Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/236/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111220883
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111220883.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobkyne: K.. C.. P. I., Q..,

L.. XX. X. XXXX, J. E. T., Š. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v
Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovanému: Spoločenstvo - SVB, Š. XX, T., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom v T., Š. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Annou Rozmusovou, advokátkou, Jantárová č. 30, Košice,
o zaplatenie 93,50 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 93,50 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 93,50 Eur od 12. 11. 2014 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy konania
vo výške 300,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobkyne zo dňa 27. 1. 2015.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 116,24 Eur na účet
jej právneho zástupcu JUDr. Miroslava Katunského, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 138,24 Eur na účet Okresného súdu Košice
1 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 4. 8. 2011 domáhala zaplatenia sumy 93,50 Eur s
9,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od podania návrhu na začatie konania do zaplatenia
titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že bola výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností - bytu č. 3, Š. Č.. XX E. T. a bytu č. 4, Š. Č.. XX E. T.. Medzi žalobkyňou a
žalovaným dlhodobo vznikajú rozpory ohľadom vyúčtovaní nákladov súvisiacich s opísanými bytovými

jednotkami vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný vyúčtoval žalobkyni nedoplatok vo výške 2 524,90 Eur,
s ktorým nedoplatkom žalobkyňa nesúhlasí, keďže na základe vlastnej evidencie platieb a nákladov má
žalobkyňa voči žalovanému pohľadávku z titulu preplatku na platbách vo výške 93,50 Eur.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12. 1. 2012 (odpor proti platobnému
rozkazu) so žalobou nesúhlasil. Byt č. 3 mal dlhy na mesačných platbách do 31. 12. 2011 v sume 1
268,59 Eur a byt č. 4 mal dlhy na mesačných platbách do 31. 12. 2011 v sume 1 957,06 Eur. Byt

podliehal v roku 2008 až 2010 exekúcii, ktorú žalobkyňa zavinila neplatením poplatkov za kúrenie
spoločnosti TEHO, z čoho vznikli exekučné trovy vo výške 928,42 Eur. Žalovaný pripojil ako listinný
doklad vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12.2011, podľa ktorého nedoplatok na byte č. 3 predstavuje k 31. 12. 2011 sumu 1 268,59 Eur a nedoplatok
na byte č. 4 sumu 1 957,06 Eur. Celkový nedoplatok za rok 2011 predstavuje 2 885,48 Eur.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne, žalovaného, svedkyne, znaleckým dokazovaním,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že za obdobie od roku 2000 do roku 2010 jej vznikol preplatok za vodu,
fond opráv, havarijnú réžiu, odmenu správcu a elektrickú energiu spoločných priestorov na predmetných

nehnuteľnostiach, ktorý jej žalovaný nevyplatil. Od roku 2000, keď sa zástupcom žalovaného stal
W.. D., schôdze ním boli robené sporadicky, raz za dva roky a na Spoločenstve vlastníkov bytov bol
veľký neporiadok. Vyúčtovania existovali v niekoľkých verziách, jednu si nechával W.. D.. Žalobkyni
bolo doručené iné vyúčtovanie za rok 2011 a právnemu zástupcovi tiež iné vyúčtovanie za rok 2011.
Dom na Š. Č.. XX chátral, preto sa rozhodla spoločne s rodinou z tohto domu odísť. Náklady, ktoré
boli vykazované, boli neúmerné a stále stúpali. Pred dvoma rokmi pred prevodom bytov sa snažila dať

všetko do poriadku, urovnať nedoplatky, ale W.. D. jej odmietol vydať potvrdenie o tom, že na bytoch
nie sú nedoplatky ani dlhy, aby sa mohla odsťahovať. Keďže kupec mal vážny záujem o kúpu tohto
bytu, potrebovala súrne potvrdenie o vyrovnaní, súhlasila so zaplatením sumy 4 104,54 Eur. W.. D. bol
arogantný, násilnícky a aj jeho manželka vyslovene vyvíjali na žalobkyňu nátlak. Preto s podpísaním
dohody súhlasila. S touto sumou sa nikdy nestotožnila a ani s ňou dodnes nesúhlasí. Pod silným tlakom

W.. D., ktorý využil situáciu, že chce byt predať a odísť preč, dohodu o urovnaní dňa 24. 5. 2012
podpísala.

Bývalý štatutárny zástupca žalovaného W.. G. D. vo výpovedi uviedol, že žalobkyňa od začiatku nebola
ochotná dohodu o urovnaní podpísať, preto prišla s inou verziou dohody o urovnaní, ktorú pri zaplatení

pohľadávok podpísala. Na požiadavku žalobkyne v Poštovej banke, keď prevádzala sumu na účet
žalovaného, opravil dátumy, ktoré sú uvedené v článku II tejto dohody. Žalobkyňa mala dlhodobo
nedoplatky na bytoch, bola nepravidelná platička. Iní nájomcovia a vlastníci bytov neboli nespokojní,
nespokojná bola len žalobkyňa.

