Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, March 20, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112011378
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112011378.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov - samosudca - Mgr. Marián Polaček na hlavnom pojednávaní konanom v zmysle §
349 ods. 1 Trestného poriadku dňa 20.3.2015 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

obž. T. X. ,

nar. XX.XX.XXXX v Prešove trvale bytom B., ulice W. X. č. XXXX/X, konateľ spoločnosti GRH Group,

spol. s r.o., Námestie Slobody č. 50, Sabinov, t. č. v mieste trvalého bydliska,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v obci Drienica, okres Sabinov, v prevádzke chaty Alpina, za obdobie od 1.4.2010 do 15.8.2010, ako
osoba, ktorá bola na základe generálnej plnej moci z 31.3.2010 zodpovedná za vedenie účtovníctva v

spoločnosti B. F. - Manhattan Dvorkinova č. 761/6 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXX, riadne a úplne
nezaúčtovávalvšetkypríjmyvdennom výkazeobratovplatiteľadane zpridanej hodnotyaani nerobilza
všetky dni denné správy DPT, kde trestné konanie, vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru,
Odbore kriminálnej polície Prešov pod sp. zn. ORP-XXX/OEK-PO-XXXX vo veci prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bolo z dôvodu nevedenia účtovníctva a z toho

plynúcejnemožnostipreukázaniavýšky tržiebaúčelu ichpoužitiapodľa§ 215ods.1písm.b/Trestného
poriadku zastavené,

t e d a

neviedol podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva a čin spáchal v úmysle zakryť iný trestný čin,

č í m s p á c h a l

zločin skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2

písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a
o d s u d z u j e

Podľa § 259 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere
300,- (tristo) €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa
obchodnej spoločnosti po dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený B. F., nar. XX.X.XXXX, K., F. č. XXX/X, so svojim
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

NaobžalovanéhoT. X.bola podanáobžalobaprezločin skresľovanieúdajovhospodárskejaobchodnej
evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na tom
skutkovomzáklade,ževobciDrienica,okresSabinov,vprevádzke chatyAlpina,zaobdobieod1.4.2010

do 15.8.2010, ako osoba, ktorá bola na základe generálnej plnej moci z 31.3.2010 zodpovedná za
vedenie účtovníctva v spoločnosti B. F. - Manhattan Dvorkinova č. 761/6 040 01 Košice, IČO: XX
XXX XXX, riadne a úplne nezaúčtovával všetky príjmy v dennom výkaze obratov platiteľa dane z
pridanej hodnoty a ani nerobil za všetky dni denné správy DPT, kde trestné konanie, vedené na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Odbore kriminálnej polície Prešov pod sp. zn. ORP-XXX/

OEK-PO-XXXX vo veci prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bolo
z dôvodu nevedenia účtovníctva a z toho plynúcej nemožnosti preukázania výšky tržieb a účelu ich
použitia podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavené.

Na hlavnom pojednávaní obž. X. vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, na návrh prokurátora však
toto jeho vyhlásenie nebolo prijaté a následne bolo vykonané dokazovanie.
Obžalovaný T. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v tej dobe pôsobil na chate Alpina, kde pracoval
na základe splnomocnenia od pána F. - Manhattan, splnomocnenie mal na určité veci s tým, že ich
vykonával ako mal. K tomu ďalej uviedol, že akurát nie všetky pásky z registračnej pokladne sa lepili

do knihy, iba sa zakladali, nezapisovali sa, aj pokiaľ boli nulové tržby, t.j. neboli žiadni ľudia, nerobil
uzávierku, toto priznáva, bola to jeho chyba, nevedel o tom, že je potrebné robiť uzávierky pri nulovej
tržbe, to znamená, že ak bola chata zavretá, neboli ľudia. Ale nechcel tým nič zakrývať, nijakú trestnú
činnosť, to určite nie. Svoju prácu vykonával dobre, v zmysle zákonov, nikdy sa nechcel obohatiť na
štáte, nerobil to ani v iných prípadoch. Toto sa stalo tým, že nevedel, že uzávierky sa majú robiť aj

keď neboli ľudia.
Ďalej uviedol, že bol nezamestnaný, vedený na úrade práce a p. F. ho požiadal, keďže odchádzal do
Talianska za ďalším podnikaním, či by nebol ochotný pracovať na tejto chate (vlastníkom ktorej bol p.
M.) na základe plnej moci. Keďže nebol schopný prísť sem, preto bola vypísaná plná moc a táto bola
podpísaná v Košiciach. Bolo potrebné spraviť zmluvu s elektrárňami, plynárňami, vybaviť hygienu, kde

