Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215026
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815215026.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: SECAPITAL S.a.r.l.,

reg č. B 108305 so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L - 1911, Luxemburské veľkovojvodstvo,
zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom so sídlom Bratislava, ul. Svornosti č. 43,
proti odporkyni: Mgr. K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom G., R. č. XXX/XX, o zaplatenie 4885,21 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 3.9.2015 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 4882,21 eur s

úrokom z omeškania 5,05% ročne od 30.9.2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.
Nárok uplatnil na základe Dohody o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie dlhu odporkyni, ktorý
vznikol na základe zmluvy o úvere č. 2636344, uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou dňa
11.8.2005. Navrhovateľ sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to
dňa 23.10.2012, pričom predmetom postúpenia bola pohľadávka 5191,04 eur, ktorej spornosť urovnali
účastníci uzavretou dohodou o urovnaní. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť čiastku 4.982,61 eur so
zmluvným úrokom 5%, a to formou mesačných splátok v počte 104 splátok. Odporkyňa uvedenú dohodu

neplnila, dostala sa do omeškania , čím sa stal splatný celý jej dlh.

Odporkyňa poukazovala na svoje nepriaznivé sociálne a finančné pomery a zlý zdravotný stav.
Spoločnosť KRUK ČR a SR jej neustále telefonovali ohľadom tejto dlžoby. Dostala len písomne
dohodu o urovnaní, kde boli nadstavené splátky, mala to len podpísať a doručiť naspäť. Vedela, že sa
to týka pôžičky z VUB a.s., avšak vôbec jej nebolo vysvetlené, čo znamená dohoda o urovnaní, aké sú
jej následky, rovnako vôbec nevedela, že podpisuje neodvolateľné uznanie svojho záväzku. Regionálna

pracovníčka spoločnosti ju len upozorňovala, že to musí splácať, nikto ju neupozornil na prípadné
premlčanie. Na tento dlh zaplatila dňa 24.1.2014 sumu 10,- eur, dňa 24.2.2014 sumu 20,- eur, dňa
24.3.2014 sumu 20,- eur, dňa 24.4.2014 sumu 20,- eur, dňa 23.5.2014 sumu 20,- eur, dňa 24.6.
2014 sumu 20,- eur. Jej jediným príjmom je starobný dôchodok 396,18 eur, z toho platí výdavky na
bývanie, telefón, právnu ochranu, elektrinu a má výdavky na zdravotnú starostlivosť. Žiadala, aby súd
posudzoval pôvodný dlh voči VÚB a.s., či nie je premlčaný, nepamätá si kedy ho prestala splácať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to dohodou o urovnaní z
4.3.2014, oznámením o postúpení pohľadávok z 19.11.2012, výpisom z obchodného registra na
navrhovateľa, zosplatnením dlhu, podacím hárkom, výpismi o vklade na účet, zmluvou o postúpenípohľadávok z 23.10. 2012, žiadosťami o vydanie pôžičkovej karty Žolík s prílohami, na základe čoho
zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Registri obchodu a spoločnosti Luxemburg pod

identifikačným číslom B 108305 s dátumom registrácie 6.6.2005 s označeným predmetom činnosti.
Listom z 19.11.2012 oznámila Všeobecná úverová banka a.s. odporkyni postúpenie pohľadávky na
spoločnosť Secapital S.á R.L so sídlom v Luxemburskom veľkovojvodstve, a to na základ e zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012. Táto spoločnosť ďalej splnomocnila spoločnosť KRUK
International s.r.o. Praha k vymáhaniu tohto dlhu. Dňa 23.10.2012 bola uzavretá zmluva o postúpení

pohľadávok medzi VÚB a.s. Bratislava a navrhovateľom, z tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že predmetom
postúpenia bola i pohľadávka, ktorá je predmetom konania.

