Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011378
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112011378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom 2. marca 2016 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.b),d)Tr.poriadkunapodkladeodvolaniaobž.T.X.zrušujerozsudokOkresného
súdu Prešov z 20. marca 2015, sp. zn. 5T/105/2012.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku v spojení s § 285 písm. b) Tr. poriadku

obž. T. X., nar. XX. N. XXXX v W., trvale bytom W. X. 3, B.,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov z 2. októbra 2012, sp. zn. 1Pv 911/11, ktorá bola
na neho podaná 4. októbra 2012 pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
podľa§259ods.1písm.c),ods.2písm.b),ods.3písm.c)Tr.zákona,ktorýmalspáchaťtak,ževobciF.,

okres W., v prevádzke chaty P. za obdobie od 1. apríla 20210 do 15. augusta 2010 ako osoba, ktorá bola
na základe generálnej plnej moci z 31. marca 2010 zodpovedná za vedenie účtovníctva v spoločnosti B.
F. - V., F. č. XXX/X, XXX XX K., IČO:XX XXX XXX, riadne a úplne nezaúčtoval všetky príjmy v dennom
výkaze obratov platiteľa dane z pridanej hodnoty a ani nerobil za všetky dni denné správy DPT, kde
trestné konanie vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Odbore kriminálnej polície Prešov
pod sp. zn. ORP-449/OEK-PO-2011 vo veci prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona bolo z dôvodu nevedenia účtovníctva a z toho plynúcej nemožnosti preukázania výšky tržieb a
účelu ich použitia podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zastavené, pretože skutok nie je trestným

činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 20. marca 2015, sp. zn. 5T/105/2012, uznal obž. T. X. vinným zo
zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2
písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 259 ods. 3 Tr. zákona a podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona peňažný trest
vo výmere 300,- eur. Zároveň pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený

mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace. Okrem
toho mu podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa obchodnej
spoločnosti po dobu osemnásť mesiacov. Napokon podľa § 228 ods. 1 Tr. poriadku (správne § 288 ods.
1 Tr. poriadku) pošk. B. F. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu obž. T. X. odvolanie, ktorého rozsah vymedzil tak,
že toto smeruje proti výrokom o vine a treste. V dodatočne, prostredníctvom obhajcu predložených

dôvodov namieta, že napadnutý rozsudok vychádza z hodnotenia dôkazov, ktoré odporuje základným
zásadám trestného konania. Okresný súd sa pritom podľa odvolateľa dostatočne nevysporiadal s
argumentami obhajoby v dôsledku čoho je jeho rozsudok nepreskúmateľný. Poukazuje na to, že z
priebehu konania a z napádaného rozsudku nie je jasné, ako súd mohol jednoznačne konštatovať
jeho úmyselné zavinenie. V tejto súvislosti uviedol, že pred okresným súdom potvrdil spôsob, akým

zabezpečoval chod chaty, pričom nerobil uzávierky, keď nebola tržba, pretože sa domnieval, že to nie
je potrebné. Zdôraznil, že vedomosťami a skúsenosťami nie je ekonóm ani účtovník. Namieta, že to,
že súčasťou jeho pracovných povinností malo byť aj vedenie účtovníctva, si okresný súd osvojil, hoci
to vyplýva, iba z výsluchu poškodeného. Tento podľa odvolateľa zjavne neuvádzal pravdu, keď tvrdil,
že tieto jeho povinnosti sú špecifikované v pracovnej zmluve a v splnomocnení. O takej jeho povinnosti
nevedela ani svedkyňa J.. F. R.. Pokiaľ ide záver okresného súdu, že bol vo veci vedenia účtovníctva

poverená osoba, tento podľa neho vychádzal z nesprávnych predpokladov najmä v otázke pochopenia
zmyslu a účelu inštitútu plnomocenstva. Upriamuje pritom pozornosť na rozdiel medzi plnomocnestvom,
ktoré je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa a dohodou o plnomocenstve a tvrdí, že
okresný súd zmätočne spája existenciu plnomocenstva a jeho pracovných povinností. Vystavenú plnú
moc pritom chápal ako nevyhnutnú pre prípad, kedy bude potrebné konať v mene firmy voči tretím

osobám, keďže poškodený odchádzal do zahraničia. Zároveň vyslovil názor, že ak vedenie účtovníctva
nebolo spoľahlivým spôsobom zabezpečené, nemôže to byť v žiadnom prípade na jeho trestný postih
ako zamestnanca, ktorý takú činnosť nemal v popise práce. Zdôraznil tiež, že o povinnosti vedenia
účtovníctva nebol nijako poškodeným poučený ani zaškolený a viedol ho takým spôsobom, akým
vzhľadom na svoje schopnosti a znalosti vedel. Okresný súd opomenul podľa odvolateľa pri vyhodnotení

