Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213272
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115213272.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V.,
so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007 043, právne
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája
173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, P. G., o
zaplatenie 1.748,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 6C/225/2015-54 zo dňa 11.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol o trovách
prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o
t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 87,68 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z jednotlivých súm, tak ako boli špecifikované vo výrokovej časti
rozhodnutia, všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh zamietol, odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že 25.01.2013
uzavrel právny predchodca navrhovateľa a odporca ako klient úverovú zmluvu, ktorou sa zaviazal
navrhovateľ poskytnúť odporcovi bezúčelový úver 1.500,- eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v 60
pravidelných mesačných splátkach vo výške 61,57 eur. Úver bol poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej
sadzbe 41,19 % RPMN od 48,3 % do 51,2 %, priemernej hodnote RPMN 28,04 % a celkovej čiastke
splatnej spotrebiteľom vo výške 3.547,80 eur. Odporca podpisom súhlasil s tým, aby bol poistníkom
poistený pre prípad smrti následkom úrazu alebo invalidity následkom úrazu za úhradu poistného za
poistenie Štandard 1,15 eur, ktoré malo byť súčasťou splátky úveru vo výške 61,57 eur. Okresný súd
vychádzal z toho, že právny predchodca navrhovateľa povinnosť podľa § 497 Obchodného zákonníka
splnil poskytnutím peňažnej sumy 1.500,- eur odporcovi prevodom na jeho účet 13.02.2013 s tým, že
odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi celkovú čiastku podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010
Z. z. vo výške 3.547,80 eur spolu s úhradou za poistenie v celkovej výške 69,- eur, s poplatkom za
službu možnosti zmeny výšky a počtu splátok vo výške 18,- eur, s poplatkom za službu odložené
splátky v celkovej výške 59,40 eur, a to v 60 mesačných splátkach vo výške 61,57 eur. Okresný
súd ustálil, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9
ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré
síce boli uvedené v úverovej zmluve v rozpätí od 44,9 % do 47,5 %, z čoho vyvodil, že neuvedenie

správneho údaju o RPMN je nutné považovať z hľadiska dôsledkov takejto chyby právneho predchodcu
navrhovateľa ako veriteľa, ako by takýto údaj v zmluve vôbec uvedený nebol. Súčasne aj keď bola v
zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 61,57 eur, výška úhrady za
poistenie v sume 1,15 eur, výška poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30
eur a výška poplatku za službu odložené splátky vo výške 0,99 eur, ktoré boli súčasťou každej splátky,
kde nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. každej mesačnej splátky v celkovej výške 61,57
eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. V nadväznosti
na uvedené považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (t. j. bez poplatkov za možnosť
zmeny výšky a počtu splátok a za službu odloženie splátky, ktoré nepochybne súvisia s poskytovaním a
splácaním úveru) a ustálil, že odporcovi vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len poskytnutú peňažnú sumu
1.500,- eur spolu s úhradou za poistenie v celkovej výške 28,80 eur, t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi
60 mesačných splátok vo výške 25,48 eur so splatnosťou 1. splátky dňa 13.03.2013 a poslednej 60.
splátky dňa 15.02.2018 a pri splatnosti 2. až 59. splátky 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
V nadväznosti nato súd s odkazom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného
spotrebiteľského úveru návrh v časti o zaplatenie 263,01 eur ako zmluvných úrokov spolu s uplatnenými
úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 13,68 eur a vo výške 8,15 % ročne zo sumy 263,01 eur
od 16.04.2015 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie sumy 1,50 eur ako poplatku za možnosť zmeny
splátky s uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,08 eur a vo výške 8,15 % ročne
zo sumy 1,50 eur od 16.04.2015 do zaplatenia a aj o zaplatenie sumy 4,95 eur ako poplatku za službu
odloženia splátky s uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,26 eur a vo výške 8,15 %