na základe tejto plnej moci toto všetko vykonal s tým, že za tým účelom bola založená táto plná moc.
K chate Alpina potom ešte uviedol, že potom došlo k tým nepríjemnostiam, pretože p. M. videl, že
sa o chatu stará, p. F. mal platiť nájom, ktorý neplatil a na základe toho ho požiadal p. M., že ukončí
spoluprácu s p. F. a dohodne sa s ním, aby chatu dostal do prenájmu on. Pán M. povedal, že mu pán
F. dlží okolo 140-tisíc korún. Bol pri tom, keď bola odoslaná p. F. výpoveď z chaty Alpina, niekoľkokrát

sa pokúšal p. M. dovolať p. F., tento nedvíhal telefón. Na základe toho potom podpísal nájomnú
zmluvu a splnomocnenie, ktoré využil na to, aby mohol urobiť ukončenie zmluvy p. F. voči plynárňam
a elektrárňam a na základe toho začal podnikať on, keď sa p. F. dozvedel, že je nájomná zmluva
podpísaná s ním a tým to všetko začalo, ďalšie tie veci. Tento sa na neho naštval a tým to všetko
začalo, to (trestné) stíhanie, polícia, to všetko okolo toho. Toto všetko povedal aj p. M.. Reagoval na

to pozitívne.
V súvislosti s tým na otázku obhajcu „pýtali ste sa Dr. M., nakoľko ste vedeli, že je sudcom, že či uvedený
úkon je v súlade s právom“?
Obžalovaný k tomu uviedol, že „ja som sa ho pýtal ostatné veci, že či nebude problém, ako bude
reagovať p. F.. Vedel som, že je prudký človek, povedal, že nebude žiaden problém. Výpoveď mu odišla

a on nevidí žiaden problém, urobiť so mnou nájomnú zmluvu“.
K nájmu za chatu uviedol, že nájom mal platiť p. F. a čo sa týka elektriky tam bol problém, kým tam
neprišiel on, bol tam p. F. a jeho brat. Oni prevádzkovali chatu (podnikali) bez akýchkoľvek povolení,
vznikol tam v tomto období dlh na elektrárňach presnú sumu nevedel, ale okolo 600-700 €, kde na
základe toho, keď tam už bol on, prišli elektrárne vypli elektriku a po informovaní p. F., že elektriku vypli

a dokázali by ju zapnúť iba vtedy, ak bude nedoplatok vyrovnaný za obdobie, keď chatu neprevádzkovalon. Na základe toho potom vyrovnal elektriku a zapojili ho. Pán F. ho informoval o tom, že bude platiť
platby on, a tým že sa vyrovná dlh, to čo zaplatil on za neho sa tým vyrovná.

Na otázku samosudcu: „či od 1.4.2010 do 15.8.2010 mal vyrovnané všetky platby za spoločnosť na
základe splnomocnenia v prospech elektrárni, plynárne, nájom?“.
K tomu potom uviedol, že „ako som uviedol, tieto veci ako povedal p. F., bude vyrovnávať on. Či boli
zaplatené tieto úhrady voči spoločnostiam netuším a aj nájom mal platiť p. F.. Ja som s nájmom nemal
určite nič spoločné“.

K príjmom uviedol, že nevie uviesť aké príjmy boli v tej dobe, neboli to však vysoké čiastky. Pri nástupe
na chatu Alpina, musel zakúpiť tovar z vlastných zdrojov, registračnú pokladňu z vlastných zdrojov, a
na základe toho sa mu vracali peniaze spätne, kde aj p. F. pri vyšetrovaní uviedol, že peniaze na kasu
mu dal, dal mu aj peniaze na zakúpenie tovaru. O tom žiadne doklady nemá, že by mu dal peniaze na
zakúpenie tovaru. Nikdy sa nerobili nákupy na faktúry, všetko sa platilo v hotovosti.
K vybaveniu chaty uviedol, že chata bola vybavená klasickým spôsobom, kde boli v ubytovacej časti

postele, rôzne skrine. Čo sa týka baru, tam zásoby neboli, tento zásobil on, p. F. tam nechal kávovar a aj
posteľné oblečenie na postele, tieto veci boli jeho a p. M. mu potvrdil, že tieto veci ako posteľné prádlo a
kávovar sú p. F.. Na základe toho kávovar po ukončení jeho funkčnosti vrátil, presne uviedol „mojej tete,
ktorá je mamou jeho priateľky“. (Vrátil ho po tom období, keď začal on podnikať, zo strany jeho rodiny
mu bolo povedané, aby ho vrátil. Nechal ho u babky doma, kde si ho vyzdvihla jeho teta, presné obdobie

