným oblečením, zdravotnými potrebami, prípadne ďalšími vecami potrebnými
pre dieťa, vzhľadom k tomu, že nie je možné rozumne predpokladať, že by dieťa, ktoré je do striedavej

starostlivosti zverené, malo všetky veci (osobitne školské potreby a školské učebnice) dvojmo u oboch
rodičov, ale predpokladá aj psychickú prípravu dieťaťa tak, aby nedošlo k narúšaniu vzťahov medzi
dieťaťom a druhým z rodičov. S ohľadom na vzťah rodiča a dieťaťa je úlohou ktoréhokoľvek rodiča,
aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi a pripravil ho na stretnutie. Pokiaľ rodič správne pochopil
význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť
za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom. Ak má totiž rodič zdravú osobnosť, má k dieťaťu

pozitívnyvzťahamádobrýcharakter,mázáujem,abymalodieťavzásaderovnocennývzťahajsdruhým
rodičom a to aj v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné výhrady. Obaja rodičia si musia uvedomiť,
že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol jeden rodič schopný (prípadne
ochotný) zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom
možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča, nakoľko realizácia styku s druhým

rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa veľmi dôležitá.
Na druhej strane je však nevyhnutné uviesť, že v praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy napriek tomu, že
rodič robí všetko pre to, aby dieťa na odovzdanie druhému rodičovi pripravil, z určitých dôvodov nie
je možné toto odovzdanie realizovať. Je tomu tak vtedy, ak by realizácia vykonateľného rozhodnutia
formou jeho výkonu bola v rozpore so záujmami maloletého, najmä v rozpore s jeho právom na zdravý

fyzický i psychický vývin. Vtedy platí, že napriek tomu, že je základným účelom vykonávacieho konania
zabezpečenie splnenia povinnosti uloženej týmto rozhodnutím, tento účel nie je možné dosiahnuť tak,
že by samotným núteným výkonom boli porušené práva dieťaťa, ktoré mali byť uvedeným právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím garantované. Ak by tomu tak totiž nebolo, mohlo by sa stať, že by
vo vykonávacom konaní bol úplne popretý zmysel, ktorý sa vykonávaným rozhodnutím sledoval. V

súdnej judikatúre i literatúre (napr. Handl, V., Rubeš, J. Občanský soudní řád - Komentář, II. Díl,
Panorama Praha 1985, str. 290, 292, 293) sú pritom známe prípady, ak dieťa nebolo možné v
súdom stanovený čas oprávnenému odovzdať z dôvodu reálne preukázaného zhoršenia zdravotného
stavu dieťaťa, ale aj prípady, ak po vydaní vykonateľného rozhodnutia došlo k takému radikálnemu
zhoršeniu vzťahov maloletého a rodiča, ktorému má byť dieťa odovzdané, že sa samotné dieťa

oprávnene bráni tomu, aby bolo vydané do výchovy (prípadne sa uskutočnil styk) osobe, ktorá je vo
výroku rozhodnutia o výchove určená. V takýchto prípadoch síce existuje právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť, avšak toto rozhodnutie nie je možné fakticky vykonať, keď nie je
možné konštatovať naplnenie druhého predpokladu na nariadenie výkonu rozhodnutia, a to nesplnenie
povinnosti stanovenej súdom vo vykonateľnom rozhodnutí z dôvodov, ktoré by nemali podstatu v záujme

o zdravý vývin maloletého dieťaťa. Preto je vo vykonávacom konaní vždy potrebné skúmať, či si povinná
osobamohlaalebonemohlasplniťsvojupovinnosťdieťanastyk(aleboodovzdaniedovýchovy)pripraviť
a dieťa odovzdať bez vážneho ohrozenia záujmov dieťaťa. Pokaľ sa jedná o fyzický (zdravotný) stav
dieťaťa ako prekážky výkonu rozhodnutia, napr. v prípade dieťaťa a angínou a s vysokou horúčkou,
uvedený bude zrejme pomerne ľahko zistiteľný správami ošetrujúceho lekára a zároveň tento stav s

najväčšou pravdepodobnosťou bude predstavovať len krátkodobú nemožnosť splnenia povinnosti dieťa
na realizáciu styku (či striedavej starostlivosti) pripraviť a druhému rodičovi odovzdať. Takýto stav
potom vo všeobecnosti nebude predstavovať ani zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu vykonateľného
rozhodnutia o výchove maloletého (§ 163 ods. 2 O. s. p.). Ak sa však samotné dieťa bráni tomu, aby
bolo vydané do výchovy (prípadne sa uskutočnil styk) osobe, ktorá je určená vo výroku rozhodnutia o

výchove, v takomto prípade bude treba posúdiť, či odpor dieťaťa je oprávnený a teda, či uskutočnenie
výkonu rozhodnutia proti vôli dieťaťa nepoškodí dieťa v jeho psychickej popr. i jeho fyzickej stránke.
Dôvody odporu dieťaťa s odovzdaním do výchovy druhému rodičovi (prípadne s uskutočnením styku)
pritom môžu byť rôzne. Od bežnej neochoty dieťaťa zmeniť čo i len nakrátko svoje prostredie (napr. len
z dôvodu, že u druhého rodiča nemá rovnaké hračky, najlepších kamarátov, nechce sa mu cestovať,

