Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/485/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200724
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215200724.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávnených: 1./ mal. Z. L., nar. X.XX.XXXX., 2./ mal. L. L.,
nar. X.X.XXXX, 3./ mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX., všetci bytom A. XX, A., všetci zastúpení zákonným
zástupcom: F. Q. L., nar. X.X.XXXX, A. XX, A., proti povinnému: E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX,
J. Z. L., t. č. F. X, A., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 310,84 eur na
každého mal. oprávneného, bežné výživné na mal. oprávnených vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od januára 2014 a ďalších trov exekúcie, o odvolaní
oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/37/2015-62 zo dňa 04.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/37/2015-62 zo dňa 04.08.2015 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Košice I č. k. 22P/5/2010-61 zo dňa 20.1.2011, ktoré

bolo predbežne vykonateľné dňa 3.2.2011. Exekučným titulom súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým
určil povinnému povinnosť prispievať na výživu mal. oprávnených sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, a to na každé dieťa k rukám matky vždy
do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zákonný
zástupcamal.oprávnenýchnávrhomnavykonanieexekúcienavrholvymôcťodpovinnéhodlžnévýživné
od júna 2013 do decembra 2014 vo výške 310,84 eur na každé dieťa, ďalej bežné výživné vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od januára 2014 a trovy
exekúcie.

Súd si na základe námietok povinného proti exekúcii a predložených čiastočných dôkazov vyžiadal od
Okresného súdu Košice I právoplatné rozhodnutia vo veci sp. zn. 22P/5/2010. Súdu bol dňa 15.7.2015
predložený rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 22P/5/2010-153 zo dňa 31.5.2013, ktorým v 1.

výroku bolo určené výživné zo strany povinného voči mal. oprávneným v 1. až 3. rade mesačne vo výške
30 % zo sumy životného minima k rukám matky vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred za
obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2011, v 2. výroku súd rozhodol, že sa dlžné výživné neurčuje a 3. výrokom
bolo určené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosťvčastivýrokuI.dňa25.3.2014vspojeníspredloženýmrozsudkomKrajskéhosúduKošice
č. k. 8CoP/372/2013-177 zo dňa 28.2.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu v

napadnutom výroku o výživnom pre mal. oprávneného v 1. rade, a v časti výroku II. a III. právoplatnosť
dňa 26.7.2013. Súdu bolo predložené aj uznesenie č. k. 22P/5/2010-156 zo dňa 31.5.2013 a právoplatnédňa 26.7.2013, ktorým bol opravený výrok rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 22P/5/2010-149 zo
dňa 31.5.2013 v odseku 1 tak, že správne má byť povinnosť otca - povinného v predmetnom exekučnom
konaní zaplatiť výživné za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2012.

Súd prvého stupňa konštatoval, že povinný preukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
pre ktoré nie je možné vykonať exekúciu v rozsahu, v akom bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie. Rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, je právne neúčinné, resp.
je účinné do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode (11C/17/2010-116) ku dňu 31.3.2012. Keďže

uznesením, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, bola predbežne určená povinnosť povinného
prispievať na výživu mal. oprávnených v 1. až 3. rade do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
a právoplatným rozsudkom vo veci samej, t. j. rozsudkom č. k. 22P/5/2010-153 zo dňa 31.5.2013
v znení uznesenia č. k. 22P/5/2010-156 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.
8CoP/372/2013-177 zo dňa 28.2.2014 bolo určené výživné zo strany povinného na mal. oprávnených v
1.až3.radelenzaobdobieod1.1.2010do31.3.2012stým,žesadlžnévýživnéneurčilo,súdnámietkam

povinného proti exekúcii vyhovel.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že exekučným titulom boli len predbežne upravené pomery
účastníkov konania a samotným rozhodnutím vo veci samej bolo určené obdobie, za ktoré mal
povinný platiť výživné. Okrem toho sa v inom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.