nevedel). P. M. mu povedal, že p. F. nemá nárok na to posteľné „prádlo“ ani na kávovar, aj keď mu ho
vrátil, lebo je dlžný peniaze. Posteľné „prádlo“ zostalo na chate pánovi M., keďže to nebol môj majetok.
Po 15.8.2010 na tej chate podnikal on a podnikanie ukončil v marci nasledujúci rok. K účtovníctvu
uviedol, to viedla sestra p.F. s tým, že sa jej zasielal podklady „mailom“, jeho úlohou bolo vykazovať
pásky z registračnej pokladne. Tam priznal, že urobil chybu. Pri vybratí pásky zo „zetkovej uzávierky“

tieto pásky zakladal iba do pokladničnej knihy, priznal, že pásky nelepil a že časti z tej pásky tam neboli
zapísané. Faktúry, pásky si potom prevzal p. F. po tom čo začal podnikať on.

Svedok B. F. vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným uzavreli dohodu, s tým že on mal v
prenájme chatu, tomuto povedal, že bude pracovať len dva týždne, že má nejakú prácu, tak či by bol

schopný a chcel sa starať o túto chatu ako prevádzkovateľ. Keďže musel odcestovať do Talianka, tak
mu to vyhovovalo. Uzavreli dohodu a následne boli spraviť splnomocnenie na zastupovanie v jeho
neprítomnosti. Keďže vedel, že tu nebude dlhší čas a keby sa vyskytol nejaký problém, aby to mohol
vyriešiť on. Po spísaní zmluvy on odišiel, a dotyčný pán sa mal starať o túto prevádzku, nechal mu
to tam všetko komplet zariadené. Stačilo to len začať prevádzkovať. Nemal žiadne vedomosti, že by

boli nejaké problémy. S obžalovaným komunikoval telefonicky. Stále tvrdil, že je všetko v poriadku a
nie sú žiadne problémy. Až kým mu ekonómka nevolala. Začal hovoriť, že sú nezaplatené veci a že
pán obžalovaný nedoniesol žiadnu dokumentáciu, ani faktúry, ani výdaje, pokladničné knihy, uzávierky,
nič. Kontaktoval ho telefonicky. Na to mu povedal, že sa dohodol s ekonómkou na termíne, kedy to
prinesie. Len sa bohužiaľ nikdy nedostavil. Problémy začali prerastať do „dimenzií“, že mu chodili

upomienky za nezaplatené veci. Na čo mu obžalovaný prestal dvíhať telefón a s ním komunikovať. Čo
sa tam dialo presne nevedel, až do doby, kým sa v októbri nevrátil. Vtedy zistil, že obžalovaný neviedol
žiadnu pokladničnú knihu, resp. bolo tam zapísaných nejakých 20 dní z piatich mesiacov. Mal množstvo
upomienok a nezaplatené faktúry. Keď volal obžalovanému, tak mu nedvíhal telefón, zdvihol až svojej
sesternici, ktorá je jeho priateľkou a dala mu ho k telefónu. Povedal mu, že mu nie je povinný nič dať,

lebo chatu už prevádzkuje on. Do dnešnej doby nedostal ani výpoveď zo zmluvy ani iné veci. Následne
išiel za obžalovaným aby mu dal všetky jeho doklady, ktoré by boli potrebné pre uzavretie z hľadiska
ekonomického, keďže musel ukončiť kvartál, uzatvorenie DPH. Následne začali vychádzať podrobnosti
všetkého čo bolo, že obžalovaný sfalšoval podpisy na úrade práce v Sabinove, ktoré osobne videl,
rozprával aj s pani, že je tam podpísaný on, „je tam jeho podpis, ktorý však nebol jeho“. Starosta obce

mu povedal, že bola vypísaná petícia chatárov a občanov obce, pretože obžalovaný prevádzkoval túto
chatu nejakým veselým spôsobom, „asi rušil celé okolie“, čo bolo zdokladované aj v trestnom oznámení.
Dozvedel sa, že obžalovaný podpísal novú nájomnú zmluvu a nebol mu doručený žiadny preberací
protokol ani vecí ktoré boli jeho, ktoré kúpil on, na čo má aj doklady a dodnes ich nemá. Následne sa
dozvedel, že obžalovaný nakupoval aj naďalej tovar na jeho firmu a predával cez svoju. Sú faktúry, ktoré

zdokladovali v trestnom konaní. Dodnes mu dochádzajú faktúry, upomienky, exekútorské predvolania,
ako aj, že včera také niečo prevzal za firmu Linde Gas, s ktorou som v živote nespolupracoval a ani
nevie kto to je. Včera dostal predžalobnú výzvu na úhradu faktúry. Išiel na elektrárne a plynárne, kdemu bolo povedané, že sa nič neplatilo, odkedy sa tam začal obžalovaný starať o chatu. Zistil, že boli
zrušené jeho zmluvy, ktoré on zneužil a prihlásil to na seba.
Ďalej uviedol, že mal podpísanú zmluvu s p. M. od decembra 2009. Bol mu znížený nájom (nájom

