Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/193/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205928
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614205928.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky
Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenej
Advokátska kancelária Korytár s. r. o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti
odporkyni B. N., H.. XX. XX. XXXX, bytom H. M.. B. K. XXXX/XX, F. Z., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov
5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Janka
Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 927,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 361,76 eur v mesačných splátkach, prvých jedenásť
splátok po 30,- eur, dvanásta splátka vo výške 31,76 eur, splatných do 15. dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 30. 06. 2014 sa navrhovateľka voči odporkyni
domáhala zaplatenia 927,19 eur spolu s ročným úrokom vo výške 26,52 % zo sumy 593,42 eur od 27.
06. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že s odporkyňou uzatvorila dňa
29. 11. 2006 Úverovú zmluvu č. 5703158122, ktorou na navrhovateľka zaviazala odporkyni poskytnúť
dohodnutý úverový rámec vo výške 700,- eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s
možnosťou navýšenia, oproti povinnosti odporkyne poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky.
Odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote
nevrátila, čím porušila úverové podmienky. Dňa 26. 07. 2012 navrhovateľka vyzvala odporkyňu k úhrade
dlžnej sumy vo výške 746,38 eur, pričom ku dňu podania návrhu predstavuje dlh sumu 927,19 eur.

Na výzvu súdu navrhovateľka doplnila návrh podaním zo dňa 06. 03. 2015, v ktorom uviedla, že
zmluvné strany uzatvorením úverovej zmluvy uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru,
ktorý je možno špecifikovať ako dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Odporkyňa mala k dispozícii
finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumie
maximálny objem úveru, ktorý bola odporkyňa oprávnená čerpať. Zmluva o revolvingovom úvere
bola uzavretá s odkladacou podmienkou a jej účinnosť nastala až potom, ako odporkyňa sama a na
základe svojej vôle aktivovala kartu a následne čerpala tento úver. Nejde teda o plnenie, ktoré by bolo
odporkyni vnútené, ale odporkyňa sa sama musela rozhodnúť, či tieto finančné služby využije alebo nie.
Navrhovateľka má na základe uvedeného za to, že odporkyňa si bola súčasného uzatvorenia zmluvy o

revolvingovom úvere vedomá, čiže nejde o žiadne skrytie zmluvy do úverových podmienok. Vzhľadom
na charakter revolvingového úveru nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko
pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá bola v tomto prípade
dohodnutá vo výške 700,- eur s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 28,- eur. Rovnako nie je možné
pri tomto type úveru určiť ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, lebo úver sa čerpá a následne dopĺňa,
z ktorého dôvodu sa tak menia relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery. Špecifikácia poplatkov
a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená v sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou
metodickej príručky. Navrhovateľka poukázala na Hlavu 9 § 5 Úverových podmienok, na základe čoho
má za to, že s odporkyňou boli požadované poplatky písomne dohodnuté. Mimoriadne zosplatnenie
úveru nastalo dňa 26. 04. 2012, kedy navrhovateľka vyzvala odporkyňu na splatenie celého úveru v
lehote pätnástich dní. Uplatnená suma pozostáva z istiny vo výške 593,42 a úroku vo výške 333,77 eur.
Okrem toho si navrhovateľka uplatnila aj úrok z úveru vo výške 26,52 % ročne zo sumy 593,42 eur od
27. 06. 2014 do zaplatenia.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila v tom zmysle, že je schopná pokračovať v splácaní
úveru čiastkou od 25,- do 30,- eur mesačne.

V priebehu konania so súhlasom odporkyne vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
so sídlom v Prešove do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Predmetná vec je drobným sporom, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 24. 03. 2016 o 10.45
hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 14. 03. 2016.

Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
Úverovej zmluvy zo dňa 29. 11. 2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru za účelom zakúpenia
pece značky BEKO 5622 za predajnú cenu 5 555,- Sk. Výška poskytnutého úveru predstavovala kúpnu
cenu tovaru, pričom zmluvné strany sa dohodli, že odporkyňa splatí úver dvadsiatimi štyrmi mesačnými
splátkami po 346,- Sk s tým, že konečná výška úveru predstavuje sumu 8 304,- Sk. Dátum prvej
splátky bol stanovený na 29. 12. 2006 a odporkyňa bola povinná uhradiť nasledujúce splátky vždy do
20. dňa v kalendárnom mesiaci. Z predmetnej úverovej zmluvy zároveň vyplýva, že navrhovateľka a
odporkyňa podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvorili záväzkový vzťah z právneho dôvodu podľa
Hlavy 12 Úverových podmienok, čím zmluvné strany podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú
aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8 a 9 Úverových podmienok.

Z Hlavy 8 § 3 Úverových podmienok súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere sa stáva
platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov
prostredníctvom úverovej karty, a to po jej riadnej a včasnej aktivácii. Včasnou aktiváciou úverovej
karty sa rozumie jej aktivácia v lehote do uplynutia šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa odoslania
výzvy k aktivácii, pričom ak nie je úverová karta riadne a včas aktivovaná v stanovenej lehote
šiestich kalendárnych mesiacov, uplynutím tejto lehoty je navrhovateľka oprávnená vykonať automatickú
blokáciu úverovej karty.

Z výpisu z účtu za obdobie 10/2010 súd zistil, že odporkyňa aktivovala úverovú kartu dňa 15. 10. 2010,
kedy došlo k prvému výberu z bankomatu v hodnote 80,- eur.

