Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 13, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112010464
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7112010464.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudca JUDr. Ľuboš Vereš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júna

2012 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
B. X., nar. 8. novembra XXXX v L., trvale bytom L., D. č. 8, t.č. bytom ČR, O. č. XX, D., zamestnaný
ako robotník v s.r.o. L.,
u z n á v a s a v i n n ý m , že
- v Košiciach a inde neplnil vyživovaciu povinnosť na G. X., nar. XX.X.XXXX a H. X., nar. XX.XX.XXX
hoci táto povinnosť mu bola daná rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.8.2006, pod sp. zn.

31C/66/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2006 a to tak, že maloletý G. a maloletý H. boli
zverenídonáhradnejosobnejstarostlivostistarejmatkydetíG.E.,pričomotecmaloletýchdetíjepovinný
prispievať na výživu detí sumou 581,- Sk mesačne na každé dieťa, počnúc od právoplatnosti rozsudku
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky, otec maloletých detí si túto svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť pravidelne neplní od februára 2009 doposiaľ, čím G. E. dlhuje na výživnom sumu
vo výške 1.053,58,- Eur.
Táto suma bola zvýšená o čiastku tvoriacu 30% zo sumy životného minima mesačne na jedno

nezaopatrené dieťa v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať iného
a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,
čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. b) Tr. Zákona,

za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, 4 , § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 28
(dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a určuje
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu
v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd po splnení zákonných podmienok a po vyjadrení procesných strán v zmysle § 255 ods. 2 Trestného
poriadku rozhodol, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Súd tak na predmetnom pojednávaní vykonal výsluch svedkyne, prečítal zápisnicu výsluchu
obžalovaného z prípravného konania a oboznámil listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
Na predmetnom hlavnom pojednávaní sa čítala zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného
konania na č.l. 10 - 11 vyšetrovacieho spisu. V rámci tejto uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej
povinnosti voči deťom, ale nesúhlasí s dlžnou čiastkou, ani s obdobím, odkedy si túto povinnosť neplní.
V rámci výsluchu doložil potvrdenia o zaplatení jednotlivých súm, pričom dodal, že pokiaľ nemal peniaze,

platil nižšiu sumu a naopak keď disponoval peniazmi, sumu väčšiu. Ako dôvod nezaplatenia uviedol, že
od roku 2009 do roku 2011 bol vedený na Úrade práce v Českých Budějoviciach, kde poberal podporu
v nezamestnanosti. Od 1.7. 2011 je zamestnaný na dohodu vo firme L. B. s.r.o., ľutuje svojho konania
a dlžné výživné by chcel v plnej výške zaplatiť.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa G. E., ktorá uviedla, že obžalovaný je jej zať a

vypovedala zhodne ako v rámci prípravného konania. Presnejšie to, že obžalovaný si neplní pravidelne
vyživovaciu povinnosť na svoje deti, ktoré jej boli zverené do náhradnej starostlivosti od roku 2009,
pričom z času načas prispieva peniazmi, ale nie v požadovanej výške. Zároveň súdu predložila fotokópiu
šekov, z ktorých vyplýva aké čiastky obžalovaný zaplatil v roku 2012.
Na základe uvedených výpovedí ako aj z predložených fotokópií šekových poukážok a potvrdení o

bankových platbách obžalovaného možno konštatovať len čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti.
Celkový dlh na výživnom za obdobie od februára 2009 do doby vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje
sumu 1.053,58,- Eur. Tá vychádza z dlhu na výživnom od februára 2009, po pripočítaní súm za výživné
za mesiace apríl 2012 a máj 2012 a odpočítaní platieb, ktoré na hlavnom pojednávaní predložila
svedkyňa G. E..

Zároveň sa výsledná suma dlžného výživného modifikovala , nakoľko v zmysle § 62 ods. 3 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Súd na základe uvedeného upravil výslednú dlžnú sumu výživného , nakoľko v zmysle opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 194/2011 o úprave súm životného minima je s
účinnosťou od 1.7. 2011 suma životného minima vo výške 86,65,- Eur, pričom 30 % z tejto sumy činí
26,- Eur.
Výška vyživovacej povinnosti za žalované obdobie vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa

19.9. 2006, sp. zn. 31C 66/2003 na č.l. 40-44 vyšetrovacieho spisu,
a predstavuje sumu 22,61,- Eur / 681,-Sk/ na každé dieťa.
Z rozhodnutia ÚPSVaR Košice na č.l. 45-46 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že sa od 1.9. 2010 zvýšila
suma opakovaného príspevku dieťaťu na sumu 84,07,- Eur.
Z rodného listu na č.l. 47 vyšetrovacieho spisu oboch detí mal súd preukázanú skutočnosť, ktoré osoby

sú ich rodičmi, a ich špecifikáciu.
Potvrdenia na na č.l. 48 vyšetrovacieho spisu potvrdzujú, že obe deti navštevujú školské zariadenie.
Z fotokópií poštových poukážok z č.l. 49-51 a Eurogiro šekov z č.l. 52-59 vyšetrovacieho spisu je zrejmé,
v akom období a v akých čiastkach platil obžalovaný výživné za inkriminované obdobie.
Zo správ na č.l. 63 - 102 vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané majetkové, zárobkové pomery

a situáciu ohľadom zamestnania obžalovaného. Zo správ vyplýva, že obžalovaný nevlastní žiaden
majetok, a tento bol priebežne vedený v evidencii nezamestnaných.
V odpise registra trestov na č.l. 103, a zhodne i v aktuálnom na č.l. 141 vyšetrovacieho spisu má
obžalovaný 4 záznamy.
Súd oboznámil i dohodu o pracovnej činnosti z č.l. 104 vyšetrovacieho spisu, kde mal preukázanú

špecifikáciu zamestnávateľa a zamestnanca, predmet dohody a rovnako hodnotenie obžalovaného ako
zamestnanca na č.l. 105 vyšetrovacieho spisu.
Správa o povesti na č.l. 106 vyšetrovacieho spisu má evidenčný charakter a nie sú z nej zrejmé žiadne
relevantné skutočnosti.
Súd rovnako oboznámil i listinné dôkazy v podobe rozhodnutí českých orgánov súvisiacich s výchovou

maloletých detí obžalovaného a jeho družky H. N. na č.l. 107 vyšetrovacieho spisu.Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že obžalovaný si v období od februára 2009 doposiaľ
neplnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu ku svojim maloletým deťom, resp. že dochádzalo len k
čiastočnému plneniu vyživovacej povinnosti, napriek tomu, že plnenie vyživovacej povinnosti v súdom

stanovenej výške bolo v jeho schopnostiach a možnostiach. Tým obžalovaný naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona Subjektívna stránka trestného činu je daná vo forme vedomej
nedbanlivosti (culpa lata) podľa § 16 písm. a) Tr. zák.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 ods. 1, ods. 2, § 32 a § 34 Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z., teda z účelu a zásad jeho ukladania.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona č. 30/2005 Z.z. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného súd nezistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona priťažuje mu v

zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený.
Obžalovanému bolo zároveň naposledy podmienečne zastavené trestné stíhanie pre typovo rovnaký
druh trestnej činnosti.
Na základe uvedených kritérií súd obžalovanému uložil výchovný a prísnejší trest odňatia slobody
dlhšieho trvania s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a zároveň obligatórne uložil

nad jeho správaním v skúšobnej dobe probačný dohľad v zmysle § 51 ods. 1 Trestného zákona. Takto
uložený trest by mal byť dostatočným z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie a zabezpečiť
nepáchanie ďalšej trestnej činnosti u obžalovaného.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na

Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.