Dňa 4.3.2014 uzavreli účastníci dohodu o urovnaní, v ktorej sa konštatuje, že medzi právnym
predchodcom veriteľa, spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s. a dlžníkom bola dňa 11.8.2005
uzavretá zmluva č. 2636344, na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky za

dohodnutých podmienok. Dňa 23.10.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. S ohľadom
na skutočnosť, že dlžník svoje záväzky z tejto zmluvy neplnil, má povinnosť zaplatiť celkovú sumu
5.194,04 eur, z toho istina 3.265,94 eur, úroky 1.757,04 eur a zmluvná pokuta 168,06 eur.
Keďže výška záväzku dlžníka je sporná, bola uzatvorená dohoda o urovnaní , na základe ktorej
sa urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to tak, že vzniká nový záväzok v

sume 4.982,61 eur spolu s úrokovou sadzbou 5% ročne a celková čiastka je 6.503,75 eur, odporkyňa
ako dlžník sa zaviazala uhradiť túto sumu v splátkach po 20,- eur a počnúc 28.3. 2017 v sume po
60,- eur, od 30.4.2018 po 90,- eur. V texte dohody sa nachádza predtlačený text, že dlžník týmto svoj
záväzok podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť uvedeným spôsobom.
Pre prípad omeškania si dojednali zmluvnú pokutu 0,1% z dlžnej čiastky za každý i len začatý deň

omeškania, ďalej sa dlžník zaviazal uhradiť všetky náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so súdnym alebo
mimosúdnym vymáhaním, poplatku 12,- eur za odoslanie akejkoľvek upomienky a 40,- eur odoslanie
predžalobnej upomienky. Dohoda je podpísaná oboma zmluvnými stranami 4.3.2014.

Listom z 11.8.2015 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila odporkyni

zosplatnenie dlhu v dohode o urovnaní, pretože sa dostal a do omeškania so splátkou splatnou
29.9.2014.

Navrhovateľ v priebehu konania trval na podanom návrhu, dohoda o urovnaní bola nová zmluva,
navrhovateľ si chcel ujednotiť s odporkyňou istinu, úroky z omeškania a splátkový poriadok. Doložil do

spisu na výzvu súdu zmluvu o úvere č. 2636344, ktorá bola aj predmetom dohody o urovnaní /č.l. 59
spisu/, z ktorej vyplýva, že touto zmluvou boli vyplatené predchádzajúce úvery odporkyni v sume
33679,33 Sk - karta Quelle, v sume 20.000,- Sk, karta OK a v sume 20.000,- Sk a ďalej bol schválený
úverový rámec 75.000,-Sk so štandardnou mesačnou splátkou 2500,- Sk.

Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí

sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva
z urovnania.

Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Urovnanie je
vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich
záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti nahradia novými.

V danej veci vzhľadom na zistené okolnosti uzatvárania dohody o urovnaní z 4.3. 2014, z ktorej

navrhovateľ odvodzuje žalované právo, dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je neplatným právnym
úkonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/, pretože sa prieči § 585 ods. 1 Občianskemu zákonníka a je
taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že dohoda o urovnaní bola pripravená, vopred
naformulovaná navrhovateľom ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa odporkyni VÚB a.s. z tituluzmluvy č. 2636344 zo dňa 11.8.2005. V časti B Dohody o urovnaní sa konštatuje, že dlžník si svoje
záväzky riadne a včas neplnil, má voči veriteľovi záväzok v celkovej výške 5191,04 eur a tento
pozostáva z istiny 3265,94 eur, úrokov a úrokov z omeškania 1757,04 eur a zmluvnej pokuty a poplatkov

a inkasných nákladov 168,06 eur. Následne sa v bode 3.tejto časti konštatuje, že medzi veriteľom a
dlžníkom je výška záväzku sporná a z tohto dôvodu sa uzatvára dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa
urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to dohodnutým spôsobom. Podľa časti
C dohody malo ísť o úplné nahradenie nového záväzku dohodou o urovnaní, a tento mal po urovnaní
predstavovať sumu dlžnej čiastky 4982,61 eur s úrokovou sadzbou 5% z dlžnej čiastky úveru. Celková

