Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. január 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4Cb/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414206393
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414206393.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 37 927 795, proti žalovanej V. toho času
na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom D. o zaplatenie 324,82 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 75,87 eur spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne nasledovne:
- zo sumy 48,98 eur od 12. 10. 2010 do zaplatenia
- zo sumy 16,02 eur od 12. 11. 2010 do zaplatenia
- zo sumy 10,87 eur od 12. 12. 2010 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok z 27. 10. 2014 č. k. 4Rob 96/2014 - 26 zrušuje.

IV. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 2. 10. 2014 domáhala na žalovanej zaplatenia 324,82 eur spolu

s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy zo sumy 48,98 eur od 12. 10. 2010 do zaplatenia,
zo sumy 16,02 eur od 12. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 10,87 eur od 12. 12. 2010 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žiadala, aby súd vo veci rozhodol v tzv. skrátenom konaní vydaním platobného
rozkazu.

Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tvrdeniami, že na základe zmluvy o pripojení uzavretej podľa §
43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi obchodnou spoločnosťou T-

Mobile Slovensko, a. s., ktorej práva a povinnosti prevzala v dôsledku zlúčenia obchodná spoločnosť
Slovak Telecom a.s., a žalovanou právna predchodkyňa žalobkyne poskytla a sprístupnila žalovanej
verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a. s., za podmienok stanovených zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť
cenu dohodnutú za poskytované služby.

Právna predchodkyňa žalobkyne verejné elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas

poskytla a sprístupnila. Na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvy o pripojení vystavila a žalovanej
doručila nasledujúce faktúry:
- faktúru č. 7009952927, splatnú 11. 11. 2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky na
žalobkyňu predstavovala 16,02 eur,- faktúru č. 7008970162, splatnú 11. 10. 2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky na
žalobkyňu predstavovala 48,98 eur,
- faktúru č. 7010955956, splatnú 11. 12. 2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky na

žalobkyňu predstavovala 10,87 eur.

Žalobkyňa si voči žalovanej žalobou uplatnila aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu porušenia
povinnostivyplývajúcichžalovanejzozmluvyopripojení,atovovýške248,95eur,vyúčtovanejžalovanej
faktúrou č. 7109619487.

Napriek tomu, že právna predchodkyňa žalobkyne verejné elektronické komunikačné služby žalovanej
riadne a včas poskytla a sprístupnila, žalovaná jej v rozpore so zmluvou o pripojení cenu dohodnutú za
poskytnuté služby neuhradila včas a riadne, čim sa dostala do omeškania. Preto s poukazom na § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od
1. 1. 2009 sa žalobkyňa žalobou domáha zaplatenia aj úrokov z omeškania tak, ako ich špecifikovala

v petite žaloby.
Aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní zástupca žalobkyne dôvodil poukazom na zmluvu o postúpení
pohľadávok z 22. 11. 2013.

27.10.2014súdvydalvoveciplatobnýrozkazč.k.4Rob96/2014-26,ktorýmuložilžalovanejpovinnosti

v súlade so žalobnou žiadosťou žalobkyne. Tento platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej
tak, ako to predpokladá ust. § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Lustráciami v dostupných
registroch súd zistil, že žalovaná má od 5. 6. 2013 vedený trvalý pobyt na adrese mesto G.. Podľa
šetreniapolicajnýchorgánovžalovanásrodinouodišlaniekdedoČeskejrepubliky.Adresujejsúčasného
pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Preto uznesením z 24. 7. 2015 č. k. 4Cb 75/2014 - 40 súd žalovanej

podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil pre toto konanie opatrovníka v osobe
jej otca.

V rámci prípravy pojednávania súd opatrovníkovi žalovanej 9. 10. 2015 doručil žalobu s prílohami na
vyjadrenie. Opatrovník žalovanej sa k žalobe nevyjadril.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s ust. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) bez nariadenia pojednávania len
na základe listinných dôkazov v spise.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Oboznámením listinných dôkazov v spise predložených zástupcom žalobkyne súd zistil nasledujúce
skutočnosti:

Zo zmluvy označenej ako „Zmluva o pripojení“ súd zistil, že 31. 8. 2010 uzavrela obchodná spoločnosť
Slovak Telecom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, so žalovanou zmluvu
o pripojení podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov. Predmetom zmluvy je záväzok spoločnosti poskytovať žalovanej elektronické
komunikačné služby v programe „PODLA SEBA 1“, a za tým účelom poskytnúť žalovanej SIM kartu

s telefónnym číslom XXXX XXX XXX (ďalej len zmluva o pripojení). Podľa zmluvy o pripojení
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s.
(ďalej len všeobecné podmienky) a Cenník služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. (ďalej len cenník).