ročne zo sumy 4,95 eur od 16.04.2015 do zaplatenia zamietol, s tým, že na navrhovateľa nemohla byť
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok neexistentná pohľadávka. V konaní mal za preukázané, že
odporca nesporne zaplatil v prospech veriteľa 620,- eur, pričom do dňa 04.08.2015, kedy malo dôjsť k
zosplatneniu úveru, mal uhradiť v prospech veriteľa len 382,20 eur. Na podklade uvedeného okresný
súd ustálil, že ku dňu zosplatnenia odporca nebol v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku
z úverovej zmluvy a veriteľovi nemohlo vzniknúť v zmysle Hlavy 7 § 3 ÚZP právo požiadať odporcu
o okamžité splatenie celého úveru. Pokiaľ navrhovateľ požiadal odporcu o okamžité splatenie celého
úveru, jeho právny úkon je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 9 OZ, a z dôvodu tohto rozporu so
zákonom podľa ust. § 39 OZ je neplatný. Odporca mal povinnosť naďalej splácať poskytnutý úver v
splátkach, pričom pre účely rozhodnutia okresný súd vychádzal z toho, že odporca na žalované nároky,
ktoré urobil navrhovateľ predmetom sporu, mal počnúc 17. splátkou splatnou dňa 15.09.2015 mesačne
platiť splátky už len v sume 25,- eur, pričom zohliadniac, že veriteľ od odporcu požadoval úhradu na
poistenie len do 15.08.2015, dospel k záveru, že odporca riadne splnil svoj peňažný záväzok zaplatiť
veriteľovi 16 splátok poistného v súdom vypočítanej výške 0,48 eur, t. j. celkovo sumu 7,68 eur, pričom
v ostatnom rozsahu účtovanom mu takáto povinnosť nevznikla. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie
dlžného poistného v sume 6,90 eur spolu príslušenstvom zamietol. Zároveň konštatoval, že vychádzajúc
z úhrad odporcu, ako aj výšky splátok do dňa 15.08.2014, t. j. 25,48 eur ku dňu 15.08.2014, sa odporca
do omeškania nedostal s plnením svojich peňažných záväzkov z úverovej zmluvy, a preto ani nárok
navrhovateľa na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 12,- eur za každý prípad, celkom 24,-
eur nevznikla. Odporca totiž ku dňu 15.08.2014 nikdy v omeškaní s plnením záväzku nebol. Taktiež
nebolo preukázané, že by navrhovateľ zmluvne dohodnutým spôsobom listom, prípadne v inej podobe
upomienku, na ktorú viazal predmetný poplatok, zaslal, a že by vôbec takúto upomienku vyhotovil.
Následne z rovnakých dôvodov zamietol aj návrh v časti o zaplatenie sumy 17,- eur ako zmluvnej pokuty
vyúčtovanej navrhovateľom odporcovi dňa 28.06.2014 podľa Hlavy 18 § 2 ÚZP spolu s príslušenstvom
tejto pohľadávky. Podmienkou vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo porušenie záväzku
odporcu splácať splátky úveru riadne a včas, pričom ako bolo vyššie uvedené, odporca v omeškaní
s plnením peňažných záväzkov nebol. Ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci, t. j. ku dňu
11.09.2015 odporca bol v omeškaní s úhradou splátok v celkovej výške 87,68 eur. V nadväznosti nato
okresný súd v tomto rozsahu žalobe navrhovateľa vyhovel s tým, že pokiaľ sa týka úhrady ďalších
splátok, a to 29. až 60. splátky, do dňa rozhodnutia súdu k ich splatnosti nedošlo, preto musel súd návrh
v časti o zaplatenie sumy zodpovedajúcej súčtu týchto splátok, t. j. sumy 800,- eur pre jeho predčasnosť
zamietnuť. Súčasne okresný súd zamietol aj návrh v časti o zaplatenie príslušenstva navrhovateľom
uplatnenej pohľadávky na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania. O trovách konania okresný súd
rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 O. s. p. s tým, že pokiaľ i odporca mal
vo veci zjavne neúspech len v nepatrnej časti, náhradu trov konania si návrhom neuplatnil, ani nebolo
zistené, že by mu účelne vynaložené výdavky s predmetným konaním vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazoval na to, že
pri zosplatnení úveru postupoval v súlade s úverovu zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi 25.01.2013
a úverovými zmluvnými podmienkami. K zosplatneniu úveru pristúpil z dôvodu, že odporca sa dostal
do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace. Záver súdu, že tento právny úkon je v
rozpore so znením ust. § 53 ods. 9 a ust. § 39, považoval za nesprávny. Vyjadril presvedčenie, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov až vtedy, keď ho za bezúročný a bez poplatkov vyhlási
súd. Súd tak učinil až v predmetnom rozsudku. Za nepochopiteľné považoval, ako mohol navrhovateľ
25.01.2013 vedieť o tom, že dňa 11.09.2015 vyhlási súd úver za bezúročný a bez poplatkov a ako mohol
vzhľadom na túto skutočnosť posudzovať omeškanie odporcu so splácaním mesačných splátok. Vytýkal
okresnému súdu, že pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa nevychádzal zo splátkového kalendára,