75.000,-Sk), keďže chata bola v dezolátnom stave. Museli celý objekt vyčistiť a vymaľovať. Nakúpil
kompletne zariadenie do baru, od stoličiek, stolov, pohárov, kávovar. A potom mu bolo zamietnuté
otvorenie prevádzky z hygienických dôvodov, pretože na chate nebola pitná voda a neboli tam ani
ohrievače pre teplú vodu, ktoré musel dodatočne namontovať za jeho finančné prostriedky. P. M. o tom
bol upovedomený a vyjadril sa, že to má nejako vybaviť a nájom za to obdobie musí platiť. Povolenie

od hygienikov dostal až vo februári, na čo sú tiež doklady. Kúpil komplet zariadenie pre všetky izby čo
sa týka posteľného „prádla“ od vankúšov, perín, uterákov a zvyšných vecí, ktoré k tomu patria. Niekedy
koncom februára začal chatu prevádzkovať. A potom to už prenechal pánovi obžalovanému. Nájom
bol uhradený v decembri na prvé tri mesiace, o čom má doklad. V marci bolo dohodnuté, že sa posúva
termín, keďže chata nebola prevádzkovaná. Mali byť odpočítané aj rozbory vody, ktoré dal urobiť.
Od februára, keď začala prevádzka fungovať, nebola uhradená elektrina vo výške asi 550,- €. Následne

to však bolo uhradené s tým, že obžalovaný to uhradil z prostriedkov, ktoré mu nechal vo výške 800,-
€. Takisto mu nechal peniaze na zakúpenie registračnej pokladne, keďže keď bola chata otvorená, táto
tam ešte nebola.
Ďalej uviedol, že tam zostal tovar v celkovej výške zhruba 1.800-2.000,-€. Pohľadávky, ktoré potom
následne vznikali, teda elektrina, plyn a podobne mali byť uhrádzané potom z tržieb. Keď sa pýtal, tento

hovoril, že všetko bolo uhradené.
K nevedeniu evidencie mu obžalovaný uviedol, že neboli ľudia, že neuzatváral. On mu povedal, že mu
nie je povinný nič dať ani nič vysvetľovať.
V súvislosti s tým, na otázky obhajcu: „Viete, aké sú všeobecné náležitosti a dôsledky splnomocnenia
podľa § 31 a nasledujúce Občianskeho zákonníka“?

Svedok uviedol, že nie.
„Uzatvorili ste okrem splnomocnenia aj nejaký osobitný druh zmluvy s obžalovaným“?
Na to svedok uviedol, že „nie. Uzatvorili sme pracovnú zmluvu (dohodu, z ktorej vyplývajú určité
povinnosti). Dohoda, dohoda o brigádnickej činnosti to nebola. Aj splnomocnenie“.
K rozsahu práv a povinností pre obžalovaného ako má viesť účtovníctvo, ako podnik.

Svedok uviedol, že áno, je to tam popísané. Mal sa starať, nakupovať tovar, predaj tovaru, že je
zodpovedný za všetky škody spôsobené svojim konaním. Peniaze mu dal len tak, doklad o tom nie je,
peniaze mu dal preto bez dokladu, lebo bratranec jeho priateľky, mal k nemu určitú dôveru, ktorá mu
bola vykričaná ešte aj od jeho otca. Jemu kávovar vrátený nebol. Nevedel o tom, že by bol vrátený.
Nevedel o tom, aby mal nejakú podlžnosť voči pánovi M., skôr by povedal, že je to opačne.

