Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216996
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115216996.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporcovi: D. Q., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom B. P. A. XX, U., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: I.. T. R., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Prešov, o zaplatenie sumy 82,92 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 19,99 eur za obdobie od 26.8.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 23,32 eur za obdobie od 26.9.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,

náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa22.06.2015žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 82,92 Eur pozostávajúcej z nezaplatených faktúr za poskytnutie telekomunikačných služieb
spoločnosťou Slovak Telekom a.s. ako aj zmluvnej pokuty.

Nakoľko sa súdu žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť pobyt odporcu, bol mu postupom
podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník v konaní.

Súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania a vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvou o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení,
faktúr ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.02.2012 poskytovala spoločnosť T-Mobile
Slovensko a.s. odporcovi verejnú telefónnu službu. Za poskytnuté služby vyfakturovala spoločnosť T-
Mobile Slovensko za obdobie od 08.07.2012 do 07.08.2012 mesačný poplatok vo výške 19,99 eur, za
obdobie od 08.08.2012 do 07.09.2012 faktúru na sumu 62,93 Eur z čoho mesačné poplatky prestavovali
sumu 19,34 eur a iné poplatky a služby sumu 43,58 eur. Predmetné faktúry zo strany odporcu neboli
spoločnosti T-Mobile Slovensko uhradené, pričom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok boli

predmetné pohľadávky postúpené na navrhovateľa.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.2.2011 konštatoval, že „Pokiaľ je však

zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za
fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
sa prieči dobrým mravom.“

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho

zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadolpoužitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané, že
medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - odporca v čase uzatvárania
zmluvy a dodatku nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy a dodatku s dodávateľom - právnym predchodcom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo
zo strany súdu k skúmaniu, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Čo sa týka navrhovateľom uplatnených poplatkov za prerušenie služby a obmedzenie služby 2 x
16,50 eur bez DPH, vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.9.2012, súd predmetný nárok
považuje za nepreukázaný, a preto ho navrhovateľovi nepriznal. Súd poukazuje, že predmetné konanie
je sporové a preto navrhovateľ je povinný uniesť nie len povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť.

Čo sa týka predmetného konania, súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik
záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom a teda
neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť
výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Navrhovateľ nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k

prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti
s vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

Odporcovi však na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.6.2012 boli poskytnuté

služby a to služba mobilný internet. Odporca však porušil svoju povinnosť a to neuhradením cien
poskytnutých služieb za obdobie 08.7.2012 do 07.09.2012, t.j. mesačný poplatok za mesiac jún vo výške
19,99 eur s DPH, poplatok za mesiac august vo výške 19,34 eur s DPH a poplatok za výmenu SIM karty
vo výške 3,98 eur. Celkovo výška pohľadávky navrhovateľa z titulu neuhradenia faktúr za poskytnuté
služby je 43,31 eur. Predmetný nárok navrhovateľa súd považoval v tejto časti za dôvodný, a preto

návrhu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odporca tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, dostal sa
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti do omeškania. Týmto dňom vznikol navrhovateľovi
nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Výška základnej úrokovej sadzby ECB platná k prvému dňu

omeškania s plnením bola 0,75 % (úrokova sadzba ECB od 11.7.2012 do 8.5.2013), preto súd priznal
žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s §10c nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., vo výške 8,75 % ročne od dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p., keď súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania s poukazom na skutočnosť, že úspech oboch účastníkov konania bol v
konaní takmer totožný s tým, že navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 52% a odporca v rozsahu 48%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §
42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.