Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 2, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/172/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111220883
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111220883.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne: K.. C.. P. I., Q.., J. E. T., Š.
Č.. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16,
proti žalovanému Spoločenstvu - SVB, so sídlom v Košiciach, Štúrova 19, zastúpenému JUDr. Annou
Rozmusovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Jantárová č. 30, o zaplatenie 93,50 eura s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.2.2015 č.k. 15C/236/2011-498

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výrokoch o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na trovách odvolacieho konania sumu 29,99 eura platbou JUDr.
Miroslavovi Katunskému, advokátovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 93,50 eura s
prísl. a na trovách konania sumu 300,- eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nepripustil zmenu
žalobného návrhu žalobkyne a ďalej zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni na trovách právneho
zastúpenia sumu 116,24 eura a na trovách štátu sumu 138,24 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom preplatku na
úhradách súvisiacich s užívaním bytov.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou
bytov č. X S. X, nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX E. T. L. A.. Š. Č.. XX. Medzi
účastníkmi dochádzalo dlhodobo k sporom ohľadom vyúčtovania nákladov súvisiacich s uvedenými
bytmi vo vlastníctve žalobkyne a nákladov súvisiacich so správou bytového domu. V priebehu konania
bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa XX.X.XXXX Dohoda o urovnaní na základe ktorej sa žalobkyňa
zaviazala zaplatiť nedoplatky na bytoch v sume 4.104,54 eura. Uvedené nedoplatky na účet žalovaného
zaplatila a byty odpredala. Následne listom zo dňa XX.X.XXXX žalobkyňa odstúpila od dohody o
urovnaní s odôvodnením, že dohoda je nepravdivá, obsahuje nevýhodné podmienky a bola uzatváraná
v tiesni vyvolanej potrebou predložiť vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov v dome
príslušnej Správe katastra. Ďalej súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku z
ktorého je zrejmé, že žalobkyni vznikol nedoplatok na uvedených bytoch v celkovej výške 1.388,54
eura (za roky 2009 až 2011) a zároveň jej vznikol aj preplatok v sume 292,60 eura, teda celkovo
nedoplatok predstavoval sumu 1.095,95 eura. Vzhľadom na to, že nájomné bolo v posudzovanom
období regulovanou cenou a nebolo možné v súlade s právom dohodnúť vyššie nájomné, tak ako bolo
uzavreté v dohode o urovnaní, než určil cenový predpis súd prvého stupňa preto uzavrel, že žalobkyňa

dôvodne odstúpila od dohody o urovnaní a žiadala vrátiť preplatok z vyúčtovania vo výške 93,50 eura.
Súd bol toho názoru, že oprávnenie odstúpiť od dohody žalobkyňa mala, lebo ju uzavrela v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň existovala v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a
účinnosti). Ak by neprejavila vôľu byt predať, žalobkyňa by dohodu o urovnaní neuzavrela. Nápadne
nevýhodné podmienky v rámci uzavretia dohody o urovnaní sa prejavili najmä v jej ustanoveniach
obsahujúcich dohodu o výške nedoplatkov. V dôsledku nevýhodných podmienok uzavrela dohodu o
urovnaní na nedoplatok, ktorý v tom čase na predmetných nehnuteľnostiach neexistoval v takej výške,
ako vyplynulo zo záverov znaleckého dokazovania. Ak teda žalovaný prijal plnenie z pohľadávky
a žalobkyni toto plnenie po platnom odstúpení od dohody o urovnaní nevrátil, získal bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinný podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Vzhľadom na to, že
žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj úrok
z omeškania zo žalovanej sumy. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu ohľadom úrokov z omeškania
zamietol.

