Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 33Cb/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211622
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214211622.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobcu: Magellan Slovakia,
s. r. o., Zochova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 44 414 315, právne zastúpeného: smith§smith legal s.r.o.,
Panenská 24, 811 03 Bratislava 1, IČO: 36 360 341, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L.
PasteuraKošice,Rastislavova43,04190Košice,IČO:00606707,právnezastúpeného:AlenaZadáková
& spol. advokátska kancelária, Kováčska 32, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 403.753,88 € s prísl.

takto

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v sume 5.942,74 €, t.j. trovy právneho zastúpenia, ktorú je
žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania podaným dňa 28.4.2014 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy 403.753,88 € s úrokmi z omeškania ročne z doposiaľ nezaplatených súm, ako sú
uvedené v návrhu na začatie konania, na náhradu paušálnej náhrady nákladov vo výške 80,00 €, titulom
nároku z postúpenej pohľadávky voči žalovanému a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Žalobca návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2014/03/14 zo dňa 18.3.2014

boli na žalobcu postúpené faktúry vystavené na základe Zmluvy o združenej dodávke plynu v znení jej
dodatkov. Žalovaný bol riadne upovedomený o postúpení predmetných pohľadávok. Nakoľko žalovaný
riadne neplnili, eviduje žalobca celkovú pohľadávku voči žalovanému vo výške 403.753,88 €. Na základe
ustanovenia článku VI. ods. 2 Zmluvy o združenej dodávke plynu žalobca uplatňuje úrok z omeškania
vo výške 0,025% za každý začatý deň omeškania.

Dňa 29.5.2014 súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 38Rob/65/2014-38, proti ktorému podal v zákonnej
lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že uloženie povinnosti uhradiť žalobcovi istinu s príslušenstvom
tak, ako je to uvedené v petite platobného rozkazu je nesplniteľným záväzkom, pričom uložením
takejto povinnosti žalovanému a následným výkonom rozhodnutia by bolo možné zabrániť žalovanému
poskytovať a zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. Žalovaný považuje
preto za nevyhnutné, aby súd z dôvodu zlej ekonomickej situácie v zdravotníctve a teda aj u žalovaného

povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 5.000,- €.

K podanému odporu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.10.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že
finančná a ekonomická situácia žalovaného nie je taká zlá, aby nebol schopný uhradiť svoje záväzky so
splatnosťou v roku 2013 a to vzhľadom na to, že podľa našich vedomostí žalovaný nadobúda hnuteľné
veci v nadštandardnej cenovej hladine, ktoré nie sú bezprostredne určené na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti. Ako preukázanie nášho tvrdenia môže slúžiť nákup služobného auta žalovaným, v
hodnote 36.372 €. Pohľadávka žalobcu je za dodávku plynu, bez ktorej by nebolo možné poskytovaťa zabezpečovať zdravotnú starostlivosť, pričom práve naopak nákup osobného automobilu v žiadnom
prípade nie je nevyhnutným úkonom súvisiacim s poskytovaním a zabezpečovaním zdravotnej
starostlivosti. Príjmy žalovaného od zdravotných poisťovní sa zvýšil o 13% a zároveň sa im výrazným

spôsobom podarilo zlepšiť hospodárenie. Žalovaný svoje tvrdenia nijako nepodložil.

Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 5.8.2015 uviedol, že nárok žalovaného neuznáva, čo do
dôvodu a výšky. Namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
2014/02/14 považuje za absolútne neplatne právne úkony a to z dôvodu, že podpisy za spoločnosť

žalobcu vo vyššie uvedenej zmluve sú v rozpore so spôsobom zapísaných v obchodnom registri. Podľa
úplného výpisu z obchodného registra za žalobcu v čase uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv konajú a
podpisujú dvaja konatelia spoločne. Čo v prípade vyššie uvedených zmlúv absentuje. Predmetné zmluvy
sú podpísané len MVDr. Ladislavom Valábkom. Pokiaľ koná pri uzatváraní právneho úkonu len jeden
konateľ, hoci mali konať obaja konatelia nekonala právnická osoba riadne svojim štatutárnym orgánom a
tedatakátozmluvajeabsolútneneplatnáprerozporsozákonomsodkazomnaust.§39OZ.Vuvedenom