Listom zo dňa 26. 04. 2012 navrhovateľka vyzvala odporkyňu na zaplatenie dlžnej čiastky z predmetnej
úverovej zmluvy vo výške 746,38 eur, a to najneskôr do 15. dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Predmetný
list bol odporkyni odoslaný doporučene dňa 02. 05. 2012.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené vo
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, v ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie,
ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušenie zmluvnej slobody.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi zmluvnými stranami došlo k
uzatvoreniu úverovej zmluvy a zároveň zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej účinnosť bola podmienená
aktiváciou poskytnutej úverovej karty odporkyňou. Listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že
odporkyňa aktivovala poskytnutú úverovú kartu dňa 15. 10. 2010 a následne postupne čerpala úver
prostredníctvom tejto karty, pričom naposledy uhradila dohodnutú splátku vo výške 28,- eur dňa 14.
11. 2011. Nakoľko si odporkyňa neplnila svoje povinnosti, navrhovateľka pristúpila k zosplatneniu
predmetného úveru dňa 26. 04. 2012, výška ktorého predstavovala sumu 593,42 eur. Z predloženého
splátkového kalendára predmetného úveru síce vyplýva, že dlh odporkyne k dátumu zosplatnenia
predstavoval 596,38 eur, avšak súd v súlade so zásadou viazanosti návrhom vychádzal zo sumy 593,42
eur, ktorú v dopĺňacom podaní uviedla navrhovateľka. Z predmetného splátkového kalendára zároveň
súd zistil, že odporkyňa po zosplatnení uhradila celkovo 150,- eur, a to úhradami zo dňa 08. 08. 2012
a 07. 09. 2012. Navrhovateľka si z úhrad odporkyne započítala na poplatok za výber sumu 38,93
eur, za poplatok za výpis sumu 26,82 eur a za zmluvnú pokutu 15,91 eur, spolu poplatky v sume
81,66 eur. V tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k platnému dojednaniu týchto poplatkov priamo v spotrebiteľskej zmluve.
Úverová zmluva, ako aj zmluva o revolvingovom úvere sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere, a preto
v súlade s citovaným ustanovením § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch môže navrhovateľka
voči odporkyni požadovať len tie poplatky, ktoré sú uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Pokiaľ navrhovateľka pri vyčíslovaní týchto poplatkov vychádzala z Úverových podmienok, resp. z iných
listín, ktoré mohli byť pripojené k predmetnej úverovej zmluve, súd konštatuje, že v danom prípadne
nejde o individuálne dojednané podmienky a nakoľko odporkyňa nemala akúkoľvek možnosť ovplyvniť
výšku týchto poplatkov, ide o neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú bezpochyby v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ ako slabšia strana v spotrebiteľskom právnom vzťahu má totiž za každých
okolností právo poznať výšku všetkých poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím predmetného úveru.
Dlh odporkyne predstavoval ku dňu zosplatnenia sumu 593,42 eur a po započítaní čiastočnej úhrady

vo výške 150,- eur, ako aj započítaní nedôvodne uplatnených poplatkov vo výške 81,66 eur, súd návrhu
vyhovel v časti o zaplatenie 361,76 eur, nakoľko v tejto časti bol návrh podaný dôvodne.

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľka si okrem istiny vo výške 593,42 eur uplatnila aj úrok vo výške 26,52
%, ktorý vyčíslila ku dňu spísania návrhu na začatie konania v sume 333,77 eur, ako úrok z úveru vo
výške 26,52 % odo dňa spísania návrhu, t. j. od 27. 06. 2014 do zaplatenia. Zo splátkového kalendára
vyplýva, že uplatnený úrok bol vyčíslený za obdobie od 26. 04. 2012, čiže od mimoriadnej splatnosti
úveru. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy, pričom je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená spolu s istinou. Doba splatnosti zmluvného úroku sa
tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od
splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, to znamená jednorazovo alebo v splátkach.
Celková suma zmluvných úrokov však musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky
úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je
oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného
zmluvné úroky prislúchali navrhovateľke len do doby splatnosti úveru. V prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať a teda nie je ani dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej
držby prostriedkov dlžníkom. Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti, pokiaľ sa navrhovateľa
domáhala zmluvných úrokov z úveru vo výške 26,52 % a to od 26. 04. 2012 do zaplatenia.

V súlade s § 160 ods. 1 O. s. p. súd odporkyni z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie povolil
splácať pohľadávku vo výške 361,76 eur mesačnými splátkami, prvých jedenásť splátok po 30,- eur a
dvanásta splátka vo výške 31,76 eur, počnúc kalendárnym mesiacom, nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok v príde nezaplatenia čo aj len jednej splátky, pričom každá
splátka je splatná 15. dňa toho ktorého mesiaca.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov,
vrátane vedľajšieho účastníka, nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľka si návrhom na začatie
konania uplatnila istinu vo výške 927,19 eur, pričom priznaných jej bolo len 361,76 eur. Potom aj keď
jej súd priznal časť uplatneného nároku, úspech odporkyne prevýšil úspech navrhovateľky, a preto
súd rozhodol o trovách. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, vedľajší
účastník paušálne vstupoval do takmer všetkých spotrebiteľských právnych sporov bez toho, aby bol so
spotrebiteľmi v akomkoľvek kontakte, bez toho, aby si vyžiadal ich súhlasy so vstupom do konania a bez
toho, aby im poskytol akúkoľvek právnu pomoc. Aj keď je vedľajší účastník subjektom, ktorý poskytuje
ochranu spotrebiteľov, je nevyhnutné, aby táto pomoc bola reálne poskytnutá odporkyni. Naviac, súd
má za to, že právnická osoba založená za účelom poskytovania ochrany spotrebiteľom, a to aj právnej,
by mala mať odborný aparát zabezpečujúci hlavný cieľ činnosti tohto združenia. Právo byť zastúpený
v súdnom konaní a právo na náhradu trov konania nemožno zamieňať. Na základe vyššie uvedeného
súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko uplatnená trovy nespĺňajú
podmienku účelnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.