ktorý mu bol predložený ako listinný dôkaz, ale vychádzal zo splátkového kalendára, ktorý si sám
vytvoril a ktorý reálne v čase zosplatnenia úveru navrhovateľom neexistoval a neexistuje ani v čase
rozhodovania súdu. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani O. s. p. v žiadnom zo svojich ustanovení
neupravuje postup, v zmysle ktorého je úlohou súdu v zmysle vyhlásenia úveru za bezúročný a bez
poplatkov prepracovať splátkový kalendár a spätne podľa neho posudzovať postup navrhovateľa. Pokiaľ
odporca ako spotrebiteľ neuhradil celú výšku poskytnutého úveru, zaplatil iba časť, má navrhovateľ
nárok domáhať sa zaplatenia rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a uhradenými splátkami, čo
navrhovateľ aj v tomto konaní urobil. Ďalej uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. V tomto čase, t. j. do 11.09.2015 bol odporca v omeškaní so splatením svojho dlhu. Pokiaľ
súd považoval úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a priznal navrhovateľovi len sumu 87,68
eur, čo so zvyšným nárokom vo výške 792,32 eur, ktorý vo zvyšnej časti zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel ku správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým, podrobne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa uvedených v podanom odvolaní, odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že úver sa nestáva bezúročným a bez poplatkov až vyhlásením rozhodnutia súdu, ale
priamo zo zákona, pokiaľ neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ (§ 52 až
60 OZ v znení neskorších predpisov) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úveru s tým, že sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov a ďalej výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľský úver, ktorý neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y), sa považuje zo zákona za bezúročný a bez poplatkov, bez ohľadu na to, či ho
za takýto vyhlási súd, resp. kedy ho súd za takýto vyhlási.

V nadväznosti na uvedené, správne preto okresný súd ustálil, že pokiaľ sa úver poskytnutý právnym
predchodcom navrhovateľa odporcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov a odporca na úver ku
dňu zosplatnenia úveru navrhovateľom uhradil 620,- eur, hoci mal ku dňu zosplatnenia v prospech
navrhovateľa uhradiť len sumu 382,20 eur, nebol v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku, a
teda ani nemohlo vzniknúť navrhovateľovi ako veriteľovi právo požiadať odporcu o okamžité splatenie
celého úveru. Ak potom okresný súd nemal v konaní preukázané, že by nárok navrhovateľa bol ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia splatný v celej ním požadovanej výške, správne rozhodol iba o nároku

navrhovateľa, ktorý bol ku dňu rozhodnutia okresného súdu splatný, s tým, že v ostatnej časti nárok
navrhovateľa ako predčasný (nakoľko nedošlo k jeho splatnosti) zamietol.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o tom, že by si okresný súd vytvoril vlastný splátkový
kalendár, nakoľko okresný súd rozsudkom rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi iba
súčet tých splátok, ktoré odporca neuhradil v splatnosti a s úhradou ktorých sa dostal ku dňu rozhodnutia
súdu do omeškania. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru, nakoľko neboli splnené
zákonné a zmluvné podmienky pre takýto úkon, naďalej zostalo v platnosti zmluvné dojednanie o tom,
že odporca je povinný plniť dlh v mesačných splátkach ustálených okresným súdom po odpočítaní
úrokov a poplatkov zo zmluvne dojednanej výšky splátky 61,57 eur. Pokiaľ odporca nebude dobrovoľne
splácať splátky podľa zmluvne dohodnutých podmienok i po rozhodnutí okresného súdu, nič nebráni
navrhovateľovi uplatniť si svoje splatné nároky vo vzťahu k odporcovi na súde spolu s príslušným úrokom
z omeškania od splatnosti tej-ktorej splátky, s úhradou ktorej sa odporca dostal do omeškania. Pokiaľ
totiž právny úkon zosplatnenie úveru nebol platný, zostalo v platnosti zmluvné dojednanie o tom, že
odporca je povinný plniť svoj dlh v mesačných splátkach vo výške ustálenej okresným súdom.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, v ktorom okresný súd podrobne vysvetlil svoj postup, pokiaľ návrhu navrhovateľa vyhovel a vo
zvyšnej časti jeho nárok ako nesplatný zamietol, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by mu účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním podaným zo strany navrhovateľa vznikli.
HHHlkjfkj

Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.