Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 4, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010125
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815010125.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného O. F., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 4. januára 2016 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. F., D.. XX.XX.XXXX S. L., trvale bytom B. Č..XX,
t.č. bytom N. X, V.-XXXX C.,
Rakúsko, zamestnaný v spoločnosti Z.
T. S. C. ako robotník,

j e v i n n ý,

že od mesiaca apríl 2013 najmenej doposiaľ v obci Gočaltovo, okres Rožňava, a inde, úmyselne neplnil
pravidelne mesačne a v primeranej výške vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom O. W.,
nar. XX.XX.XXXX a D. Z., nar. XX.XX.XXXX F., hoci mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine č.
36/2005 Z. z., pričom podľa svojich zárobkových pomerov mohol prispievať na výživu maloletých detí
sumou najmenej po 100,- € mesačne na každé dieťa, v dôsledku čoho za uvedené obdobie dlhuje na
výživnom sumu vo výške najmenej 4100,- € matke maloletých detí, Ľ. U.,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1Trestnéhozákonač.300/2005Z.z.vznenízákona

č. 444/2015 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obvinenému ukladá povinnosť
spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný O. F. prehlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe. Zároveň využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Súd po splnení zákonom
stanovených podmienok prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania. Takto bolo zistené,
že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že od 08.03.2013 býva v Rakúsku, kde od 03.06.2013 je
riadne zamestnaný v spoločnosti Z. T. v Hohenemse ako robotník. Podľa pracovnej zmluvy zarába bez

nadčasových hodín 1300 € v čistom. Poprel, že by výživné neplatil a poukázal na to, že s matkou dieťaťa
bolo dohodnutých 30 € na dieťa. Spolu jej previedol 600 € a teda sa domnieval, že tým zaplatil výživné až
do októbra 2013. Celkovo za rok 2013 mal uhradiť čiastku 840 €. Ďalej zakúpil oblečenie v hodnote 360
€ a zaslal ho na adresu svojej bývalej priateľky. Považoval to tiež za úhradu výživného. Ďalšie čiastky
poslal prostredníctvom jeho sestry s tým, aby ju odovzdala oprávnenej.

Svedkyňa Ľ. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď obžalovaný odchádzal v decembri
2012, dohodli sa, že bude platiť z titulu výživného na deti po 100 € na každé dieťa. Viackrát ho
musela upozorňovať na plnenie si vyživovacej povinnosti. Sporadicky jej zasielal čiastky, na ktoré
poukázala vo svojej výpovedi. Keď jej exekútor zablokoval účet, tak jej posielal peniaze prostredníctvom

svojej matky (mylne sa domnievala, že to bolo prostredníctvom matky, ale v skutočnosti jej peniaze
posielal prostredníctvom svojej sestry). Následne si vybavila nový účet a tento obžalovanému oznámila
prostredníctvom SMS-správy. Obžalovaný svojvoľne aj napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach
jej posielal len čiastku 60 €. Potvrdila, že od obžalovaného dostala v jednom prípade balík s oblečením
pre deti. Na výške výživného sa dohodli ústnou dohodou a bolo to už v čase, keď obžalovaný už bol v

Nemecku. Poprela, že by sa s obžalovaným dohodla len na čiastke 30 € na dieťa.

Svedkyňa M. Y. využila svoje právo a v trestnej veci svojho brata na hlavnom pojednávaní odmietla
vypovedať.

Súd sa oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi.

Bol vyžiadaný prehľad zárobkov obžalovaného za obdobie od mesiaca apríl 2013 až doposiaľ. Z
doručeného prehľadu zárobkov vyplýva, že obžalovaný v roku 2013 zarobil v čistom priemerne 1624,48
€ mesačne, v roku 2014 sumu 1675,18 €, a v roku 2015 sumu 2012,74 € mesačne.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach 8CoP/816/2014-171 zo dňa 22.05.2015 vyplýva, že súd s
konečnom platnosťou zaviazal obžalovaného prispievať na výživu maloletého O. W., nar. XX.XX.XXXX
150 € mesačne a na výživu maloletej D. Z., nar. XX.XX.XXXX 110 € mesačne, a to od 01.01.2013 matke
detí do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Rozsudok sa stal právoplatný dňa 22.07.2015.

Z pripojených poštových poukážok resp. dokladov o úhrade výživného vyplýva, že obžalovaný za
žalované obdobie s prihliadnutím už na uhradené čiastky dlhuje na výživnom čiastku 4100 €.

Súd sa na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu

a po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný najmenej 3 mesiace v období 2 rokov
úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti, čím naplnil všetky zákonom
stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona.

Súd pri rozhodovaní o vine vychádzal z toho, že medzi obžalovaným a svedkyňou Ľ. U. do citovaného
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach existovala ústna dohoda o výške výživného. Súd nemal dôvod
neveriť svedkyni, že šlo o čiastku najmenej 100 € na každé dieťa, teda v úhrnnej výške 200 €. Táto
suma bola reálna vzhľadom na zárobkové pomery a možnosti obžalovaného, čo v konečnom dôsledku
potvrdzujú aj zadovážené listinné dôkazy. Obžalovaný počas celej žalovanej doby riadne pracoval a mal

dostatočné mesačné zárobky tak, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pretože výživné je vsúlade s platným právnym poriadkom prednostnou pohľadávkou vo vzťahu k iným záväzkom. Z tohto
dôvodu obžalovanému nič nebránilo touto čiastkou pravidelne prispievať uvedenej svedkyni. Vzhľadom
na to, že Krajský súd v Košiciach s konečnou platnosťou o výške výživného rozhodol až 22.05.2015

a rozsudok sa stal právoplatný dňa 22.07.2015, súd skutok formuloval tak, že obžalovaný bol povinný
platiť výživné vo výške najmenej po 100 € na každé dieťa, i keď citovaný rozsudok zaviazal menovaného
platiť výživné v úhrnnej čiastke 260 € počnúc dňom 01.01.2013. Aj obsah rozhodnutia odvolacieho súdu
preukazuje, že obžalovaný mohol touto čiastkou prispievať na výživu svojich detí. Uvedené skutočnosti
preto svedčia o tom, že obžalovaný úmyselne neplatil pravidelne a v plnom rozsahu výživné, a to za

obdobie viac ako 3 mesiace v období dvoch rokov. Za roky 2013 až 2015 obžalovaný v priemere zarobil
mesačne čiastku 1770,80 €. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. V mieste posledného bydliska je hodnotený kladne. V
súčasnej dobe pracuje ako robotník vo vyššie uvedenej spoločnosti v Rakúsku. Doposiaľ bol 1-krát

súdne trestaný, rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.05.2001, kedy mu bol pre trestný čin
podľa § 247 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a iné uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu do 29.09.2002. Dňom 28.01.2003 sa v skúšobnej dobe osvedčil a
hľadí sa naňho, ako keby nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods. 2
Trestného zákona, pričom súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. S prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, súd menovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej
polovici trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov. Zároveň bola obžalovanému uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej

dobe zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.

Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.