Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/542/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710202228
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710202228.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ W. Z., Z. E. U.. Č.. XX, Z., 2/ S. G., Z. M. U.. Č.. XX,
Z., 3/ T. B., Z. K. U.. Č.. X, Z., 4/ E. M., Z. I.W.. K. Č.. X/A, Z., 5/ L.Á. Z., Z. L. U.. Č.. X/X, N., 6/ Ľ. Š., Z.
M. U.. Č.. XXX, E.Á., všetci zast. advokátom JUDr. Jozefom Naništom, Kukučínova ul. č. 67, Malacky,
proti žalovanému: R.. N. E., Z. N. U.. Č.. XX, Z., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na
odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok z 18. septembra 2015, č. k. 9C/51/2010-

191, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil svoje uznesenie z 15. 5. 2015, č. k. 9C/51/20010-187,
ktorým bola žalobcom uložená povinnosť zaplatiť poplatok za dovolanie 199,- eur.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom z 12. 2. 2014, č. k.
9C/51/2010-104 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú každý v podiele 2/12
vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, nachádzajúcich a v kat. úz. W.. Odvolací
súd tento rozsudok potvrdil rozsudkom z 11. 2. 2015 č. k. 4Co 222/2014-173. Tento rozsudok
odvolacieho súdu napadli žalobcovia dovolaním. Súd prvého stupňa im uznesením z 15. 5. 5015 č. k.
9C/51/2010-187 uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne poplatok za dovolanie vo výške 199,-

eur. Keďže žalobcovia poplatok za dovolanie v stanovenej lehote nezaplatili, v zmysle § 10 ods. 1 zák. č.
71/1992 Zb. treba konanie zastaviť. Na záver súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia
uviedol: „Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že prvostupňový súd nepostupoval správne,
keď na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie vyzval navrhovateľov uznesením, a preto
uznesenie č. k. 9C/51/2010-187 zo dňa 15. 5. 2015 ako nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti
zrušil v celom rozsahu.“

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Uviedli, že po tom, ako im bolo doručené napadnuté uznesenie, poplatok za dovolanie dňa 2. 10.
2015 zaplatili príkazom na úhradu v banke. Tento príkaz na úhradu pripojili k odvolaniu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zmätočné. Odvolaciemu súdu nie je jasné, na akom
základe dospel súd prvého stupňa k záveru, že nepostupoval správne, keď na zaplatenie poplatku
za dovolanie vyzval žalobcov uznesením. Ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. síce hovorí o výzve

adresovanej poplatníkovi na zaplatenie poplatku, ale je nepochybné, že poplatníka možno vyzvať na
zaplatenie poplatku aj uznesením.Uznesenie z 15. 5. 2015 č. k. 9C/51/2010-187, ktorým boli žalobcovia vyzvaní na zaplatenie poplatku za
dovolanie, bolo ich právnemu zástupcovi doručené dňa 25. 5. 2015. 10-dňová lehota na zaplatenie tohto

poplatku uplynula dňom 4. 6. 2015. Žalobcovia poplatok za dovolanie zaplatili dňa 5. 10. 2015, teda až
po uplynutí stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa mohol v období od 5. 6. 2015 postupovať v zmysle §
10 ods. 1 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. a dovolacie konanie zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Súd prvého stupňa takto nepostupoval a dovolacie konanie nezastavil. V súčasnosti už takto nemôže
postupovať, pretože žalobcovia poplatok za dovolanie medzičasom uhradili. Inak ak by aj súd prvého

stupňa dovolacie konanie uznesením zastavil pre nezaplatenie poplatku za dovolanie, žalobcovia by
mali možnosť tento poplatok zaplatiť až do uplynutia lehoty na podanie odvolania a v takom prípade by
súd prvého stupňa musel uznesenie o zastavení konania autoremedúrou zrušiť (§ 10 ods. 3 prvá veta
zák. č. 71/1992 Zb.).

Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne, a preto ho odvolací súd zrušil podľa §

221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.