Z listiny označenej ako „Dodatok k zmluve o pripojení“ z 31. 8. 2010 (ďalej len dodatok) súd zistil, že
toho istého dňa spoločnosť Slovak Telekom, a. s. uzavrela so žalovanou aj ďalšiu zmluvu, na základe
ktorej sa zaviazala odpredať žalovanej mobilný telefón špecifikovaný v zmluve za kúpnu cenu 1 euro.Žalovaná v konaní neučinila sporným a vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené, že žalovaná
nezaplatila cenu za verejné telefónne komunikačné služby, ktoré jej spoločnosť Slovak Telekom, a. s.
poskytla, a ktoré jej vyfakturovala nasledovne:

- faktúrou č. 7008970162, vystavenou 22. 9. 2010, splatnou 11. 10. 2010, znejúcu na sumu 48,98 eur
(služby za obdobie od 22. 8. 2010 - 21. 9. 2010),
- faktúrou č. 7009952927, vystavenou 22. 10. 2010, splatnou 11. 11. 2010, znejúcu na sumu 16,02 eur
(služby za obdobie od 22. 9. 2010 - 21. 10. 2010),
- faktúrou č. 7010955956, vystavenou 22. 11. 2010, splatnou 11. 12. 2010, znejúcu na sumu 13,37 eur

(služby za obdobie od 22. 10. 2010 - 21. 11. 2010).

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu
uzavretiazmluvyopripojení,tzn.k31.8.2010(ďalejlenzákonoelektronickýchkomunikáciách)zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena jej služby. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za služby možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

V prejednávanej veci súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení a právneho stavu prijal záver,
že žalovaná 31. 8. 2010 uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zmluvu o pripojení podľa
citovaného § 43 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách, vrátane jej dodatku. Súčasťou tejto
zmluvy sú všeobecné podmienky a cenník.

Súd túto zmluvu o pripojení vrátane jej dodatku posudzoval z hľadiska ochrany žalovanej ako
spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah založený touto zmluvou považoval za vzťah spotrebiteľský, na ktorý
sa v plnom rozsahu vzťahujú právna úprava ochrany žalovanej ako spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení, tzn.
k 31. 8. 2010 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

V zmluve o pripojení z 31. 8. 2010 je síce žalovaná ako účastník zmluvy označená ako fyzická osoba
podnikateľ. V zmluve je tiež uvedené sídlo podnikania C. a IČO: 43 341 730. Žalobkyňa tiež spolu so
žalobou predložila (okrem iného) aj kópiu živnostenského listu žalovanej vydaného bývalým Obvodným
úradom v Kežmarok 1. 10. 2008 pod č. OŽP-8/2008/07059-3. Na základe týchto skutočností súd mohol

prijať iba záver, že zmluvu o pripojení uzavrela žalovaná ako fyzická osoba - podnikateľka. Bez ďalšieho
však súd nemohol prijať záver, že by z okolnosti danej veci bolo nepochybne zrejmé, že záväzkový
vzťah založený zmluvou o pripojení by sa mal aj týkať podnikateľskej činnosti žalovanej (§ 261 ods. 1
Obchodného zákonníka). Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má
vždy dodávateľ. Preto bolo na žalobkyni, aby uviedla tvrdenia a označila dôkazy o nespotrebiteľskom

charaktere zmluvy o pripojení v danej veci. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Preto
súd zmluvu o pripojení v prejednávanej veci považoval za zmluvu spotrebiteľskú.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné telekomunikačné služby, nárok
na tzv. hovorné, súd prijal záver, že tento nárok má svoj právny základ v zmluve o pripojení 31. 8. 2010

a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť tzv. hovorné vo výške 75,87 eur tak, ako vyplýva z predložených
faktúr. Súd mal za to, že aktívna legitimácia žalobkyne v konaní vyplýva zo zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10,
a žalobkyňou 22. 11. 2013.Súd tu len dodáva, že keďže zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č.
102/2014 Z. z. účinnom od 1. 5. 2014 (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) nemá prechodné

intertemporálne ustanovenie k §5b, ktorý upravuje povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie
nároku v prípade spotrebiteľských zmlúv, a námietka premlčania má závažné nielen procesnoprávne
ale aj hmotnoprávne dôsledky, súd toto ustanovenie neaplikoval na právny vzťah v prejednávanej
veci založený pre účinnosťou tejto novely zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd tu akceptoval zásadu
legitímneho očakávania a dôvery v právo. Právna predchodkyňa žalobkyne vstúpila do právneho vzťahu

so žalovanou za predpokladu, že pokiaľ žalovaná ako dlžník nenamietne premlčanie, právo jej bude
priznané. Súd zastáva názor, že postup podľa §5b zákona o ochrane spotrebiteľa v prejednávanej veci
by bol v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti práva.