prípade štatutárny orgán spoločnosti je kolektívny orgán, ktorý je povinný konať spôsobom zapísaným v
obchodnom registri, kde spôsobom konania je definovaný, že konatelia konajú za spoločnosť spoločne.
Od uvedeného spôsobu sa nemožno odchýliť. Funkcia konateľa je priamo spätá s konkrétnou fyzickou
osobou a nie je možné preniesť ju na základe plnomocenstva. Plnomocenstvo zo dňa 25.2.2014, ktoré
je súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok predstavujem tzv. generálnu plnú moc. Právnická osoba

musí udeliť plnú moc, tak aby aspoň určitým spôsobom vymedzila okruh právnych úkonov, na ktoré
s splnomocňuje druhú osobu. Generálna plná moc udelená právnickej osobe na realizáciu úkonov
vo všetkých jej veciach je absolútne neplatná. Neplatnosť generálnej plnej moci má za následok aj
neplatnosť vyššie citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe uvedeného právny zástupca
žalovaného navrhol návrh na začatie konania zamietnuť.

V predmetnej právnej veci súd nariadil pojednávanie a vec rozhodol dňa 6.10.2015.

Na pojednávanie sa dostavila advokátska koncipientka Mgr. Andrea Čillíková konajúca na základe
poverenia, ktoré jej udelila advokátska kancelária smith§smith legal s.r.o., ako splnomocnený zástupca

žalobcu.

Na pojednávanie sa za právneho zástupcu žalovaného dostavila právna JUDr. Alena Zadáková ml.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, obsahom fotokópií
listinných dôkazov - zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2014/03/14 zo dňa 18.3.2014, plnomocenstvom

zo dňa 25.2.2014 a osvedčením, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a prílohou č. 2,
zmluvou o združenej dodávke plynu č. 00606707P/2012 zo dňa 12.12.2011, obchodnými podmienkami k
zmluve o združenej dodávke plynu a listinnými dôkazmi o odberných miestach a prílohami a dodatkami,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.3.2014, daňovými dokladmi - faktúrami, procesným
plnomocenstvom zo dňa 20.3.2014, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 18.6.2014 , vyjadrením

žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 21.10.2014, vyjadrením žalovaného k predmetu
konania zo dňa 6.8.2015 a výpisom žalobcu z obchodného registra OS Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka
č. 55250/B a zistil tento skutkový stav veci.
Podľa prednesu právnej zástupkyne žalobcu v prípade skutočnosti, že Zmluva o postúpení pohľadávok
č.2014/03/14bolauzatvorenáapodpísanáúčastníkmikonaniadňa18.3.2014aOznámenieopostúpení

pohľadávok zasielané žalovanému bolo vypracované dňa 17.3.2014, teda jeden deň skôr, než došlo
k podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávok predpokladá, že išlo len o omyl v dátumoch a pri
vypracovaní oznámenia o postúpení pohľadávok. Nevie sa k tomu ďalej momentálne vyjadriť. Žalobca
si je vedomí toho, že k Zmluve o postúpení pohľadávok bola pripojená generálna plná moc, nakoľko
klienti mali v niektorom období vypracovanú túto generálnu plnú moc, ktorú používali alebo prikladali

ju k zmluvám z dôvodu, že v rámci nejakých procesov uzatváral a podpisoval zmluvy p. Valábek a
klienti po našom odporučení a teda aj v rámci svojich postupov, teda pri uzatváraní zmlúv postupovali
takým spôsobom, že p. Valábek, ako obchodný riaditeľ, ktorému vyplývalo aj z nejakého zákonného
zastúpenia, poverenia to, že mal na starosti dojednávanie podmienok atď. v oblasti týchto obchodných
zmlúv,postupovalpripodpisetakýmspôsobom,žedozornáradamuvždyvydalastanovisko.Klientimajú

na každý podpis obchodnej zmluvy uznesenie dozornej rady, na základe ktorého dozorná rada schváli
podpis danej zmluvy a následne majú z hľadiska vnútorných procesov konkrétne splnomocnenie od
spoločnosti pre fyzickú osobu p. Valábka na podpis zmluvy. P. Valábek nepodpisoval predloženú zmluvu
na základe oprávnenia ako konateľ, ale na základe udelenej plnej moci. Ustanovenie zakladateľskejlistiny neodporuje tomu, čo je zapísané v obchodnom registri, a interný predpis takisto nie, majú to
vyriešené na základe splnomocnenia ku každému konkrétnemu kroku, ku každej obchodnej zmluve.
Predložené plnomocenstvo je generálne, ale existuje splnomocnenie na konkrétny úkon na podpis tejto

