Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/706/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507213316
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7507213316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča, sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci navrhovateľky H. I. nar. XX.X.XXXX, bytom S.
XXX, XXX XX Y. nad G., zastúpenej JUDr. Petrom Pórom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom Kováčska 32, Košice, proti odporcovi V. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O.,
zastúpenému JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Dominikánske nám. 12,
Košice, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 8C/270/2007-455 zo dňa 10.4.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa 10.4.2014 rozhodol tak, že z vecí, patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva odporcu:
1. hnuteľné veci: obývacia stena, stolík, videoprehrávač, osvetlenie, dekoračné predmety, hriankovač,
chladnička, elektrický sporák, kuchynský stôl a šesť stoličiek, rozkladacia pohovka, taniere, farebný
televízor, DVD prehrávač, rádio s prehrávačom, práčka, zrkadlo, videokamera SONY, solárium.
2. nehnuteľnosť, zapísanú v Katastri nehnuteľností, Správa katastra Košice - okolie na LV č. XXX ako

parcela č. XXX/XX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 1464 m2 a parcela č. XXX/XX Zastavané
plochy a nádvoria o výmere 76 m2.
3. rozostavaný rodinný dom v katastrálnom území obce O., zapísaný na LV XXX ako parcela XXX/XX
Zastavané plochy a nádvoria o výmere 1464 m2 na základe stavebného povolenia, vydaného Okresným
úradom Košice - okolie č. 99/09205-OŽP/KO zo dňa 12.7.1999.
Určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľke z titulu finančného vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva 33.711,- eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol tak ,že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Zároveň určil povinnosť navrhovateľky a odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice - okolie trovy
preddavkované štátom, a to navrhovateľka 377,13 eur a odporca 177,13 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov
bolo uzavreté dňa 21.2.1998 a rozvedené rozsudkom zo dňa 30.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť
27.11.2006, teda bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov trvalo od 21.2.1998 do 27.11.2006.

Rovnako z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že do BSM patria hnuteľné veci tak, ako
sú uvedené vo výroku rozsudku, ktoré sa nachádzajú u odporcu a navrhovateľka v priebehu konania
vyjadrila súhlas, aby tieto veci boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcu s tým, že nežiadala
žiadnu finančnú protihodnotu, vzhľadom k tomu, že už ide o veci opotrebované. Súd na základe týchtoskutočností všetky hnuteľné veci, ktoré boli získané v priebehu manželstva prikázal do výlučného
vlastníctva odporcu s tým, že pri finančnom vyporiadaní ich hodnotu nezohľadnil (resp. hodnota týchto
vecí nebola započítaná do finančného vysporiadania).

Súd prvého stupňa mal za to, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrila aj nehnuteľnosť:
parcela č. 530/50 o výmere 1464 m2 a parcela XXX/XX o výmere 76 m2, nakoľko uzavrel, že bola
zakúpená v priebehu manželstva z finančných prostriedkov účastníkov konania (na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 27.7.1998). Odporca v priebehu konania predložil zmluvu o pôžičke medzi ním a rodičmi
zo dňa 20.7.1998, na základe ktorej mu rodičia požičali 30.800,-Sk, čo bola cena nehnuteľnosti, za

ktorú kúpili pozemky od obecného úradu, avšak podpisy na tejto zmluve boli overené až dňa 23.8.2006.
Súd prvého stupňa tu poukázal na to, že navrhovateľka poprela jej existenciu tvrdiac , že o existencii
tejto pôžičky nemala vedomosť, aj keď v tom čase s odporcom žila v harmonickom manželstve, nebola
účastníčkou tejto zmluvy. Preto súd prvého stupňa mal za to, že zmluva o pôžičke bola účelová, najmä s
prihliadnutím na skutočnosť, že rodičia darovali žalovanému čiastku 2.500.000,-Sk a následne 710.000,-
Sk v čase, keď tak ako to už bolo uvedené manželia žili v harmonickom manželstve a nebol dôvod,

aby finančné prostriedky požičiavali bez vedomianavrhovateľky. Preto súd na túto pôžičku neprihliadol
a nehnuteľnosť pojal do BSM.
Do BSM účastníkov súd prvého stupňa zahrnul aj rozostavaný rodinný dom na parcele 530/50
kat.územie O., pričom mal za to, že predmetný rodinný dom bol stavaný v priebehu manželstva a boli
naň použité aj finančné prostriedky účastníkov konania o čom svedčí najmä zmluva o stavebnom úvere,