atď.), ktorá neochota celkom zjavne nie je dostatočným dôvodom nerealizovania striedavej starostlivosti
(či styku), cez zmenu vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi len v dôsledku nesprávneho pôsobenie
rodiča, ktorý mal maloleté dieťa do výchovy druhého rodiča odovzdať (nesprávna výchova nesmerujúcu
k budovaniu zdravého vzťahu dieťaťa k obom rodičom), ktorá nesprávna výchova by predstavovalaporušenie povinnosti rodiča dieťa na styk (alebo na odovzdanie do výchovy druhému rodičovi) pripraviť
a druhému rodičovi odovzdať, až po okolnosti, ktoré rodič majúci dieťa odovzdať rodičovi druhému
ovplyvniť nedokáže, a ktoré mali za následok vážne zmeny v citovej náklonnosti dieťaťa k rodičovi

oprávnenému (nesprávne pôsobenie oprávneného rodiča na maloletého, traumatizujúci zážitok, ktorý
oprávnený rodič maloletému spôsobil, a podobne). Pokiaľ sa jedná o poslednú skupinu okolností,
len tieto sú celkom dozaista dôvodmi, pre ktoré návrhu oprávneného rodiča na výkon rozhodnutia
spočívajúceho v realizácii styku s maloletým (alebo v realizácii striedavej starostlivosti), nie je možné
vyhovieť, a v prípade, ak takýto výkon už nariadený bol, je nutné ho postupom podľa § 268 O. s. p.

zastaviť. Rovnako uvedené dôvody predstavujú tak významnú zmenu pomerov, že odôvodňujú zmenu
rozhodnutia o výchove maloletého.
Odvolací súd k uvedenému uvádza, že okresný súd po tom, čo mal jednoznačne za preukázané, že k
realizáciistriedavejosobnejstarostlivostiomaloletúuoprávnenéhonedochádzaaknápraveuvedeného
stavu nedošlo ani po doručení výzvy podľa § 272 ods. 3 O. s. p. povinnej, vzhľadom aj na obsah
písomnéhovyjadreniapovinnejdôsledneskúmal,akésúdôvody,žekodovzdaniumaloletejdostriedavej

starostlivosti oprávneného nedochádza. Následne dospel k správnemu záveru, že z realizovaných
zistení nevyplynuli žiadne také okolnosti, ktoré by mohli charakterizovať nezrealizovanie styku maloletej
s jej otcom (oprávneným) ako odôvodnené. Z obsahu súdneho spisu (ani osobitne z písomných podaní
povinnej) totiž v prvom rade neboli zistené žiadne podstatnejšie pochybenia otca vo výchove maloletej,
keď opak nie je možné konštatovať ani s výsluchu maloletej. Z uvedeného totiž vyplýva len, že táto

u svojho otca niečo robiť nemohla (ísť za kamarátkami von, loziť po stromoch) a niečo naopak robiť
musela (pomáhať so starostlivosťou o nevlastnú sestru) a ďalej, že bola občas i vyhrešená (keď mala
špinavé oblečenie po návrate u vonku). K uvedenému je však potrebné uviesť, že je nie len právom
ale aj povinnosťou rodičia dieťa vychovávať, pričom pod výchovou nie je možné rozumieť len pozitívnu
motiváciu dieťa k určitému správaniu, jeho vzdelávanie, budovanie jednotlivých (najmä) sociálnych

návykovanásledné rôzneformyodmeňovaniadieťaťavprípadeaknaučenývzorecsprávaniaakceptuje
a dodržiava, ale aj použitie primeraných výchovných prostriedkov v prípade, ak maloleté dieťa tento
vzorec správania neakceptuje, samozrejme za predpokladu, že predmetné výchovné opatrenia sú
primerané, t. j. neohrozujúce zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa ( k uvedenému
pozri § 30 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). To, že by výchovné opatrenia (eventuálne) použité

otcom maloletej boli neprimerané však z obsahu súdneho spisu nevyplýva, uvedené vo svojom odvolaní
neprezentuje ani matka maloletej, kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 19. 1.
2016 a čo je najdôležitejšie, tieto nevyplývajú ani z výsluchu maloletej, ktorá sama uviedla, že otca
má rada, páči sa jej u neho, len nechce u neho bývať. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej
veci nebolo zistené, že by dôvodom odmietania striedavej starostlivosti maloletou bolo nesprávne