Súd nepripustil zmenu žalobného návrhu navrhnutú žalobkyňou, pretože výsledky dokazovania neboli
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania spočívajúcich zaplatenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia.
Výrok o trovách štátu odôvodnil súd s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd neprihliadol na
predložené dôkazy, ktorými jednoznačne preukázal, že žalobkyňa bola tzv. dlhoročnou neplatičkou.
Keďže žalobkyňa buď neplatila za uvedené byty vôbec alebo len sporadicky, navyše si ich výšku
prispôsobovala tak, ako sa jej to hodilo. Súd uznal nárok žalobkyne, ktorý si žalobkyňa vyčíslila spolu za
obidva byty. V tejto súvislosti v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. S touto skutočnosťou
sa však súd vôbec nezapodieval. Ani jediný raz za sledované obdobie žalobkyňa nenamietala spôsob
ročných vyúčtovaní, nevznášala žiadne pripomienky k vyčísleným dlžobám voči spoločenstvu. Je
pravdou, že žalobkyňa sa rozhodla predať svoje byty a požiadala vtedajšieho predsedu o vydanie
potvrdenia o bezdlžnosti. Je úplne správne pokiaľ predseda spoločenstva v prípade, že na predmete
budúceho prevodu viaznu dlžoby odmietne vydať takéto potvrdenie bez toho, aby dlžoby boli reálne
vyplatené. Dohodou o urovnaní, ktorú uzatvorili účastníci dňa XX.X.XXXX strany vyriešili vzájomnú
spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti
upravili a nahradili novými. Doterajší záväzok tak zanikol a bol nahradený novým záväzkom, ktorý
vyplýva z urovnania. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že návrh textu dohody o
urovnaní pôvodne pripravil žalovaný, žalobkyňa ho však sama prepracovala a podpisovala sa tak verzia
predložená žalobkyňou. Do textu dohody bola premietnutá dlžoba žalobkyne voči spoločenstvu za
obdobie od 2008 až 2012 a bol vyčíslený sumou 4.104,54 eura spolu za obidva byty. Znalecký posudok
skúmal obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2011, t.j. za iné časové obdobie, než za ktoré bol vyčíslený
nedoplatok v dohode o urovnaní. Z uvedeného dôvodu znalec logicky nemohol vyčísliť nedoplatok
žalobkyne rovnakou sumou ako žalovaný. Podľa jeho názoru dohoda o urovnaní, ktorú uzatvorili bola
uzatvorená z oboch strán vážne a zrozumiteľne a v žiadnom prípade nie v tiesni - iba ak by sa
povinnosti predsedu SVB považovali za automatické vyvolanie stavu tiesne. Podľa záverov znaleckého
dokazovania dlhovala žalobkyňa ku koncu sledovaného obdobia sumu 1.095,95 eura.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala
na závery znaleckého posudku č. 11/2014, z ktorého vyplynulo, že nedoplatok za jej byty v období
rokov 2009-2011 predstavoval sumu 1.388,54 eura, pričom jej za rok 2010 vznikol preplatok v sume
252,85 eura a v sume 39,75 eura, t.j. celkovo nedoplatok vo výške 1.095,95 eura. Pričom, žalovanému
vyplatila na úhradu nedoplatkov sumu 4.104,54 eura, t.j. na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu na jej úkor v sume 3.008,59 eura.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, ktorý následne
aj správne právne posúdil, ak návrhu žalobkyne vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k
zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom
rozhodnutí a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.)..

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že vo vzťahu k žalobkyni sa bezdôvodne neobohatil, prípadne nárok žalobkyne je premlčaný.

Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobkyňou uplatnený nárok v sume 93,50 eura, titulom
preplatku na úhradách za služby spojené s užívaním bytov. Medzi účastníkmi v konaní nebolo sporné,
že žalobkyňa na základe Dohody o urovnaní uhradila žalovanému sumu 4.104,54 eura. Zo záverov
znaleckého posudku č. 11/2004 vypracovaného v konaní znalcom Ing. Ľubomírom Gdovinom je zrejmé,
že žalobkyni vznikol preplatok za byt č. X v roku 2010 v sume 252,85 eura a preplatok za byt č. X v
roku 2010 v sume 39,75 eura. Po odrátaní uvedených preplatkov dospel znalec k záveru, že žalobkyni
vznikol nedoplatok na uvedených bytoch č. X S. X za roky 2009 až 2011 v sume 1.095,95 eura.

Ak teda žalobkyňa na základe Dohody o urovnaní zo dňa XX.X.XXXX (od ktorej následne dôvodne
odstúpila) uhradila žalovanému sumu 4.104,54 eura a zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že
nedoplatok na službách za uvedené byty predstavoval iba sumu 1.095,95 eura je nesporné, že na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré predstavuje rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenou
sumou vo výške 4.104,54 eura a skutočným nedoplatkom v sume 1.095,95 eura, a teda žalovaný sa na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil v sume 3.008,60 eura. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa,
ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 93,50 eura titulom bezdôvodného obohatenia.

Bez významu je tvrdenie žalovaného, že predmetom znaleckého skúmania bolo obdobie od 1.1.2009
do 31.12.2011, t.j. za iné časové obdobie, než za ktoré bol vyčíslený nedoplatok v Dohode o urovnaní.
Je tomu tak preto, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil vyplatením mu sumy 4.104,54 eura žalobkyňou
následne po uzavretí Dohody o urovnaní v C.I. XXXX. Žalobkyňa o tom, že jej vzniklo bezdôvodné
obohatenie sa dozvedela až následne, čo bol vypracovaný znalecký posudok zo dňa 12.9.2014 v
dôsledku čoho odstúpila od Dohody o urovnaní listom zo dňa XX.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu preto
nemožno považovať ani nárok uplatnený žalobkyňou za premlčaný vzhľadom na to, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v lehote dvoch rokov odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalobkyňa,
preto jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia podľa
§ 11 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v sume
16,60 eura a k tomu je potrebné prirátať 1x rež. paušál v sume 8,39 eura a DPH vo výške 20%, teda
v sume 5,- eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.