ktorú uzatvorili účastníci konania s Prvou stavebnou sporiteľňou dňa 25.1.2000 a zmluva o úvere, ktorú
uzatvorili obaja účastníci so Slovenskou sporiteľňou , zároveň boli použité aj finančné prostriedky, ktoré
účastníci v priebehu manželstva získali prácou. Nehnuteľnosť teda bola získaná v priebehu manželstva
i za finančné prostriedky patriace do BSM, preto patrí do BSM.
Súd pri vyporiadaní prihliadol na to, že odporca vniesol do manželstva zo svojich výlučných prostriedkov

finančné prostriedky, ktoré mal ušetrené pred vstupom do manželstva, tiež v priebehu manželstva
obdržaldaryodsvojichrodičov,starýchrodičov apôžičkyodsvojichpríbuzných,ktorésplácalvpriebehu
manželstva aj po rozvode manželstva sám, preto zohľadnil mieru pričinenia odporcu o nadobudnutie
rozostavaného rodinného domu a určil pomer medzi účastníkmi konania 70 % (odporca) a 30 %
(navrhovateľkaň.

Hodnotu nehnuteľnosti - pozemku súd stanovil podľa znaleckého posudku znalkyne F.. H. H. v hodnote
11.477 € + 595 € a každému z účastníkov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prináleží 1/2-
ica tejto hodnoty, čo činí čiastku 6.333 €.
Hodnotu rozostavaného rodinného domu stanovil prvostupňový súd na základe znaleckého posudku
F.. H. H. v sume 87.928 €, pričom hodnota pripadajúca na navrhovateľku v zmysle vyššie uvedeného

pomeru (70 % : 30 %) činí 26.378 €.
Súd preto z titulu finančného vyporiadania BSM zaviazal odporcu, ktorému prikázal do výlučného
vlastníctva vyššie uvedené nehnuteľnosti vyplatiť navrhovateľke čiastku 33.711 € (26.378 + 6.333) do
60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v priebehu trvania manželstva

odporca mal pôžičku od sestry F.. M. Z. v sume 35.000,-Sk na zakúpenie sedacej súpravy, ďalej pôžičku
na nákup televízora od spoločnosti G Capital Multiservis v sume 16.990,-Sk, pôžičku od Home Credit na
nákup videokamery 16.200,-Sk, ku ktorým pôžičkám a úverom súd neprihliadol, keďže boli použité na
nákup spotrebného tovaru, teda hnuteľných vecí, ktoré pripadli do výlučného vlastníctva odporcu bez
finančného vyporiadania. Rovnako súd prvého stupňa neprihliadol k pôžičkám zo splátkového úveru zo

dňa 7.12.2004 a od Jolany I. na nákup kuchynskej linky v sume 70.000,-Sk, pretože tieto prostriedky
boli použité na nákup hnuteľných vecí, ktoré pripadli do výlučného vlastníctva odporcu ,bez finančného
vyporiadania.
K pôžičkám použitým na výstavbu domu, ktoré boli poskytnuté od príbuzných a to od J. I. a Z. I. v sume
300.000,-Sk dňa 20.7.2001, od O. N. v sume 100.000,-Sk zo dňa 10.8.2001 a od M. I. v sume 100.000,-

Sk zo dňa 20.9.2001 súd prvého stupňa poukázal na to, že tieto neboli poskytnuté obom manželom, ale
iba odporcovi bez vedomia a súhlasu navrhovateľky , teda ide o záväzky odporcu voči svojim príbuzným,
ktoré boli čiastočne uhradené, preto ich súd priamo nevyporiadaval, ale zohľadnil ich pri vyporiadaní
vo vzťahu k miere pričinenia odporcu k nadobudnutiu spoločnej veci, a preto určil mieru jeho pričinenia
70 %.

O trovách štátu rozhodol súd v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p., pričom trovy preddavkované štátom činili
754,26 €, z čoho polovica činí čiastku 377,13 €, preto súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie tejto čiastky,
teda 1/2-ice trov preddavkovaných štátom a u odporcu súd zohľadnil už uhradenú zálohu vo výške 200
€, preto určil jeho povinnosť nahradiť štátu trovy vo výške 177,13 €.O trovách účastníkov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 150 O.s.p., nakoľko sa jedná o spor
medzibývalýmimanželmi,kdesavyporiadavabezpodielovéspoluvlastníctvoobochúčastníkovkonania,
súd mal za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto rozhodol tak, že účastníci nemajú právo

na náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie odporca v časti týkajúcej sa jeho povinnosti zaplatiť
navrhovateľke sumu 33.711 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj voči výroku o trovách
konania. Svoje odvolanie oprel o ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a písm. f/ O.s.p., nakoľko súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávna aplikácia právnej normy
na zistený skutkový stav).
Odporca vyjadril názor, že výrok napádaného rozsudku nespĺňa kritéria ust. § 155 O.s.p., lebo z jeho
znenia nie je zrejmé za ktorú časť BSM je povinný vyplatiť navrhovateľke súdom stanovenú sumu.
Za nesprávne považoval odporca aj stanovisko vychádzajúce z čiastky, ktorú navrhovateľka uznala

z pôžičiek spolu vo výške 650.000,-Sk, ktorá suma mala stačiť na zhotovenie stavby, ktorú znalkyňa
ohodnotila na sumu 237.977,83 €. Ďalej odporca poukázal na chybne uvedené čísla zmlúv o stavebnom
sporení, resp. stavebnom úvere v odôvodnení rozsudku.
Odporca nesúhlasil so záverom konajúceho súdu týkajúcim sa pôžičky medzi ním a jeho rodičmi na
kúpu pozemku, k čomu poukázal na to, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že by pri zmluve o

pôžičke medzi fyzickými osobami mal byť podpis účastníkov verifikovaný v čase jej uzatvárania. V čase
rozvodovéhokonaniaužodporcavedel,ženavrhovateľkavšetkoodtajujeapopiera,apretožiadalnielen
svojich rodičov, ale aj ostatných príbuzných, aby potvrdili pravosť svojich podpisov na zmluvách, aby ich
navrhovateľkanemohlanapádať.Pokiaľkonajúcisúdvyslovilzáver,ženavrhovateľkapoprelaexistenciu
tejto zmluvy, mal podľa názoru odporcu uviesť, o ktoré zistenia a listinné dôkazy opiera uvedený záver.

Podľa jeho názoru konajúci súd sa ani nevyporiadal s dôvodom, či dospel k záveru, že boli alebo neboli
na kúpu pozemku použité výlučne finančné prostriedky odporcu, keď oproti tvrdeniu o popretí existencie
zmluvy o pôžičke súd prvého stupňa poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky
22Cdo/1461/2006, ktoré však hovorí o prípade, keď kúpna cena zaobstarávanej veci bola zaplatená z
výlučných prostriedkov jedného z manželov. Tu poukázal aj na nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa,

že zmluva o pôžičke mala byť uzatvorená v rovnaký deň ako kúpna zmluva, keďže zmluva o pôžičke je
zo dňa 20.7.1998 a kúpna zmluva bola uzatvorená 27.7.1998.
Za nesprávny považoval odporca aj záver konajúceho súdu neprihliadať na spotrebný úver, nakoľko
zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by spotrebný úver nemohol byť použitý na výstavbu rodinného
domu, ale len na kúpu rôznych hnuteľných vecí. Rovnako nesúhlasil s nezaradením pôžičiek od

príbuzných, ktoré mali byť podľa názoru iba záväzkami odporcu , pretože to neznamená, že nezaťažujú
nehnuteľnosť.
Odporca mal za to, že je v rozpore s dobrými mravmi a poškodzuje odporcu, pokiaľ súd prvého stupňa
neurčil jednoznačne čiastku, koľko zo svojich prostriedkov vynaložil a vynaloží na spoločnú vec a koľko
má právo požadovať, aby sa mu nahradilo zo spoločného. Odporca ďalej uvádzal, že nie je pravdivý

záverkonajúcehosúdu,žebynavrhovateľka vniesladomanželstvasvojevýlučnépeniaze,žebydostala
dary od rodičov, starých rodičov, že by mala pôžičky od príbuzných, ktoré by splácala aj po rozvode, čo
malo vyústiť do stanovenia miery pričinenia účastníkov konania.
Odporca nesúhlasil ani s výrokom prvostupňového súdu o trovách konania, pretože mal za to,
že navrhovateľka od začiatku vedela, že do nehnuteľnosti nevniesla nič zo svojho a ako je celá

nehnuteľnosť zaťažená pôžičkami, ktoré splácal, spláca a bude splácať odporca zo svojho, napriek
tomu požadovala nereálne vyporiadanie, preto niet dôvodu na použitie ust. § 150 O.s.p. Odporca preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaný nie je povinný z titulu finančného
vyporiadania BSM uhradiť navrhovateľke žiadnu sumu a aby navrhovateľku zaviazal k náhrade trov
prvostupňového aj odvolacieho konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 212 ods.1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.
Verejné vyhlásenie rozsudku bolo riadne oznámené podľa § 156 ods.1 O.s.p.Odporca si uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm.d/ a písm.f/ O.s.p., t.j. že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
132 O.s.p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. odvolací súd poukazuje na to, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje
konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri

aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru,
že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené, keďže postupu prvostupňového súdu v konaní a ani
jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z vyššie
uvedených dôvodov odvolania.