zn. 11C/17/2010 riešila otázka ďalšej vyživovacej povinnosti povinného voči mal. oprávneným. Na
základe námietok povinného proti exekúcii, predložených dôkazov a vyžiadaných rozhodnutí v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P/5/2010 súd dospel k záveru, že predmetné
exekučné konanie bolo začaté neoprávnene, keďže v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/5/2010 bolo
právoplatne určené výživné len za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2011. Súd na záver uvádza, že z dôvodu

hospodárnosti konania, keďže podľa § 50 ods. 5 EP ak je rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo námietkam,
právoplatné, súd exekúciu zastaví, nerozhodol o námietke povinného proti trovám exekúcie. Podľa §
200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie zákonná zástupkyňa
oprávnených. Namietala, že súd svojim rozhodnutí podporil povinného k legálnemu neplneniu si
základnej vyživovacej povinnosti a tým spôsobil ujmu pri starostlivosti o maloleté deti, ktoré by mali
byť pre súd (štát) prioritou a mali ním byť chránené. Súd v predbežnom opatrení nebral do úvahy
individuálne potreby detí, v dôsledku rýchleho rozhodnutia stanovil základné výživné t.j. 30% zo sumy

životného minima, ktoré je povinné pre každého bez ohľadu na jeho príjem. Uviedla ďalej, že keďže
vyživovacia povinnosť trvá podľa zákona do času, kým dieťa nie je schopné samo sa o seba postarať
a táto povinnosť je časovo neobmedzená a jeho minimálna suma je 30% zo sumy životného minima,
nezanikne dovŕšením 26 rokov, pričom jej maloleté deti majú 6, 7 a 14 rokov a preto je napadnuté
uznesenie neprípustné a nezákonné. Tvrdila, že súd má byť na strane matky, ktorá sa o deti dennodenne

stará. Mal by podporovať aspoň povinnosť minimálneho výživného do času právoplatného rozhodnutia
súdu, ktorého konanie trvá 6 rokom.

K odvolaniu oprávnených sa vyjadril povinný, ktorý tvrdil, že exekúcia bola začatá neoprávnene. Uviedol,
že odvolanie oprávnenej nesúvisí s meritom veci, nakoľko nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by

súd podporil nelegálne neplnenie si povinností. Nakoľko do 31.03.2012 nemal žiaden dlh na výživnom a
za obdobie od 31.03.2012 doposiaľ nebolo rozhodnuté, prosil súd o potvrdenie napadnutého uznesenia,
nakoľko exekúcia bola začatá neoprávnene.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe návrhu oprávnených a na základe exekučného titulu

- uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 22P/5/2010-61 zo dňa 20.1.2011, sa dňa 22.1.2015 začalo
exekučné konanie o vymoženie dlžného a bežného výživného a ďalších trov exekúcie. Okresný súd
Komárno poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Hlavňovú poverením č. 5401
120216 zo dňa 13.02.2015. Po udelení poverenia súdny exekútor doručil povinnému Upovedomenie ozačatí exekúcie dňa 27.3.2015. V tomto upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekučného
konania na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie, o možnosti dobrovoľného plnenia. Tiež
bol poučený o možnosti podania námietok proti exekúcii, ako aj o možnosti podania námietok proti

trovám exekúcie. Zároveň bol upovedomený aj o lehotách na podanie týchto námietok. Povinný dňa
02.04.2015, t.j. v zákonnej lehote doručil súdnemu exekútorovi námietku proti exekúcii a námietku proti
trovámexekúcie.Predmetnépodaniebolozároveňpovinnýmdoručenéajsúdudňa07.04.2015.Povinný
uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P/5/2010 bol vydaný rozsudok,
ktorým sa určilo výživné na čas od 1.1.2010 do 31.3.2012, t.j. nie až do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej, o čom predložil dôkaz - kópiu prvej strany rozsudku Okresného súdu Košice I sp.
zn. 22P/2010-153, podľa ktorého vo veci maloletých oprávnených a povinného bolo určené výživné
zo strany otca na sumu mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima k rukám matky vždy
do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred za obdobie od 01.01.2010 do 31.03.2011, ďalej kópiu
prvej strany uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/5/2010-156, ktorým bol opravený výrok
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.05.2013 č. k. 22P/5/2010-149 v odseku I na správne

znenie, t.j. povinnosť otca platiť výživné za obdobie od 1.1.2010 do 31.03.2012. Na základe uvedeného
povinný tvrdil, že exekúcia bola začatá neoprávnene, nastala tu okolnosť, ktorá bráni vo vymáhateľnosti
nároku oprávnených. Rozsudkom vydanom v konaní pod sp. zn. 22P/5/2010 bol povinný zaviazaný
na platenie výživného za čas do 31.3.2012, za uvedené obdobie však povinný nemal žiadny dlh na
výživnom. O uvedenom povinný predložil ďalší dôkaz - kópiu prvej strany rozsudku Okresného súdu