Svedok JUDr. H. M. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná. V minulosti mu prenajal časť
rodinného domu nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. súpisné číslo XX s tým, že nájomnú zmluvu
s obžalovaným uzatvoril dňa 28.10.2010, obsahom ktorej bol prenájom uvedenej časti rodinného domu
v celkovej výmere suterén a povala 130 metrov štvorcových. Táto nájomná zmluva bola uzatvorená

po predchádzajúcom odstúpení od nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.12.2009 s p. B. F., F. č. 6, K..
Dôvodom odstúpenia od tejto zmluvy bolo porušenie článku 5 odsek 2 citovanej nájomnej zmluvy,
tzn. dohodnutý nájom k predmetnej nehnuteľnosti bol ukončený dňom 16.8.2010. O tejto skutočnosti
môže súdu predložiť doklad o odstúpení od zmluvy zo dňa 16.8.2010, ak nie je predmetom spisového
materiálu a ak je to nevyhnutné predloží ho. Toto odstúpenie bolo adresované jednak do miesta bydliska

pána F., bohužiaľ na tejto adrese mu to nebolo možné doručiť, pretože bol služobne odcestovaný v
Taliansku a skutočným dôvodom bola jeho neschopnosť platiť nájomné. Vzhľadom k tomu, že v tom
čase mu bol predstavený obžalovaný ako zamestnanec p. F., jednal následne o spôsobe využitia tejto
nehnuteľnosti s obžalovaným, ktorý prejavil záujem pokračovať v nájme, avšak nie ako zamestnanec
ale ako fyzická osoba. Následne po predchádzajúcej dohode došlo k uzavretiu už uvádzanej nájomnej

zmluvy. Ich nájomný vzťah bol ukončený na základe dohody začiatkom r. 2011 s tým, že došlo aj k
vypovedaniu ich vzájomných pohľadávok rovnako dlhodobo.
Ďalej uviedol, že nebol účastný žiadnych dohôd medzi svedkom a obžalovaným v súvislosti s vedením
účtovníctvaaleboúkonmisúvisiacimispodnikaním,pretožeonfigurovalvcelejveciibaakoprenajímateľ
časti nehnuteľnosti opísanej v predchádzajúcich častiach výpovede.

Ďalej svedok spresnil svoju výpoveď ohľadom ukončenia nájmu s tým, že dôvodom ukončenia nájmu
bolo zistenie, že cestovný ruch v tejto doline bol na veľmi nízkej úrovni a schopnosť splácať dohodnutý
nájom bola aj zo strany obžalovaného značne obmedzená.Spresnil aj ako bol vedený dom v tom, že na liste vlastníctva je to uvedené ako rodinný dom, nie ako
chata. A časť tohto rodinného domu, podkrovie a suterén domu boli využívané na komerčné účely.
Platenie nájmu bolo dá sa povedať nulové, to bolo vlastne dôvodom, prečo došlo k odstúpeniu od

zmluvy, jednalo sa skôr nie o výplatu dohodnutej čiastky nájmu, ale o zápočet tzv. udržiavacích a
rekonštrukčných prác, ktoré mal vykonávať p. F., avšak po prvotnom vymaľovaní interiérov od ďalších
investícií odstúpil zrejme pre nedostatok finančných prostriedkov. Ani následne žiadosti a výzvy na
plnenie dohodnutého nájomného sa nestretli so žiadnym ohlasom zo strany pána F.. Celú túto záležitosť
považoval za vybavenú svojim odchodom do zahraničia, kde ho takisto kontaktoval telefonicky a žiadal

o úhrady nájmov, pričom jeho reakcia bola tá, že peniaze už poukázal na môj účet, resp. dal príkaz
svojej banke v Taliansku na úhradu dlžného i bežného nájmu, avšak do dnešného dňa z jeho činnosti,
resp. nájmu nedostal ani cent. O tejto skutočnosti môže podať svedectvo aj tu prítomný obžalovaný,
ktorý túto problematiku osobne vnímal, avšak bol absolútne bezradný, pretože ako zamestnanec pána
F. nedisponoval prostriedkami na úhradu nájmu a vedel aj to, že finančné problémy mal aj s udržaním
prevádzky baru v suteréne v tejto nehnuteľnosti. Pán F. mu mal priamo odvádzať finančné prostriedky.

A s týmto on aj jednal a tento sa aj mnohonásobne zaväzoval, že túto sumu uhradí. Vedel aj to,
že uzatvoril nájomnú zmluvu s obžalovaným, opätovne sa snažil s ním kontaktovať, navrhoval mu
rôzne finančné kompenzácie v súvislosti s prenajímaním, núkal mu aj sumu dopredu, avšak kvôli zlým
skúsenostiam s jeho správaním, všetky jeho návrhy odmietol a ďalej spolupracoval v otázke prenájmu
s obžalovaným.