Súd prvého stupňa správne ako prvú riešil otázku, ktoré veci je potrebné zahrnúť do masy BSM
(ktoré hnuteľné, nehnuteľné veci, práva a záväzky je potrebné vyporiadať v rámci vyporiadavania BSM
účastníkov konania). Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa ktorý zahrnul do masy BSM
hnuteľné veci uvedené vo výroku napadnutého rozsudku ( čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné).
Rovnako za správne považuje odvolací súd pokiaľ prvostupňový súd zahrnul do BSM nehnuteľnosť -

pozemok parc. č. 530/50 a 530/53, nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tento
bol zakúpený za trvania manželstva, pričom na zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi odporcom a jeho
rodičmi (zo dňa 20.7.1998) neprihliadol, nakoľko tento dôkaz považoval za účelový a nehodnoverný, a
s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd .K takémuto záveru dospel s poukazom na skutočnosť,
ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania (a ktorú potvrdil aj sám žalovaný v odvolaní )a to, že podpisy

natejtozmluvenebolioverovanédňa20.7.1998kedybolazmluvapodpísaná,aleažvčaserozvodového
konania dňa 23.8.2006. Je síce správne tvrdenie odporcu, že žiadny právny predpis nezakazuje takéto
overenie s časovým odstupom ani neprikazuje overiť podpisy pri spísaní zmluvy, avšak bolo povinnosťou
súdu túto skutočnosť zohľadniť a vyhodnotiť a je nesporné, že táto skutočnosť jednoznačne vedie k
úvahe o účelovosti takejto zmluvy (najmä s poukazom na to, že podpisy boli overené až v čase, keď

účastníci boli v rozvodovom konaní, t.j. vzťahy účastníkov boli rozvrátené).
Odvolací súd považuje za zákonný aj postup súdu prvého stupňa keď zaradil do masy BSM aj
rozostavanýrodinnýdom,pretožezohľadnil,žetentorodinnýdombolstavanýpočastrvaniamanželstva,
pričom do tohto domu boli investované aj spoločné finančné prostriedky, nakoľko obaja účastníci v
tom čase boli zamestnaní, mali príjem a z tohto príjmu časť finančných prostriedkov investovali na

výstavbu rodinného domu a taktiež časť investícii bola čerpaná z úverov poskytnutých od prvej stavebnej
sporiteľneaodSlovenskejsporiteľne,ktoréúčastnícispoločnesplácalizprostriedkovpatriacichdoBSM.
V nadväznosti na uvedené súd prvého stupňa pri stanovení hodnoty hnuteľných vecí správne vychádzal
zo zhodného stanoviska oboch účastníkov, keď navrhovateľka súhlasila s tým, aby hnuteľné veci boli
prikázané do výlučného vlastníctva odporcu a nežiadala za nich protihodnotu. Pri nehnuteľnostiach

súd prvého stupňa správne vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré stanovilo hodnotu
pozemku aj hodnotu rozostavaného rodinného domu tak ,ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku
(ktoré hodnoty účastníci nerozporovali).Odvolací súd je toho názoru, že súd sa riadil správnymi úvahami aj pri hodnotení záväzkov, ktoré
žalovaný navrhoval zaradiť do vyporiadania, pričom správne boli závery súdu prvého stupňa, pokiaľ
neprihliadol na úvery a pôžičky spotrebného charakteru, ktoré boli použité na nákup spotrebného tovaru,

t.j. hnuteľných vecí, ktoré boli v rámci vyporiadania prikázané do výlučného vlastníctva odporcu a to bez
finančného vysporiadania.

Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku odporcu vzťahujúceho sa na nesprávne hodnotenie
pôžičiek, ktoré získal odporca od príbuzných a ktoré podľa jej tvrdenia boli použité na stavbu

rozostavaného domu, pretože aj keď súd prvého stupňa jednotlivé pôžičky priamo nevyhodnocoval
a nevyporiadaval ,jednoznačne všetky tieto pôžičky zohľadnil pri vyporiadaní BSM a to konkrétne pri
určení miery pričinenia odporcu k nadobudnutiu spoločnej veci, ktorá bola predmetom vyporiadania a to
rodinného domu, na základe ktorej skutočnosti sa súd prvého stupňa odchýlil od všeobecnej zásady, že
podiely účastníkov konania sú rovnaké ,oproti čomu v tomto konkrétnom prípade určil podiel odporcu
na nehnuteľnosti vo výške 70% a podiel u navrhovateľky 30%, ktorý pomer aj odvolací súd považuje

za správny.