pôsobenie oprávneného (prípadne jeho manželky) na maloletú, že by oprávnený maloletej spôsobil
nejaký traumatizujúci zážitok, ktorý by mohol zmeniť postoj maloletej k nemu, a ani, že by kvalitatívny
charakter tohto vzťahu bol na takej úrovni, aby znemožňoval, aby povinná prípravu maloletej na
realizáciu striedavej osobnej starostlivosti dokázala realizovať. Takýmto traumatizujúcim zážitkom, ktorý
potenciálne mohol zmeniť postoj maloletej k svojmu otcovi, pritom nemohla byť reakcia otca maloletej,

ktorý mal podľa tvrdenia povinnej kričať, keď mu maloletá dňa 2. 8. 2015 oznámila, že by radšej
bývala len u matky. Z obsahu písomného vyjadrenia povinnej totiž vyplýva, že maloletá svoj nesúhlas
so striedavou osobnou starostlivosťou po prvý krát vyjadrila práve dňa 2. 8. 2015, kedy mal na toto
stanovisko maloletej otec nevhodne reagovať, a teda, ak aj došlo k zmene postoja maloletej k svojmu
otcovi, k tejto zmene muselo dôjsť už predtým, ako toto svoje stanovisko maloletá otcovi vyjadrila, a

pod vplyvom iných okolností, aké povinná opisuje. Ďalej z obsahu výpovede maloletej vyplýva, že od
povinnej vie o tom, že oprávnený podal na priateľa povinnej žalobu, že sa oprávnený formou krátkej
textovej správy (SMS) povinnej „vyhrážal, že zavolá policajtov“ a podobne, čo opätovne nesvedčí o takej
výchove povinnej vo vzťahu k maloletej, aby bol zabezpečený zdravý vzťah dieťaťa k obom rodičom,
a o vhodnej psychickej príprave maloletej na realizovanie striedavej starostlivosti. Naopak z uvedenej

skutočnosti, ako aj z okolnosti, že napriek tomu, že sa maloletá opakovane vyjadrila, že by oprávneného
chcela navštevovať a že sa jej u neho páči, podľa tvrdenia oprávneného u tohto nebola od novembra
2015 (a to ani za účelom, aby si prevzala darčeky na Mikuláša a Vianoce), rovnako nenavštívila ani svoju
starú matku zo strany otca, možno predpokladať, že matka maloletej nie len že nevyvíja adekvátne
pôsobenie na maloletú, aby k realizácii striedavej osobnej starostlivosti dochádzalo, ale naopak je sama

príčinou (alebo jednou z príčin), že sa táto nerealizuje.
Zo všetkého dosiaľ uvedeného má odvolací súd za to, že je v záujme maloletej, aby sa striedavá osobná
starostlivosťtak,akotovyplývazprávoplatnéhoexekučnéhotitulu,realizovala,pričomkďalšejodvolacej
argumentácii povinnej osobitne dodáva, že účelom vykonávacieho konania je účinne (t. j. efektívne arýchlo) zabezpečiť splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom. Uvedeným sa v prípade personálnej
exekúcie sleduje, aby len v dôsledku svojvoľného nerešpektovania právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa povinným rodičom nedošlo k pretrhnutiu citových väzieb

maloletého s rodičom oprávneným. Predmetná efektívnosť vykonávacieho konania za situácie, aká je
v prejednávanom prípade, keď otec maloletej túto nemá vo výchove t. č. už 5 mesiacov, zo strany otca
dosiaľ neboli zistené žiadne závažnejšie nedostatky vo výchove maloletej a zároveň sa na okresnom
súde pod sp. zn. 31P/199/2015 vedie základné konanie o návrhu povinnej na zmenu úpravy práv
a povinností rodičov k maloletej, v ktorom je znalecké dokazovanie nariadené, potom neodôvodňuje

vykonávanie ďalšieho dokazovania v tomto vykonávacom konaní (osobitne nie formou znaleckého
dokazovania vzhľadom na jeho časovú náročnosť a zjavnú duplicitnosť), ale naopak plne odôvodňuje
vydanie odvolaním napadnutého uznesenia okresným súdom.
Rovnako nedôvodná je aj námietka povinnej o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia,
nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým povinnej pokutu
vo výške 200 EUR uložil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s.
p.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn
6Cdo/60/2013 zo dňa 22. 05. 2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že za porušenie základného

práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že súd prvého
stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
Záverom odvolací súd dodáva, že nedostatok preukázania plnomocenstva je potrebné považovať za
nedostatok podmienok konania, ktorý možno odstrániť. Preto pokiaľ oprávnený vo svojom vyjadrení
k odvolaniu poukazoval na skutočnosť, že odvolanie nie je podpísané povinnou, ale nejakou inou

nesplnomocnenou osobou, a povinná následne odvolaciemu súdu predložila plnomocenstvo pre
JUDr. Michaelu Maťuchovú, advokátku, na zastupovanie v predmetnom konaní, došlo k odstráneniu
uvedeného nedostatku podmienok konania a odvolací súd musel odvolanie povinnej prejednať s
výsledkom, že predmetné odvolanie je (z dôvodov už uvedených vyššie) nedôvodné a uznesenie
okresného súdu je potrebné podľa § 2019 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdiť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.