Košice I sp. zn. 4T/9/2012, ktorým bol povinný ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre skutok
neplatenia výživného, keďže trestnosť činu zanikla. Povinný ďalej uviedol, že na čas po rozvode,
t.j. od 31.3.2012 prebieha vo veci výživného konanie pod sp. zn. 11C/17/2010, v ktorom však ešte
neexistuje právoplatné rozhodnutie. Povinný predložil kópiu prvej strany rozsudku Okresného súdu
Košice I sp. zn. 11C/17/2010-116, ktorý v časti výroku o rozvode manželstva povinného a zákonného

zástupcu oprávnených a v časti zverenia maloletých oprávnených do starostlivosti matky nadobudol
právoplatnosť. Uvedený rozsudok však bol v časti výroku o výživnom na mal. oprávnených zrušený
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/198/2012-161 a vec bola v rozsahu zrušenia
vrátená na ďalšie konanie. Povinný tiež uviedol, že vo vzťahu k mal. oprávnenému v 1. rade bolo začaté
konanie o zapretie otcovstva, o čom predložil dôkaz - stanovisko Okresného súdu Košice I o tom, že

pod sp. zn. 11P/44/2012 prebieha konanie o zapretie otcovstva. Na základe vyššie uvedeného povinný
žiadal predmetné konanie zastaviť a rozhodnúť o námietke proti trovám exekúcie z finančných dôvodov
na strane povinného a z dôvodu neoprávnenej exekúcie.

Zákonný zástupca mal. oprávnených sa dňa 15.5.2015 vyjadril k podaným námietkam povinného a

uviedol, že si povinný vyše 18 mesiacov neplní vyživovaciu povinnosť voči mal. oprávneným a konanie
vedenénaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.zn.11P/44/2010ozapretieotcovstvavočimal.oprávnenému
v 1. rade nie je právoplatne skončené, preto nie je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti voči
nemu. Podľa oprávneného nenastali okolnosti pre zrušenie exekúcie, preto oprávnený trval na vykonaní
exekúcie.

Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľaods.2citovanéhoustanovenia,námietkyprotiexekúciijeexekútorpovinnýdoručiťsúdunajneskôr
do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60
dní od ich doručenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správnePodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenie odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
správne rozhodol, keď uviedol, že povinný preukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
pre ktoré nie je možné vykonať exekúciu v rozsahu, v akom bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie. Rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, je právne neúčinné, resp.
je účinné do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode (11C/17/2010-116) ku dňu 31.3.2012. Keďže

uznesením, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, bola predbežne určená povinnosť povinného
prispievať na výživu mal. oprávnených v 1. až 3. rade do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
a právoplatným rozsudkom vo veci samej, t. j. rozsudkom č. k. 22P/5/2010-153 zo dňa 31.5.2013
v znení uznesenia č. k. 22P/5/2010-156 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.
8CoP/372/2013-177 zo dňa 28.2.2014 bolo určené výživné zo strany povinného na mal. oprávnených v

1.až3.radelenzaobdobieod1.1.2010do31.3.2012stým,žesadlžnévýživnéneurčilo,súdnámietkam
povinného proti exekúcii vyhovel.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že exekučným titulom boli len predbežne upravené pomery
účastníkov konania a samotným rozhodnutím vo veci samej bolo určené obdobie, za ktoré mal povinný

platiť výživné. Okrem toho sa v inom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
11C/17/2010 riešila otázka ďalšej vyživovacej povinnosti povinného voči mal. oprávneným. Na základe
námietok povinného proti exekúcii, predložených dôkazov a vyžiadaných rozhodnutí v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P/5/2010 súd dospel k záveru, že predmetné exekučné
konanie bolo začaté neoprávnene, keďže v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/5/2010 bolo právoplatne

určené výživné len za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2012.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.