Pokiaľ odporca v odvolaní namietal nepravdivosť záveru konajúceho súdu o tom, že by navrhovateľka
vniesla do manželstva svoje výlučné peniaze, že by dostala dary od rodičov, starých rodičov, že by mala
pôžičky od príbuzných, ktoré by splácala aj pri rozvode manželstva, čo malo vyústiť k stanoveniu miery

pričinenia účastníkov, odvolací súd k uvedenému poukazuje na to, že v kontexte celého odôvodnenia
je zrejmé, že v treťom odseku na str. 7 odôvodnenia rozsudku( na ktorý konkrétne odporca v odvolaní
odkazuje) došlo iba ku chybe v písaní a súd prvého stupňa mal v tomto odseku na mysli ušetrené
prostriedky , dary a pôžičky vzťahujúce sa na odporcu, o čom svedčí aj v tomto odseku uvedená
miera pričinenia stanovená na strane odporcu vo výške 70% oproti miere pričinenia navrhovateľky

30%. Je zrejmé, že súd prvého stupňa vyslovil takýto záver, práve preto, že pri vyporiadaní prihliadol
na skutočnosť, že navrhovateľ vniesol do manželstva zo svojich výlučných prostriedkov finančné
prostriedky, ktoré mal ušetrené pred vstupom do manželstva, tiež v priebehu manželstva obdržal dary
od svojich rodičov, starých rodičov a obdŕžal pôžičky od svojich príbuzných, ktoré splácal v priebehu
manželstva aj po rozvode manželstva sám.

Uvedená chyba nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, rovnako ako iné
prípadné chyby v písaní v odôvodnení rozsudku ( čísla zmlúv o st. sporení, deň uzatvorenia kúpnej
zmluvy)

Za dôvodnú nie je možné považovať ani námietku odporcu týkajúcu sa formulácie výroku rozsudku,

z ktorého podľa názoru odporcu nie je zrejmé, za ktorú časť BSM je povinný vyplatiť navrhovateľke
súdom stanovenú sumu (vyrovnací podiel), pretože výrok prvostupňového súdu obsahuje správne v
prvej časti výpočet hnuteľných a nehnuteľných vecí prikázaných do výlučného vlastníctva odporcu,
na ktorý nadväzuje výrok o jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľke z titulu finančného vyporiadania
čiastku 33.711 €. Súd prvého stupňa správne v rámci vyporiadania určil povinnosť odporcu, ktorému

boli prikázané jednotlivé veci z BSM ,uhradiť finančnú sumu potrebnú na vyporiadanie podielov jednou
úhrnnou čiastkou. To z čoho táto úhrnná suma pozostáva potom jasne vysvetlil v odôvodnení rozsudku,
v zmysle ktorého celková hodnota ,vyrovnacieho podielu ktorý je ppovinný uhradiť navrhovateľke vo
výške 33.711 € pozostáva z čiastky 26.378 € ako hodnota pripadajúca navrhovateľke v dôsledku
prikázania rozostavaného rodinného domu do výlučného vlastníctva odporcu a sumy 6.333 € ako

hodnota pripadajúca navrhovateľke v dôsledku toho, že do výlučného vlastníctva odporcu bol prikázaný
pozemok parc. č. 530/50 a parc.č . 530/53. Rovnako z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že titulom
prikázania hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva odporcu nebola na vyporiadanie započítaná žiadna
hodnota.

Odvolací súd poukazuje na to, že odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti,
iba opakovane uvádzal tie isté tvrdenia ako vo svojich predchádzajúcich prednesoch a písomných
podaniach, pričom súd prvého stupňa sa so všetkými ním uvedenými tvrdeniami jednoznačne a správne
vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku.

Za správny považuje odvolací súd aj výrok rozsudku týkajúci sa náhrady trov konania, pretože súd
prvého stupňa správne aplikoval ust. § 150 O.s.p. a odôvodnil, z akého dôvodu použil práve toto
ustanovenie.Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods.1 O.s.p., pričom odporca v odvolacom konaní nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania a navrhovateľka si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom

od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.