čiastka je tak vo výške 6503,75 eur a je tvorená súčtom úveru a príslušenstva a celkových nákladov.
Celkové náklady tvorí úrok, RPMN predstavuje 5,11%. Odporkyňa mala dlh z dohody o urovnaní zaplatiť
v rôznych splátkach v rôznych časových obdobiach. V prvom rade súd udáva, že v konaní nebola
vôbec preukázaná existencia spornosti výšky záväzku odporkyni, čo celkom jednoznačne vyplýva aj zo
samotného textu jej dlhu, ktorý mal predstavovať sumu 5194,04 eur. Len v konštatovaní predtlačeného
textu, že výška tohto záväzku je sporná za stavu, že odporkyňa poprela akúkoľvek spornosť a vôbec

jednanie s navrhovateľom o spornosti a výške jej záväzku, nemožno mať za preukázané, že dohodou
o urovnaní sa skutočne urovnávali sporné skutočnosti. Samotný navrhovateľ v priebehu konania na
otázku súdu, v čom spočívala spornosť uviedol, že navrhovateľ si chcel len „ujednotiť zmluvné vzťahy“.
Je evidentné, že navrhovateľ si dohodou o urovnaní chcel zabezpečiť uzatvorením akoby nového
záväzku svoju pozíciu vo vzťahu k odporkyni , keď jej navonok poskytoval výhodu v nových splátkach.

O zjavnom nekalom úmysle navrhovateľa svedčí i to, že navrhovateľ „urovnal“ predchádzajúci záväzok
odporkyni v sume 5.194,04 eur na sumu 6.503,75 eur, teda v sume vyššej o viac ako 1.309,75 eur.
Okrem toho určenie nového záväzku čo do jeho výšky je neurčité, nezrozumiteľné a tým i neplatné /
§ 37 Občianskeho zákonníka/, pretože v dohode sa v časti C najskôr uvádza, že dlžná čiastka
nového záväzku je 4.982,61 eur a nový záväzok je 6503,75 eur a navýšenie má tvoriť 5% úrok. Ide o

nezrozumiteľné vyjadrenie výšky a dôvodu nového záväzku, pretože tento mali zrejme tvoriť aj okrem
úroku aj iné náklady. Okrem toho navrhovateľ si v texte dohody vopred predformuloval text v časti C,
bod 2, kde uvádza, že dlžník týmto záväzok nový záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje
sa ho uhradiť dohodnutým spôsobom. I týmto postupom konal navrhovateľ v neprospech odporkyni,
ktorej dal na podpis okamžité uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky, pričom vôbec nebolo zrejmé

aký dlh a z čoho pozostávajúci má odporkyňa uznať. Odporkyňa opakovane uvádzala, že je nebolo
vôbec vysvetlené a ozrejmené celkové navýšenie záväzku, konala s ňou spoločnosť KRUK Česká a
slovenská republika s.r.o., a to aj v priebehu konania a žiadala plnenie z dohody o urovnaní. Odporkyňa
pritom uvádzala, že dlh voči VÚB a.s. prestala platiť niekedy v roku 2009 - 2010, pretože vtedy sa
dostala do finančných problémov. Keby jej bolo vysvetlené, že podpisom dohody podpisuje aj uznanie

záväzku, vôbec by to nepodpísala, nerozumela tomu. Uvedené konanie navrhovateľa nemôže požívať
právnu ochranu, pretože odporkyňa evidentne v pôvodnom záväzku s VÚB a.s. na základe žiadosti
a následne uzatvorenej zmluvy č. 2636344 mala postavenie spotrebiteľa. Toto postavenie jej zostalo
zachované i po postúpení pohľadávky na navrhovateľa a aj v momente, keď mala uzatvárať dohodu o
urovnaní. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať

v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody.