skutkovejstránkyveciprihliadnuťnafakt,žecelépodnikaniepoškodenéhobolonanajvýšnezodpovedné
a chaotické. So zreteľom na uvedené zastáva odvolateľ názor, že za použitia základnej zásady trestného
konania in dubio pro reo nie je predstaviteľné, aby bolo jeho zavinenie posúdené ako úmyselné. On sa
podľa svojich schopností snažil udržať chod prevádzky. To, že mal pochybiť pri niektorých úkonoch, za
ktoré nebol ani výslovne zodpovedný a o ich presnom spôsobe vykonania ani poučený, pričom z toho má

byť odvodený jeho priamy úmysel spolu s osobitnou pohnútkou, je v právnom štáte, podľa odvolateľa,
neprípustným javom. Napokon obžalovaný vznáša výhrady voči odôvodneniu napadnutého rozsudku, v
ktorom podľa neho absentuje vyčerpávajúce odôvodnenie, ktoré je podľa neho nielen výrazom svojvôle
súdu, ale má za následok aj absenciu potrebného zadosťučinenia pre neho ako obžalovaného, ktorý
má byť odsúdený za úmyselný trestný čin bez toho, aby sa súd vysporiadal so všetkými podstatnými

okolnosťami. V podstate z týchto dôvodov obžalovaný navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alebo ho spod obžaloby oslobodiť.
KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúdpreskúmalnapodkladeuvedenéhoodvolania,ktorébolopodané
oprávnenou osobou včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby
mohol o podanom odvolaní rozhodnúť, dospel k záveru, že odvolanie obž. T. X. je dôvodné, pretože
okresný súd sa vôbec nevysporiadal s okolnosťami významnými pre rozhodnutie v dôsledku čoho bol
napadnutým rozsudkom porušený Trestný zákon [§ 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku].

Predovšetkýmjenutnéprisvedčiťodvolateľovivtomsmere,ženapadnutýrozsudokjenepreskúmateľný.
Z jeho odôvodnenia totiž vôbec nemožno zistiť akými úvahami sa prvostupňový súd spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov a ani to, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
Okresný súd sa obmedzil iba na to, že prepísal obsah výpovedí jednotlivých osôb, miestami doslovne

v priamej reči, čo je v rozpore s § 168 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého súd v odôvodnení stručne
uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o aké dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a následne
konštatoval v podstate len to, že podľa jeho názoru bol tento prečin (správne zločin) preukázaný na
základe výpovede svedkov, ale aj výpovede obžalovaného.

Treba pritom zdôrazniť, že skutkový záver prvostupňového súdu, podľa ktorého bol odvolateľ osobou
zodpovednou za vedenie účtovníctva podnikateľského subjektu B. F. - V., nemá žiadnu oporu vo
vykonanom dokazovaní.Uvedené nevyplýva ani z plnej moci, ktorú poškodený 31. marca 2010 udelil obžalovenému (č. l. 45) a
už vôbec nie z Dohody o vykonaní práce, ktorú s obžalovaným uzavrel 30. marca 2010 B. F. (č. l. 145).
Podľatejtodohodymaltotižobžalovanýakovýpomocnýpracovníkvobdobíod1.aprílado31.decembra

2010 podľa potrieb zamestnávateľa vykonávať upratovanie priestorov, izieb, baru a prislúchajúcich
priestorov, úpravu okolia chaty, podávanie nápojov zákazníkom, zber a umývanie pohárov, šálok a pod.,
vydávanie prádla zákazníkom, zber, triedenie a skladanie použitého prádla. Pokiaľ svedok B. F. ďalej
tvrdí, že obžalovaný mal zapisovať všetky tržby, zdokladovať faktúry a posielať ich jeho ekonómke,
vôbec to nekorešponduje s jej výpoveďou. Svedkyňa J.. F. R. pred súdom na rozdiel od svedka

uviedla, že mala pre neho spracovať iba mzdové záležitosti, čomu zodpovedá e-mailová komunikácia
medzi ňou a obžalovaným, ktorá je súčasťou spisu. Opodstatnenou je tiež námietka odvolateľa, že
nebol zabezpečený žiaden dôkaz preukazujúci, aby bol akokoľvek poučený o tom ako má viesť, resp.
spracovávať účtovnú agendu.

Za takejto dôkaznej situácie konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že pri nulovej tržbe nerobil

uzávierky, pretože nevedel, že je to potrebné, a niektoré pásky z registračnej pokladne len zakladal
do knihy a nelepil ich, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zákona
spočívajúceho v tom, že obžalovaný úmyselne neviedol podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva a čin
spáchal v úmysle zakryť iný trestný čin.

Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že obž. T. X. oslobodil spod
obžaloby, pretože skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.