Svedkyňa C. D., manželka predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov W.. G. D., uviedla, že u žalovaného
pôsobí ako ekonómka 12 rokov. Žalobkyni boli doručované ročné vyúčtovania poštou a žalobkyňa nikdy
nemala námietky proti žiadnej položke. Keď mala žalobkyňa nedoplatky, nebola ochotná ich zaplatiť. Po
prepočítaní kompletných vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu od roku 2000 do roku
2008 žiadny preplatok nenašla. Práve naopak žalobkyňa mala nedoplatok vo výške 4 104,54 Eur, ktorý

pozostával z nedoplatkov za rok 2009, 2010, 2011, sčasti za rok 2012 za obidva byty.

Dňa 24. 5. 2012 bola medzi žalobkyňou a žalovaným zastúpeným W.. G. D., predsedom spoločenstva,
uzatvorená Dohoda o urovnaní podľa § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení, na základe
ktorejsažalobkyňaakovlastníčkabytovč.3a4vbytovomdomenaŠ.Č..XXE.T.zaviazalažalovanému

zaplatiť sumu 1 293,04 Eur ku dňu 30. 6. 2012, sumu 2 811,50 Eur ku dňu 30. 6. 2012 (titulom úhrady
nedoplatkov na byte č. 3 a 4), spolu sumu 4 104,54 Eur.

Súčasný štatutárny zástupca žalovaného I.. X. E. vo výpovedi uviedol, že bol jedným z kupujúcich
bytov žalobkyne v roku 2012 a bol upovedomený žalobkyňou, že existuje spor o výške nedoplatku a

preplatku na byte. Dohodu o urovnaní pripravila právna zástupkyňa žalovaného a následne ju žalobkyňa
pripomienkovala. Text dohody o urovnaní žalobkyňa riadne podpísala.

Dňa 29. 5. 2012 bola medzi žalobkyňou ako predávajúcou a I.. X. E. ako kupujúcim uzatvorená kúpna
zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol predaj 3-izbového bytu č.

4, Š. Č.. XX E. T..

Listom zo dňa 18. 9. 2012 žalobkyňa odstúpila od Dohody o urovnaní zo dňa 24. 5. 2012 s odôvodnením,
že bola nútená predsedom Spoločenstva SVB Š. Č.. XX E. T. W.. G. D. podpísať nepravdivú Dohodu o
urovnaní, keďže v opačnom prípade jej predseda odmietal vydať potvrdenie o neexistencii nedoplatkov,

čím by došlo k zmareniu možnosti predaja patriacich nehnuteľností, nemá žiaden nedoplatok voči
žalovanému a vedie spor o zaplatenie 93,50 Eur, t.j. preplatku z vyúčtovania nákladov. Dohoda je
nepravdivá, obsahuje nevýhodné podmienky, bola uzatváraná v tiesni vyvolanej potrebou predložiť
vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 5 ods. 2 veta prvázákonač.182/1993Z.z.príslušnejSprávekatastranehnuteľnostínarozhodnutieovklade,pretovsúlade
s § 49 Občianskeho zákonníka odstupuje od Dohody o urovnaní zo dňa 24. 5. 2012.

Zo záverov znaleckého posudku č. 11/2014 vypracovaného Ing. Ľubomírom Gdovinom, súdnym
znalcom, súd zistil, že celkovo bolo možné vyčísliť nedoplatok za predmetné byty č. 3 a 4 nachádzajúce
sa v bytovom dome na Š. Č.. XX E. T. (za roky 2009 až 2011) vo výške 1 388,54 Eur, z toho preplatok
za byt č. 3 v roku 2010 predstavoval 252,85 Eur, preplatok za byt č. 4 v roku 2010 sumu 39,75 Eur, teda
celkový nedoplatok bol vo výške 1 095,95 Eur.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú povinnosť účastníkov neplatnej
zmluvy, prípadne zmluvy, ktorá bola zrušená, vrátiť si všetko, čo dostali. Ide teda o určenie vzájomnej

povinnosti. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka sa týka situácií, keď obe strany fakticky plnili.
Pokiaľ by plnila iba jedna strana neplatnej zmluvy, ustanovenie § 457 nemožno použiť. Vyplýva to z
najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu ČR z 20. 9. 2011, sp. zn. 33Cdo/2865/2008.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného a ak k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom

vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je, že jeden z účastníkov
získal majetkovú hodnotu, a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho
očakávanému rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája so súčasným vznikom záväzku,
nazákladektoréhojeten,ktosaobohatil,povinnývydaťpredmetobohateniaazároveňten,naúkorkoho
sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil (rozsudok Najvyššieho

súdu ČR z 30. 9. 2009, sp. zn. 3Cdo/4514/2007).

Podľa § 585 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi
sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka
práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo odstúpiť od zmluvy.