zmluvy na základe uznesenia dozornej rady a podľa interných predpisov spoločnosti. Môžeme predložiť
príslušné uznesenia dozornej rady a taktiež splnomocnenia na p. Valábka na tento konkrétny úkon na
podpis zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa informácie od klienta, v rámci ich procesov, informáciu,
ktorú mám ja je taká, že klient má vždy vytvorené jedno generálne splnomocnenie, ktoré používa pri
obchodnom styku, ktoré mali overené, urobili kópiu a prikladali ho, ale ku každému konkrétnemu úkonu

si robili takéto jednorázovo splnomocnenie na ten konkrétny úkon. Do spis nebolo predložené preto,
lebo klient ho nepredložil. Pokiaľ viem, daná plná moc, alebo keby sme to brali z pohľadu nejakého
poverenia p. Valábka, ako obchodného riaditeľa spoločnosti, bola vždy na druhej strane pri podpise
zmluvy o postúpení pohľadávok. To, že nebola zmluva predložená v spise je to chyba, zmluvná strana
ako postupcovia vždy majú vedomosť o tom, že p. Valábek môže podpísať danú zmluvu o postúpení
pohľadávok.

Podľa prednesu právnej zástupkyne žalovaného, navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a v plnom
rozsahu sa pridržiavam stanoviska zo dňa 5.8. a ak môžem reagovať na to, čo povedala právna
zástupkyňa, v podstate potvrdila to, čo uvádzame, že sa jednalo o generálnu plnú moc a vzhľadom k
tomuto, takáto plná moc na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej veciach je absolútne neplatná
a neplatnosť generálnej plnej moci má za následok aj neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok a

akékoľvek dodatočné dodanie nejakej inej plnej moci nemôže konvalidovať právny úkon. Splátky sme
žiadali vzhľadom na našu finančnú situáciu. Priniesla som aj mesačné hlásenie, ktoré dávame na
ministerstvo, aby bolo jasné, že sme po lehote splatnosti tuším 100 mil. eur, ten návrh na splátku nebol
preto, aby sme sa chceli vyhnúť splneniu, ale s ohľadom na to, že je to nedostatok aktívnej legitimácie a
z toho dôvodu navrhujeme žalobu zamietnuť. Zotrvávam na to, že podľa môjho názoru medzi účastníkmi

konania je vedených 6 súdnych sporov a v piatich zmluvy o postúpení pohľadávok neobsahujú žiadne
splnomocnenie, toto je jediný prípad, kde dali generálnu plnú moc, ale v tých ostatných sporoch plné
moci absolútne chýbajú. Mám na mysli aj ten ďalší súdny spor, tam úplne absentuje plná moc, takže ten
postup, ktorý tu je myslím, že sa nedodržiaval tak, ako to tu bolo prezentované.
Podľa výpisu z obchodného registra žalobca Magellan Slovakia, s. r. o., Zochova 5, 811 03 Bratislava,

IČO: 44414315 má dvoch konateľov: MVDr. Ladislav Valábek a Krzysztof Bogumil Kawalec , ktorí konajú v mene spoločnosti tak, že konajú a
podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne. V čase od 3.4.2014 do 6.11.2014 bol namiesto Krzysztof
Bogumil Kawalec konateľom

Mgr. Rafał Stanislaw Skiba.
Súd predjudiciálne skúmal „generálnu plnú moc“ zo dňa 25.2.2014 a následne platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávok.
Z plnomocenstva zo dňa 25.2.2014 súd zistil, že žalobca splnomocnil MVDr. Ladislava Valábek
a na konanie

v mene spoločnosti Magellan Slovakia, s. r. o., najmä k podpisovaniu obchodných zmlúv, k rokovaniu
so štátnymi orgánmi, súdmi, súdnymi exekútormi notárskymi úradmi a úkonom s vyššie uvedeným
spojenými, vrátane predávania a preberania listín. Toto splnomocnenie platí do 31.3.2014.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2014/03/14 zo dňa 18.3.2014 súd zistil, že za
postupníka zmluvu podpísal p. MVDr. Ladislav Valábek na základe splnomocnenia.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“) ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných

spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Súd predjudiciálne skúmal „generálnu plnú moc“ zo dňa 25.2.2014 a následne platnosť zmluvy o