K podnikaniu p. F. v tomto dome uviedol, že nebol podnikateľ v oblasti poskytovania ubytovacích služieb,
on dal do nájmu rodinný dom - jeho časť. Dal súhlas, aby tá časť objektu bola využívaná na takúto
činnosť a súhlasil s umiestnením prevádzky v týchto priestoroch. O tom či mal povolene to nevedel. On
to odovzdával ako časť rodinného domu evidovaného ako suterén. O tom, či tam mali činnosť súvisiacu
s výdajom stravy, nezaujímalo ho to. Ale či si oni vybavili hygienu, to nevedel, nezúčastňoval sa ich

podnikania.
Svedok sa vyjadril aj k zariadeniu „chaty“ s tým, že barové stoly a iné boli kupované za jeho vlastné
prostriedky. Kompletné zariadenie reštauračnej časti, vrátane vzduchotechniky a sociálnych častí bolo
realizované ešte predchádzajúciminájomníkmi,ktorítakýmtospôsobomplatilinájomné, aichinvestície
boli zohľadnené do platenia nájmu. Išlo v tom čase o pána M. a pána W. H.. Zariadená reštaurácia

vrátane zariadeného podkrovia bola odovzdaná vtedajšiemu nájomcovi pánovi F..
Na otázku splnomocnenkyne: „Prečo až v apríli 2010 bol daný súhlas na prevádzkovanie reštauračnej
činnosti“?
Svedok uviedol, že „Reštaurácia tam bola aj 5 rokov predtým ako ju prevzal pán F.. Neviem prečo dostal
povolenie až 1.4.2010“.

Ďalej uviedol, že list od p. F. zo dňa 6.12.2011 nedostal. Rozprávali sa telefonicky, prostredníctvom
SMS s tým, že mu povedal, že s podvodníkmi už jednať nebude. Akú sumu mu v tej dobe dlhoval to už
nevedel. Telefonicky mu oznamoval, že peniaze už išli, nakoniec sa zistilo, že on žiadny príkaz banke
nedal.
Ďalej uviedol, že keď sa tam raz prišiel pozrieť na Drienicu ako to tam funguje, bolo mu oznámené,

že p. X. je zodpovedná osoba. Medzi pánom F. a p. X. bola dohoda, že on má ďalej pokračovať v
prevádzkovaní.
Keď preberal chatu p. F., táto bola v dezolátnom stave. Vrchol bol ten, že p. F. sám už potom nič neriadil,
dal to na starosť svojmu bratovi, „ešte ten brat vniesol do toho svoj podiel úspechu podnikania a čaša sa
naplnila práve tým, že tam začali chodiť rôzni rómovia, ktorí sa označovali za priateľa pána F. mladšieho.

A to prispelo absolútnemu rozvratu nielen podnikateľskej činnosti p. F., „ale aj materiálneho rozvratu,
ktorého som bol ja vlastníkom. Táto nehnuteľnosť prestala mať správcu alebo gazdu a každý si z nej
bral čo chcel. Nikto nezodpovedal za nič. Keď som sa snažil skontaktovať s p. F., bol som odkázaný na
jeho brata alebo na mne neznámeho róma a každý z nich prenášal zodpovednosť na niekoho iného za
vzniknutý stav a p. F. to potvrdzoval. Neudržateľnosť tejto situácie a platobná neschopnosť ma viedla

k uvedenému postupu, teda odstúpeniu od zmluvy s pánom F. a dohodou s p. X. a novom spôsobe
prevádzky tohto rodinného domu. Chcem ešte uviesť, že vzhľadom na dezolátny stav inventára naša
dohoda znela tak, že pán obžalovaný v priebehu 3 až 5 mesiacov bude mať odpustené nájomné na
úkor jeho investícií v interiéroch a zariadenia prenajímaných častí domu“.
Na otázku obhajcu: „Tie cudzie osoby, okrem pána obžalovaného v čase platnosti nájomnej zmluvy s p.

F., tam boli aj v neprítomnosti pána obžalovaného“?
Svedok na to uviedol, že „Áno a mali absolútne kompetencie. Ja som si myslel, že sú to zamestnanci
pána F.. Nakoniec mi boli predstavení, že je to brat p. F., ktorý má vystupovať ako nájomca a všetky práva
a povinnosti preberá on, ktorý povedal, že to urobí s priateľom, ten jeho priateľ rómskeho pôvodu bol premňa veľkým otáznikom a to ako sa tam správali ma doviedlo k tomu čo som urobil. To viedlo k totálnemu
zániku všetkého, ja som bol prekvapený, že tam mali zákazníkov. Všetci sa tvárili, že to my máme“.
Na záver uviedol, že už rok nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