Žalobousižalobkyňaďalejuplatnilanároknazaplateniezmluvnejpokutyvovýške248,95eurstvrdením,
že tento nárok má svoj základ v zmluve o pripojení. Spolu so žalobou predložila súdu faktúru č.

7109619487, ktorou žalovanej túto zmluvnú pokutu vyfakturovala.

Ako už súd v značnom počte obdobných vecí uviedol, žaloba v tejto časti nie je dôvodná, nakoľko zjavne
obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009
Z. z. účinného od 1. 3. 2010, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník. Nárok na zaplatenie

tejto zmluvnej pokuty vychádza zo zmluvných podmienok, ktoré sú z hľadiska ochrany žalovanej ako
spotrebiteľa neprijateľné.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa (zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.) v zásade nemožno vyvodiť, že by v spotrebiteľských
zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenie zmluvnej
povinnosti spotrebiteľom. Súd tiež nepopiera význam zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho
prostriedku, ktorého účelom je viesť dlžníka (vrátane spotrebiteľa) k riadnemu splneniu zmluvných

povinností. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute,
ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok so zreteľom na
povahu, obsah a všetky okolnosti právneho úkonu a so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vrátane povinnosti vyplývajúcich zo sankcionovania neplnenia
zmluvných povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Obligatórnosť súdnej kontroly zmluvných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyplýva z čl. 6 smernice Rady č.93/13/EHS z 5. 4. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby
nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

Žaloba v prejednávanej veci predovšetkým zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinného od 1. 3. 2010, ktorým sa menil a
dopĺňal Občiansky zákonník, čo už samo o sebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v tejto časti, nakoľko
žalobkyňa si žalobou uplatňuje nároky zo zmluvných podmienok, ktoré už boli súdmi právoplatne

judikované ako neprijateľné .

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 3. 2010 ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, žespotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky

alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj
právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície čl. 7 ods. 1 smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do právneho poriadku
SR, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách so spotrebiteľmi so strany predajcov alebo dodávateľov. Ustanovenie

zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za
neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a
priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Priznaním by súd
iba toleroval vytváranie pokračujúceho protiprávneho stavu zo dodávateľom.

V súvislosti s týmto dôvodom zamietnutia žaloby súd dáva do pozornosti nasledujúce rozhodnutia:
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 26/2012 z 23. 5. 2012, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 16Co 32/2012 z 15. 3. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co
8/2014 z 24. 2. 2012,rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C 126/2014 z 23. 10. 2014, rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C 53/2014 z 23. 6. 2014 a pod.

K ďalším dôvodom zamietnutia žaloby v časti zmluvnej pokuty súd udáva, že tak, ako už súdy v
obdobných veciach judikovali, aj v prejednávanej veci súd považuje dodávateľom vopred formulárovo
(nie individuálne) pripravené ustanovenia o zmluvnej pokute za neplatné z dôvodu, že spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto za

neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,

ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu a formy zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku je zrejmé,
že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo účastníkmi zmluvy vyjednané individuálne. Ide o typické
štandardné formulárové zmluvy, známe súdu opakovane z mnohých obdobných vecí. Vo formulároch

je text dojednania o zmluvnej pokute vopred naformulovaný a dodávateľ iba dopĺňa výšku pokuty.
Žalovanátaknemalareálnumožnosťžiadnymspôsobomobsahdojednaniaozmluvnejpokuteovplyvniť.
Nemala možnosť reálne vyjednávať. Jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako
celku. Dodávateľ tak zneužíva svoje postavenie na to, aby diktoval spotrebiteľovi zmluvné podmienky,
ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo zmluvu neuzavrie. Vzhľadom tiež na drobné písmo,

ktorým je zmluva vrátane dodatku písaná, množstvo zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve,
a komplikovanú slovnú formuláciu, priemerný spotrebiteľ nemôže ani v pomerne krátkom časovom
úseku uzatvárania dostatočne pochopiť podstatu a dôsledky dojednania o zmluvnej pokute. Je nadodávateľovi, ktorý obsah zmluvy pripravil tak, aby spotrebiteľ ako slabšia strana bola dostatočne jasne
informovaná o podstate a jednotlivých následkoch porušenia zmluvných povinností.