V danej veci sa žalobkyňa ako vlastníčka predmetných bytov domáhala od žalovaného ako správcu

bytov vydania bezdôvodného obohatenia v sume 93,50 Eur, ktorý predstavuje preplatok na nájomnom
a službách spojených s užívaním bytov z vyučovaní od roku 2009 do roku 2011. V priebehu súdneho
konania bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 24. 5. 2012 Dohoda o urovnaní, na základe
ktorej sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť nedoplatky na bytoch č. 3 a 4 v sume 4 104,54 Eur. Uvedené
nedoplatky na účet žalovaného zaplatila a byty odpredala. Listom zo dňa 18. 9. 2012 žalobkyňa odstúpila

od Dohody o urovnaní zo dňa 24. 5. 2012 s odôvodnením, že dohoda je nepravdivá, obsahuje
nevýhodné podmienky a bola uzatváraná v tiesni vyvolanej potrebou predložiť vyhlásenie predsedu
spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome príslušnej správe katastra. Podľa záverov
znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, žalobkyni vznikol nedoplatok za byty č. 3, 4 vcelkovej výške 1 388,54 Eur (za roky 2009 až 2011) a zároveň žalobkyni vznikol preplatok v celkovej
výške 292,60 Eur, celkovo nedoplatok predstavoval 1 095,95 Eur. Nájomné bolo v posudzovanom
období regulovanou cenou a nebolo možné v súlade s právom dohodnúť vyššie nájomné, tak ako bolo

uzavreté v dohode o urovnaní, než určil cenový predpis.
Súd preto uzavrel, že listom zo dňa 18. 9. 2012 platne odstúpila od uzavretej Dohody o urovnaní zo
dňa 24. 5. 2012 a žiadala vrátiť preplatok z vyúčtovania vo výške 93,50 Eur.

Oprávnenie odstúpiť od dohody žalobkyňa mala, lebo ju uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok. Za tieseň sa považujú také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery, v ktorých sa
ocitla z objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobili tak, že prejavila vôľu uzavrieť dohodu. V prípade, keď
by v tiesni nebola, takúto dohodu by inak neuzavrela. Tieseň existovala v okamihu uzavretia zmluvy
(jej platnosti a účinnosti).
Ak by neprejavila vôľu byt predať, žalobkyňa by dohodu o urovnaní neuzavrela. Uzavretie dohody bolo
zákonnou podmienkou pre návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (bytom) do katastra

nehnuteľností. Platným odstúpením od dohody došlo k zrušeniu dohody ex tung.
Nápadne nevýhodné podmienky v rámci uzavretia dohody o urovnaní sa prejavili najmä v jej
ustanoveniach obsahujúcich dohodu o výške nedoplatkov. V dôsledku nevýhodných podmienok
uzavrela dohodu o urovnaní na nedoplatok, ktorý v tom čase na predmetných nehnuteľnostiach
neexistoval v takej výške, ako vyplynulo zo záverov znaleckého dokazovania.

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
dopadá na tie prípady, keď v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod na plnenie, ktorý však
následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky, odpadol. Tak je to napríklad
v prípade platného odstúpenia od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Okamihom odpadnutia

právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 15. 12. 2005, sp. zn. 33Odo/871/2005).

Ak žalovaný prijal plnenie z pohľadávky a žalobkyni toto plnenie po platnom odstúpení od dohody o
urovnaní nevrátil, získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené dôvody súd priznal žalobkyni sumu vo
výške 93,50 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Žalovaný sa nezaplatením bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania dňa 12. 11. 2014 (žalovaný
prevzal znalecký posudok dňa 11. 11. 2014), preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania
vo výške 5,05 % z dlžnej sumy ročne (o 5 % vyššia ako je sadzba Európskej centrálnej banky vo výške

0,05 %) a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol.

Výsledky dokazovania neboli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, preto súd podľa § 95 ods.
2 O.s.p. návrh žalobkyne, ktorý predniesla prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.
1. 2015 (návrh na rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 3 008,59) nepripustil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Trovy konania žalobkyne tvorí zaplatený
súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 Eur, trovy dôkazov vo výške 300,- Eur a odmena právneho
zástupcu žalobkyne za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia - 16,60 Eur, podanie
žaloby na súd - 16,60 Eur, účasť na pojednávaní dňa 17. 1. 2013 - 16,60 Eur, účasť na pojednávaní

dňa 27. 1. 2015 - 16,60 Eur, režijný paušál - 2 x 7,41 Eur, 2 x 8,01 Eur + 20 % DPH, spolu 116,24 Eur
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení.O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy štátu tvorí odmena súdneho znalca vo
výške 138,24 Eur vyplatená z prostriedkov štátu, ktorá bola priznaná uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 31. 10. 2014 č.k. 15C/236/2011-486 a ktorú je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie n i e j e m o ž n é podať proti výroku, ktorým súd
nepripustil zmenu návrhu na začatie konania (§ 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).