Svedkyňa Ing. F. R. vo svojej výpovedi uviedla, že vedela o tom, že jej brat mal prevádzku na Drienici.
Vedela o tom, že p. X. viedol túto prevádzku na Drienici. Vedela o tom, že to bola dohoda o vykonaní
práce. Obsah tejto dohody si nepamätala. Tútovšak videla. O tom ako bola vedená prevádzka to
nevedela. Ďalej uviedla, že p. X. spracovávala mzdové záležitosti, vlastne za mesiace apríl, máj a jún

2010 s tým, že p. X. ju kontaktoval telefonicky, že potrebuje na Úrad práce predložiť výšku odmeny
a odpracované hodiny, tak mu spracovala a tieto veci zaslala. Vedela o tom, že bratovi prišli nejaké
faktúry, nespomínala si na to presne, asi z SPP za chatu Alpina Drienica. Brata sa telefonicky spýtala čo
s tým, pretože bol v zahraničí, pričom jej povedal, že nech to pošle pánovi X., nech to uhradí. Niečo prišlo
asi z Miestneho úradu z Drienice, nevedela či to bolo ohľadom vody alebo odpadu, nejaký poplatok,
tiež mu to zaslala.

Na otázku prokurátora „Vo vzťahu k prevádzke Alpina, mal Vám obž. X. zasielať nejaké podklady“?
Svedkyňa na to uviedla, že „Brat, sa ma pýtal, že či mi p. X. doniesol nejaké podklady. S p. X. som
komunikovala Slovenskou poštou, emailovou komunikáciou a telefonicky“.
Ďalej potom uviedla, že podlžnosti určite vznikli, napríklad pri faktúre čo došla, a ktorú mala poslať p.
X. aby ju uhradil, neskôr prišla upomienka, že nebola uhradená. Tiež u p. X. urgovala kvartálny výkaz

z preddavkov na mzdu, kde sa uvádza aj preddavok, výška preddavku a dátum úhrady preddavku
dane zo mzdy a toto urgovala v mailoch, aby jej to poslal, že kedy to uhradil a v akej výške, a ona
mu v mailoch posielala údaje ohľadom odvodov do Sociálnej poisťovne. Aké boli tržby na chate o tom
vedomosť nemala, nespomínala si na to.
Ďalej uviedla, že registračná pokladňa na chate bola, ale nevedela, kto ju kupoval, ona tam bola iba

koncom roka 2009. Nespomínala si, či obžalovanému bola udelená generálna plná moc. Nemala ani
vedomosť o tom, že by tento bol zodpovedný za vedenia účtovníctva.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že medzi obžalovaným a svedkyňou D. R. bola mailová komunikácia
ohľadom prevádzky tejto chaty. Zo splnomocnenia vyplýva, že obžalovaný bol splnomocnený na

prevádzkovanie chaty od spol. Chata Alpina ... (p. F.). Z denný výkaz obratov platiteľa dane.... vyplýva,
že iba v niektoré dni bol vedený výkaz zapísaný do knihy, ako aj nalepené niektoré bločky. Z podkladov
z Daňového úradu Košice III vyplýva, že B. F. bol vyzvaný na predloženie dokladov ohľadom vyúčtovania
dane.

Obhajca v záverečnej reči poukázal na to, že „na základe vykonaného dokazovania máme za to, že
obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť a to zo zákonných dôvodov, pretože za prvé, nesedí
totožnosť skutku po vznesení obvinenia a v obžalobe, prokuratúra si uľahčila svoju prácu tým, že
opomenula v obžalobe uviesť ustanovenie zákona o účtovníctve, ktoré bolo uvedené vo výrokovej
časti vznesenia obvinenia avšak za najpodstatnejšiu záležitosť a okolnosť majúcu za následok

nevinuobžalovaného jenepreukázaniežiadnejosobitnejpovinnostiobžalovanéhoviesťúčtovníctvoako
účtovná jednotka, resp. osoba ktorá by bola poverená či už zmluvne alebo zákonne za riadne vedenie
účtovníctva. V konaní bolo preukázané, že obvinený mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, ktorá je
z hľadiska zákonníka práce mimo hlavný pracovný pomer tzv. pracovný pomer, ktorý je sekundárny
vo vzťahu k trvalému hlavnému pracovnému pomeru a na základe takejto dohody o vykonaní práce má