Zmluvná pokuta vychádzajúc z obsahu zmluvy o pripojení a jej dodatku v prejednávanej veci plní
hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nesplatenie poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu v dôsledku nesplnenia doby viazanosti 24 mesiacov a za ušlý zisk vzhľadom na nevyužívania
dojednaných služieb po túto dobu viazanosti. Dojednania pritom zaväzujú spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú
pokutu v rovnakej výške bez ohľadu dĺžku využívania služieb, teda ako pre prípad, kedy účastník

bude využívať dojednané služby po dobu 11, resp. 23 mesiacov, počas ktorej splatí podstatnú časť
poskytnutých zliav a zabezpečí dosiahnutie podstatnej časti zisku, tak aj pre prípad, kedy služby
bude využívať napr. iba 2 mesiace. Takáto zmluvná pokuta je neprimeranou sankciou, ktorá je
objektívne spôsobilá spotrebiteľa poškodiť. Preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nemôže
založiť právo na plnenie. Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľa zvýrazňuje aj skutočnosť, že pre prípad porušenia množstva zmluvných

povinností žalovanou je dojednaná zmluvná pokuta, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinnosti
poskytovateľom nie je dojednaná ani jedna zmluvná pokuta.

Aj tu súd poukazuje na už rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, v ktorých bola ako
neprijateľná považovaná takáto zmluvná podmienka, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. 6.

2011 sp. zn. 2Co/137/2010, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 sp. zn. 18Co/136/2010
a mnoho ďalších.

Súd k dôvodom zamietnutia žaloby ďalej dodáva, že dojednanie o zmluvnej pokute nespĺňa ani
podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Z dojednania v bode 4 dodatku: „V prípade

porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku
alebo v čl. 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm.
a) až c) Všeobecných podmienok), v dôsledku ktorej dôjde k následného vypojeniu SIM karty zo strany
Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 toho Dodatku“ bez
ďalšieho nemôže byť bežnému spotrebiteľovi bez pochybnosti zrejmé, za porušenie akých konkrétnych

zmluvných povinností má zmluvnú pokutu zaplatiť. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre porušenie
širokého okruhu rôznych zmluvných povinností, ktoré v dojednaní nie sú presne špecifikované a
sú vymedzené iba odkazom na iné opäť drobným písmom vopred naformulované ustanovenia nie
len zmluvy o pripojení a dodatku, ale aj všeobecných podmienok. Takáto pre bežného spotrebiteľa
nezrozumiteľná formulácia jeho povinnosti spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky o zmluvnej

pokute.

Naviac, podľa doterajšej judikatúry dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve nemôže byť
súčasťou všeobecných podmienok (porovnaj nález ÚS ČR z 11. 11. 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/2011,
rozsudok Okresného súdu Cheb z 31. 5. 2010 sp. zn. 15 C 410/2009 a pod.).

Taktiež pokiaľ ide o samotné splnenie podmienok dohodnutých pre vznik nároku na zmluvnú pokutu v
prejednávanej veci a podmienky, že: „... dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku...“,
súd dodáva, že podľa všeobecných podmienok k vypojeniu SIM karty žalovaného podľa zmluvných
podmienok mohlo dôjsť až po odstúpení „podniku“ od zmluvy o pripojení. V prejednávanej veci zo

žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva záver, že by „podnik“ od zmluvy o pripojení odstúpil.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajú niektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. z. účinnom od 1. 1. 2009, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %
ročne tak, ako ho špecifikovala petitom žaloby. Súd jej tieto úroky z omeškania priznal v celom žalobou

požadovanom rozsahu vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr.
Súčasne s rozhodnutím v merite veci súd podľa § 173 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil
platobný rozkaz vydaný vo veci 27. 10. 2014 v celom jeho rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aplikujúc

zásadu úspechu v konaní.

Súd žalobe vyhovel čiastočne. Úspech žalovanej prevyšuje úspech žalobkyne. Preto žalovaná má
právo na pomernú náhradu trov, ktoré účelne vynaložila na bránenie svojho práva. Keďže základným
predpokladom priznania nároku na náhradu trov konania je uplatnenie nároku, a žalovaná si nárok na
náhradu v konaní neuplatnila, súd jej žiadnu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).