postúpení pohľadávok na základe ktorej mali prejsť pohľadávky z titulu nezaplatenia ceny za dodávku
zemného plynu na žalobcu a dospel k právnemu záveru, že sa jedná o absolútny neplatný právny úkon.
Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24. apríla 2008, sp. zn. 29
Odo 1082/2005 v ktorom bola riešená obdobná problematika so záverom, že za situácie, kedy stanovyspoločnosti určujú, že menom spoločnosti musia konať spoločne najmenej dvaja jej členovia a zakladajú
teda pre každý úkon, ktorý predstavenstvo činí menom spoločnosti, povinnosť vzájomnej kontrol (a
zodpovednosti) najmenej dvoch členov predstavenstva, nemožno takúto kontrolu a zodpovednosť

vylúčiť tým, že dvaja členovia predstavenstva udelia generálnu plnú moc len jednému z nich. Takýto
postup by bol v rozpore s právnou úpravou jednania štatutárnych orgánov spoločnosti v zákone
a stanovách spoločnosti. A tým skôr, ak je jednou z osôb, jednajúcich pri udelení plnej moci
menom predstavenstva, sám splnomocnený člen predstavenstva. Súd je názoru, že závery daného
rozhodnutia, ktoré sa zaoberalo akciovou spoločnosťou, možno zásadne aplikovať na konateľa ako

členaštatutárnehoorgánuspoločnostisručenímobmedzeným.Špeciálnakvalifikovanáúpravajednania
konateľov v spoločenskej zmluve, resp. v stanovách, je obvykle motivovaná požiadavkou na vyššiu
mieru kontroly podstatných právnych úkonov pri konaní za spoločnosť.

O skutočnú generálnu plnú moc pôjde vtedy, ak právnická osoba splnomocní niekoho na výkon
akýchkoľvek právnych úkonov a na všetky záležitosti tejto právnickej osoby. Takto udelená plná moc v

podstate nemá žiadne hranice a obmedzenia.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 1. augusta 2012, č.k. III. ÚS 353/2012- 17 vyslovil
názor, že ak by sa splnomocnenie malo interpretovať tak, že je udelené spoločnosťou a v rozsahu
oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako
obiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne neplatný podľa (§ 39 Občianskeho

zákonníka), pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka) patrí tento rozsah právomoci
výlučne iba konateľom. S tým úzko súvisí otázka princípu publicity (do obchodného registra sa zapisujú
iba konatelia, prípadne prokuristi) a na to nadväzujúca požiadavka právnej istoty najmä u tretích osôb,
ale aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto prípadoch robili právne úkony spoločnosti
po udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec a pod.

Ako už vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR vyššie, udelenie generálnej plnej moci zo strany
právnickej osoby na úkony vo všetkých jej veciach je absolútne neplatné. Na takúto generálnu plnú moc
sa z právneho hľadiska nazerá ako na úkon (dokument), ktorý neexistuje.
Neplatnosť generálnej plnej moci má následky pre všetky ďalšie právne úkony, ktoré boli na základe
nej vykonané. Všetky budú trpieť tou istou vadou ako generálna plná moc. Považované za absolútne

neplatné, a teda za právne neexistujúce.
Dôsledkamineplatnostiprávnehoúkonuzdôvodunedodržaniaspôsobukonaniaštatutárnehoorgánusa
zaoberal Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 29 Cdo 695/2000 v ktorom vyslovil, že konateľ
(konatelia) je (sú) štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 13 ods. 1, § 133 ods.
1 OBZ) a jeho (ich) konanie je priamym konaním právnickej osoby; pokiaľ konal pri uzavieraní kúpnej

zmluvy len jeden konateľ, hoci mali konať obidvaja konatelia, nekonala právnická osoba riadne svojim
štatutárnym orgánom a kúpna zmluva je z toho dôvodu absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§
39 OZ). (Právo a podnikání, 2005, č. 1, s. 30).
Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu vyplýva
uplatňované právo, resp. procesné právo uplatniť si hmotnoprávny nárok (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010).

Súd mal preukázané, že na žalobcu pohľadávky z titulu nezaplatenia ceny za dodávku zemného
plynu nemohli byť na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok platne postúpené. Z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd návrh na začatie konania zamietol

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania žalovaného tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 5.942,74 €, t.j. štyri úkony právnej
služby po 1.229,97 € (prevzatie, príprava zastúpenia, odpor zo dňa 17.6.2014, vyjadrenie vo veci samej
zo dňa 5.8.2015, účasť na pojednávaní dňa 6.10.2015), 2 krát režijný paušál po 7,81 €, 2 krát režijný
paušál po 8,39 €, 20% DPH.

Priznané trovy konania v sume 5.942,74 € t. j. trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky žalovaného
je žalobca povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.