zamestnanec povinnosti vymedzené iba v dohode o vykonaní práce, kde nikde v žiadnom ustanovení
neboli medzi poškodeným a obvineným dohodnuté podmienky vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. Okrem
iného sa reťazením dôkazov, a to výsluchu svedkyne Ing. F. R., ako aj ostatných svedkov podarilo
preukázať určitú mieru lajdáckosti poškodeného vo vzťahu k riadeniu svojho vlastného podniku.
Svedkovia vypovedali zhodne v tom duchu, že poškodený určitým spôsobom nechával na tretie osoby

svoje povinnosti a o prevádzkovanie podniku, a to najmä zo strany zákona o účtovníctve ako aj daňových
zákonov sa riadne nestaral, preto mám za to, že je tu dôvod na oslobodenie, pretože skutok tak ako je
popísaný aj vo vznesení obvinenia aj v obžalobe, môj mandant nespáchal. Na margo by som chcel len
dodať, že pokiaľ uvádza aj vyšetrovateľ aj prokurátor, že obvinenému ukladá zákon č. 431/2002 Z.z.
nejaképovinnosti,taktakátopovinnosťniejenikdebližšiešpecifikovanánazákladektoréhoustanovenia

zákona o účtovníctve, resp. ktorého metodického pokynu finančného riaditeľstva, alebo inej právnej
normy“.Podľa názoru súdu tento prečin bol preukázaný na základe výpovede svedkov, ale aj z výpovede
obžalovaného, ktorý k tomu uviedol, že pracoval na základe splnomocnenia od pána F. - Manhattan, mal
splnomocnenie na určité veci s tým, že ich vykonával ako mal. Priznal, že nie všetky pásky z registračnej

pokladne sa lepili do knihy, iba sa zakladali, nezapisovali sa a pokiaľ boli nulové tržby, t.j. neboli žiadni
ľudia, nerobil uzávierku, bola to jeho chyba, nevedel o tom, že je potrebné robiť uzávierky pri nulovej
tržbe, to znamená, že ak bola chata zavretá, neboli ľudia. Ale nechcel tým nič zakrývať, nijakú trestnú
činnosť, to určite nie. V súlade s týmto sú aj listinné dôkazy.
Preto potom obžalovaného súd uznal vinným zo zločinu skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej

evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona pretože neviedol
podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva a čin spáchal v úmysle zakryť iný trestný čin.

Podľanázorusúdutentozločinbolspáchanýúmyselne(priamyúmysel)vzmysle§15písm.a/Trestného
zákona, čo vyplýva zo spôsobu spáchania trestného činu.

Pri výroku o treste súd zistil, že obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. V jednom prípade
bola jeho trestná činnosť podmienečne zastavená okresnou prokuratúrou v Prešove dňa 30.4.2007 a
v skúšobnej dobe sa osvedčil. A v jednom prípade bol uznaný vinným Okresným súdom v Prešove dňa
28.5.2008 trestným rozkazom sp. zn. 31T/2/2007 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2008 pre § 9
ods. 2 k § 202 ods. 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.) a bol mu za to uložený trest na 6

mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. V tomto prípade bol osvedčený a hľadí
sa na neho, ako by nebol odsúdený.

V jeho prípade súd zistil, že týmto je možné mu priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/
Trestného zákona, na druhej strane súd nezistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona.

Vychádzajúc potom z ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, súd musí prihliadnuť pri určení druhu
trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V
ustanovení § 38 ods. 3 sa uvádza, že ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe § 259 ods. 3 Trestného zákona je možné uložiť
trest odňatia slobody na 3 mesiacov až 8 rokov. Súd zobral do úvahy aj všetky skutočnosti, ktoré
sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu. Prihliadol na osobné pomery a možnosti nápravy
obžalovaných. Súd zobral do úvahy aj ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona Z § 56 ods. 1
Trestného zákona vyplýva, že peňažný trest môže súd uložiť od 160,- do 331 930,- eur páchateľovi

úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. V tejto trestnej
veci dospel súd k vnútornému presvedčeniu, že pre obžalovaného bude primeraný peňažný trest vo
výmere 300,- € na spodnej hranici, vzhľadom na jeho doterajší život. Ďalej mu potom uložil náhradný
trest na tri mesiace vzhľadom na výšku peňažného trestu, ako aj zákaz činnosti na 18 mesiacov s tým,
že tento nebude môcť vykonávať funkciu konateľa obchodnej spoločnosti po túto dobu.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest, bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a tento sa v budúcnosti
nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Preto potom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v
neprítomnostitakejtoosoby,oznámenímjeaždoručenierozsudku.Odvolanímmôženapadnúťrozsudok
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh, štátny orgán starostlivosti o mládež. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku
smeruje, a to v ôsmych vyhotoveniach.