Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207453
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614207453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky V. Q.
nar.X.X.XXXXbývajúcejS.č.XXXprotiodporcoviX.Q.nar.X.XX.XXXXbývajúcomvF.nauliciF.č.Xza
účasti matky navrhovateľky X. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej S. č. XXX o zvýšenie výživného, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.2.2015 č.k. 15P 86/2014-35 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre navrhovateľku od odporcu zo 70 € na 120
€ mesačne od 1.4.2014, ktoré zaviazal odporcu platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2014 do 1.3.2015 v sume 550 € povolil odporcovi splácať v mesačných

splátkach spolu s bežným výživným po 30 € pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo
i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o zvýšeniu výživného podal odvolanie odporca s návrhom, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh na zvýšenie výživného zamietol. Poukázal na to,

že pracuje ako živnostník v oblasti stavebnej činnosti a počas zimných mesiacov v období troch až
štyroch mesiacov nepracuje, pretože je nedostatok práce a v tom čase si musí na živobytie finančné
prostriedky požičiavať, pretože musí splácať odvody, hypotéky, výživné a podobne. Poukázal na to, že
matka navrhovateľky si uplatnila návrhom zvýšenie výživného z dôvodu, že v súčasnosti miesto dvoch
detí platí výživné len na jedno, pričom výdavky sú stále vyššie. Matka špecifikovala náklady na bývanie,
ktoré však uhrádza ona 50 €, internet 12 €, mobil, hypotéku, poistné na dom, domovú daň, svoje obedy
v práci, drevo na kúrenie do domu na zimu, sporenie a namietal, že súd tieto náklady aj vzal do úvahy.

V nákladoch matka špecifikovala aj cestovné náklady na vlak, ktoré sú všeobecne známe, sú nulové,
pretože študenti cestujú zdarma vlakom a taktiež namietal, že pri poslednej úprave výživného v roku
2012 matka náklady na navrhovateľku uhrádzala približne v rovnakej sume ako v súčasnosti, pričom
špecifikovala mesačné náklady 10 € na stužkovú napriek tomu, že 13. novembra 2012 uviedla, že za
stužkovú zaplatila 220 €, preto túto argumentáciu namieta a považuje túto sumu za nedôvodnú a uviedol,
že matka navrhovateľky súd využila na šikanovanie jeho osoby. Citoval § 78 ods. 1 Zákona o rodine a
vyslovil názor, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného, kedy súd zvýšil výživné z 33,19 € na 70 €

mesačne boli zohľadnené všetky odôvodnené potreby navrhovateľky. Poukázal na to, že mal upravený
styk každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do nedele 16.00 hod., avšak matka navrhovateľky mu v
styku s ňou bráni. Stále osočovala jeho osobu, ohovárala a nesnaží sa vyvinúť žiaden ústretový krok v
záujme dohody o výživnom, avšak sústavne podáva návrh na súd na zmenu výživného.Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že odporca výživné

podľa posledného súdneho rozhodnutia neplatí a neuhrádza ani dlžné výživné v určených mesačných
splátkach. K 1.7.2015 má dlh 160 € a výživné nespláca do 15. dňa v mesiaci. Odporca odvolanie
podal z toho dôvodu, aby sa vyhol plateniu výživného určenom súdom, preto spochybňoval rozhodnutia
konajúcej sudkyne. Uviedla, že je v súčasnosti dospelá osoba odkázaná výživou na odporcu a finančné
prostriedky vo forme výživného sú pre ňu nevyhnutné.

Výrok rozsudku a zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, zákonne rozhodol o zrušení vyživovacej
povinnosti odporcu k navrhovateľke, správne určil aj počiatok plnenia zvýšeného výživného, vypočítal
dlh na výživnom a zákonne rozhodol o jeho splatnosti, vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné

rozhodnutie o zvýšení výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne porovnal a
posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase
terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola
preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
súdne rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, preto boli splnené podmienky pre

jeho zmenu podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poznamenáva, že zmenou pomerov v
zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo
druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v
tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšení

výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní
o zvýšení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z
ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného
dôvodu vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné
zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavaceho základu, preto takéto

konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech a tiež je povinnosťou súdu zabrániť
pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom,
resp. aby bol bezdôvodne dlhodobo nezamestnaný v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri
určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že

povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne nemožnosť poskytovania výživného. Zo
skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa týkajúceho sa terajších pomerov účastníkov a
ich dôsledným a podrobným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola
preukázaná podstatná zmena pomerov najmä navrhovateľky v tom, že navrhovateľka v čase poslednej
úpravy bola žiačkou základnej školy, v súčasnosti je študentkou strednej školy. Odvolací súd rovnako

ako súd prvého stupňa preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti so
zreteľom na výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľky a konštatuje, že zvýšené výživné je
vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce
zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorému rovnako ako aj matke

navrhovateľky zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére J. v sume 82,90 € a je primerané aj
odôvodneným potrebám navrhovateľky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu poukazuje na ust. §
62ods.1Zákonaorodine,ktorýplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťompovažujezaichprvoradú
zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. potreby rodiča môžu byť uspokojované až

následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého

stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a zvýšené
výživné od podania návrhu v sume 120 € je dôvodné odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá
je študentkou strednej školy vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého
rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané aj reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
odporcu po zohľadnení, že odporcovi zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére J. v sume 82,98 €.

Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporca bol schopný v rozhodnom období si zabezpečiť dostatok
finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu,
preto je možné od neho spravodlivo žiadať rovnaký štandard, aby umožnil aj svojej plnoletej dcére
formou zvýšeného výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má
mať rovnakú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd konštatuje, že súd

prvého stupňa správne vykonaným dokazovaním zistil, že odporca je živnostník, žije sám, uhrádza
náklady na bývanie, cestovné za prácou, stravné. Od predchádzajúcej úpravy, kedy býval v nájomnom
byte a mal zvýšené výdavky s úhradou nájomného, v súčasnej dobe má odporca zakúpený vlastný
rodinný dom a teda zanikla mu povinnosť uhrádzať nájomné za byt. Z vyššie uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v
odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutých výrokov rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov

konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.