Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207487
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114207487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: MUDr. Moravčík,
s.r.o., so sídlom Žilina, Vysokoškolákov 8556/33B, IČO: 36 438 804, proti odporcovi: Ing. X. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom G., O. X, o zaplatenie 70 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/141/2014-25 zo dňa 11. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70 eur

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 10.8.2012 do zaplatenia. Vychádzal
z toho, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom
navrhovateľ svoj záväzok z daného zmluvného vzťahu si splnil. Naproti tomu odporca svoju povinnosť
zaplatiť čiastku 87,11 eur za výkony zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú v plnom rozsahu hradené
zo zdravotného poistenia, splnil len čiastočne - 17,11 eur. Následne ho tak zaťažuje povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu (istinu) 70 eur. Keďže odporca sa s plnením dotknutej povinnosti ocitol v omeškaní,
je povinný zaplatiť aj vyššie vymedzený úrok z omeškania.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému navrhovateľovi priznal v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. ich náhradu v sume 16,50 eur, zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia.Namietal,žeokresnýsúd„vypočulibajednustranu“ajemuneboloumožnenésakvecivyjadriť.

Navrhovateľ zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 od. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný nielen rozsahom odvolania,
ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v rámci zákonom stanovenej lehoty na

podanie tohto opravného prostriedku. Následne krajský súd napadnutý rozsudok preskúmaval (prioritne)
z hľadiska dôvodu vymedzeného odvolateľom - odporcom. V podstate jediným dôvodom odvolania bolo
tvrdenie o neumožnení odporcovi vyjadriť sa vo veci, čo malo viesť k akceptovaniu argumentácie len
procesnej strany navrhovateľa.V súdenej veci „prvotné“ súdne zásielky (platobný rozkaz spolu s návrhom na začatie konania; poučenie
účastníka/odporcu opätovne spoločne s návrhom na začatie konania) boli odporcovi - pri dodržaní

zákonompredpokladanýchpodmienok-doručenéibatzv.náhradnýmspôsobom.Toznamenánaadresu
jeho bydliska, pričom v úložnej lehote si predmetné zásielky odporca na pošte nevyzdvihol. Len na okraj
krajský súd dodáva, že odporca vôbec nespochybňuje spôsob doručovania dotknutých zásielok, ktorý
je zrejmý i z odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Bezprostredne do vlastných rúk bol odporcovi doručený až rozsudok okresného súdu, na ktorý reagoval

maximálne všeobecným odvolaním s odkazom na to, že mu nebolo umožnené k veci sa vyjadriť. Taktiež
v následnom podaní (po výzve odporcu okresným súdom na odstránenie vád pôvodného odvolania)
odvolateľ neuviedol žiadne konkrétnosti viažuce sa k predmetu sporu; v podstate len zopakoval, že bola
vypočutá iba jedna strana.

Bez ohľadu na to, že účinky tzv. náhradného doručenia sú identické ako účinky reálneho,

bezprostredného doručenia zásielky adresátovi (§ 47 ods. 2 O.s.p.), odporca ani v rámci podaní, ktoré
vykonal po doručení písomností súdu do vlastných rúk, neprodukoval nijaké vlastné skutkové tvrdenia,
či právne vyjadrenia o predmete sporu; a už vôbec nepredložil (či aspoň neoznačil) dôkazy, ktoré by mali
vyvracať, resp. spochybňovať tvrdenia navrhovateľa. V rozhodnutí okresného súdu bol pritom pomerne
podrobne popísaný tak skutkový stav, ktorý vzal súd za základ svojho rozhodnutia, ako i jeho následné

právne posúdenie.

Je potrebné zdôrazniť, že súdená vec je štandardným sporovým - kontradiktórnym konaním a
konajúce súdy nie sú oprávnené vec posudzovať mimo rámec procesnej aktivity účastníkov. Maximálne
všeobecné vyjadrenia odvolateľa o vypočutí len jednej strany, či o neumožnení mu vyjadriť sa k veci,

nie sú nadväzne spôsobilé podmieniť nesprávnosť záverov okresného súdu. Osobitne, ak okresný súd
v doručovaní zásielok odporcovi postupoval zákonným spôsobom a odporca ani v odvolaní neuviedol
nijaké konkrétne okolnosti, ktoré by mali svedčiť o inom skutkovom, či právnom základe súdenej veci,
než vyplýva z napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na to, že odvolacie dôvody odporcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v
postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.),
potvrdil napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.
Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite zohľadnil zásadu úspechu
v konaní.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo
tento procesný nárok nebol vôbec uplatnený - § 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.