Navrhovateľ podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunutím dohody o urovnaní
odporkyniprivodilakospotrebiteľoviujmu,pretožedohodajuzaväzovalanaplneniezjavnepremlčaného
a neprimerane navýšeného zmluvného záväzku z predchádzajúceho obdobia, navrhovateľ nekonal

dobromyseľne, čestne, využil výraznú nerovnosť zmluvných strán voči odporkyni, keď neustálym
kontaktovaním odporkyni pod rúškom snahy je pomôcť, ju prinútil uzavrieť nový záväzok, ktorý bol na
prospech len navrhovateľovi.

Podľa § 8 ods. 3,4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Obchodná praktika sa tiež považuje

za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v

dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

Aj s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona podľa názoru súdu možno označiť praktiku
navrhovateľa pri uzatváraní dohody o urovnaní ako klamlivú, pretože navrhovateľ nejasným a

nezrozumiteľným a pre spotrebiteľa poškodzujúcim spôsobom dáva podnet na uzatvorenie nového
zmluvného záväzku, ktorým spotrebiteľ stráca spotrebiteľskú právnu ochranu, keď na dohodu o urovnaní
ako nový záväzok sa zjavne už zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.

Súd preto i z horeuvedených dôvodov považuje dohodu o urovnaní za neplatný právny úkon pre
rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami. Z neplatného úkonu nemôže navrhovateľ požadovať

zmluvné plnenie, preto súd návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým z tohto dôvodu. Navrhovateľ do
skončenia konania uplatňoval svoj nárok výlučne len z dohody o urovnaní. Navrhovateľovi by pritom
prináležalo len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka.
Uvedené právo však navrhovateľa neuplatnil, avšak bezdôvodné obohatenie mu ani nevzniklo, pretože
navrhovateľ v skutočnosti odporkyni na základe dohody o urovnaní neposkytol žiadne plnenie. Súd sa

zaoberal i tým, či navrhovateľovi nepatrí nárok na peňažné plnenie na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky od VÚB a.s. Bratislava, č. úverovej zmluvy 2636344, pričom k uvedenému navrhovateľ
predložil len žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík, pričom táto žiadosť je podpísaná odporkyňou
14.6.2005 a za VÚB a.s. 21.7.2005. Touto „zmluvou“ malo dôjsť k vyplateniu predchádzajúceho
vyčerpaného úverového limitu v sume 33.679,33 Sk a ďalšieho úverového limitu 20.000,- Sk a k

poskytnutiu nového úverového rámca v sume 75.000,- Sk s výškou mesačnej splátky 2.500,- Sk. Je
zrejmé, že odporkyňa z titulu tejto zmluvy plnila naposledy v roku 2009, resp. 2010, navrhovateľ nevedel
v konaní bližšie špecifikovať z čoho konkrétne a z akého dlhu má pozostávať pohľadávka, ktorú
nadobudolodVÚBa.s.Bratislava. Zvýpisovzúčtovjezrejmé,žeodporkyňabolavomeškaníuž vdobe
31.5.2005 /viď č.l. 57 spisu/. Je však zrejmé, že dlh z tejto úverovej zmluvy je evidentne premlčaný /

§ 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka/ vzhľadom na dátum podania návrhu vo veci samej a
keby aj navrhovateľ platne nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky predmetný dlh, neprináleží mu
žiadne plnenie, pretože postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení je jeho právo
premlčané. Súd však uvádza, že opakovane vyzýval navrhovateľa na preukázanie platného postúpenia
pohľadávky, pretože k zmluve o postúpení pohľadávky nebola pripojená príloha, ktorá by identifikovala

postupovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky. Uvedené navrhovateľ súdu nepreukázal. Zároveň
bol navrhovateľ vyzvaný na preukázanie splnenia podmienok postúpenia bankového úveru v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Ani uvedené navrhovateľ súdu nepreukázal, teda nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu v konaní. I z tohto dôvodu by súd návrh navrhovateľa zamietal.

V zmysle horeuvedeného súd návrh navrhovateľa v celosti zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola odporkyňa úspešná, trovy
konania neuplatňovala, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.