Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/557/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512208802
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512208802.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BL Telecom debt s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej
č. 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Šoltésovej č. 14 proti žalovanému H. E., nar. X.X.XXXX, bytom v S. J. G., Č. M. Č.. XXX/
X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v
Košiciach, Sofijská č. 13, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom advokátskej kancelárie

v Košiciach, Budapeštianska 8, o zaplatenie 248,95 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie zo dňa 18.2.2014 č.k. 17C/231/2012-50 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 16,34 eur a tieto
zaplatiť advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu
účastníkov trovy jeho právneho zastúpenia v sume 58,42 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 248,95 eur spolu

s úrokom z omeškania. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že žalovaný si nesplnil
svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby,
ktorú uzavrel s jeho právnym predchodcom Slovak Telekom a.s. a to tým, že neplatil riadne za cenu tejto
služby. Z tohto titulu žalobca uplatňoval aj zmluvnú pokutu.

Rozsudok vo veci samej odôvodnil súd prvého stupňa tým, že mal za preukázané, že k zániku zmluvy

medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu došlo 12.7.2009 a teda nevedno za aký čas od
uzavretia (nakoľko dátum na zmluve, ani na jej dodatku nie je). Mal za to, že faktúra č. XXXXXXXXXX
zo dňa 14.8.2008 síce uvádza, že žalovanému bol dodaný telefón Nokia 3110.1. Nie je však určité, či ide
o ten aparát, ktorý sa uvádza v dodatku k zmluve o pripojení a či sa takáto dodávka vzťahuje práve na
zmluvu o pripojení, od ktorej žalobca svoj nárok odvádza. S poukazom na tieto dôvody žalobu zamietol.

Vedľajšiemu účastníkovi priznal v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia) v sume
21,58 eur a z režijného paušálu v sume 7,63 eur, ako aj z titulu odmeny za ďalší úkon právnej pomoci, a
to vyjadrenie zo dňa 18.7.2012 v sume 21,58 eur a režijného paušálu v sume 7,63 eur. Spolu boli takto
vedľajšiemu účastníkovi priznané trovy konania v sume 58,42 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že tomuto náhradu trov konania neprizná. V odvolaní uviedol,že trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom považuje za neúčelne vynaložené. S poukazom na
ust. § 142 O.s.p. má za to, že jedným z predpokladov vzniku nárok na náhradu trov konania je účelnosť
vynaložených trov na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť.

Za nevyhnutné považuje trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napríklad na zaplatenie
súdnych poplatkov či hotových výdavkov. Má za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Mal totiž za to, že samotný vedľajší účastník je
združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana
spotrebiteľov. Má za to, že tomuto združeniu je priznané zvýhodnenie postavenia voči ostatným

občianskymzdruženiamužtým,ženemusípreukazovaťprávnyzáujemnavýsledkusporuatozdôvodu,
že jeho hlavnou činnosťou je práve ochrana práv spotrebiteľa, z dôvodu jeho odbornej pripravenosti a
zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľovou v právnom, ako aj v súdnom konaní (§ 25
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Má za to, že výkonom ochrany spotrebiteľských práv
združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené a zámerom zákonodarcu bolo
umožnenie, aby takéto združenia mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho

zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa
spotrebiteľského združenia vyplýva, že by malo disponovať s takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Žalobca
na základe toho nepopiera ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje
účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenia ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej

problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného. Má za to, že tým, že vedľajší účastník
žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho
práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Trovy jeho právneho zastúpenia preto považuje
za neúčelne vynaložené. Samotný hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho
účastníka do konaní automaticky zastúpených právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o

konkrétnych okolnostiach sporu vyvoláva otázku, či je účelom vstupu do konania ochrana spotrebiteľa
alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj
formálnejstránkepredstavujúúkonyformulárovéhoaopakujúcehosacharakteru,ktorévedľajšíúčastník
využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že žiadal tento v napadnutom výroku o trovách
konania potvrdiť a žalobcu zaviazať nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo
výške 18,83 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že toto sa nedotýka zamietavého výroku rozsudku vo veci samej

a preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmavania odvolacím
súdom.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách vedľajšieho
účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (keďže odvolací súd nezistil žiadny
z dôvodov uvedených v ust. § 214 ods. 1 O.s.p., pre ktorý by bolo potrebné nariaďovať odvolacie
pojednávanie) a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s nárokom vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania a

aj správne o tomto nároku rozhodol.

K správnym dôvodom prvostupňového rozsudku týkajúcich sa napadnutého výroku odvolací súd udáva,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo vyplýva z ust. §
93 ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa

zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny
poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý, ktorý háji svoje záujmy
v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Bližšie uvedené sa plnej miere vzťahuje
tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Keďže ust. § 93 ods. 4

O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z
toho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek iný účastník) jednak právo
na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v
rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpeniesplnomocneným právnym zástupcom - advokátom a v nadväznosti na to mu vzniká aj právo na náhradu
trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia. Vzhľadom
k tomu, že postavenie vedľajšieho účastníka v konaní kopíruje postavenie účastníka, na strane ktorého

vystupuje, má v prípade úspechu tohto účastníka nárok na náhradu trov konania aj vedľajší účastník
na jeho strane.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o formálnom
vstupe a formálnych úkonoch vedľajšieho účastníka vykonaných bez toho, aby sa tento oboznámil s

konkrétnymi okolnosťami sporu. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka
po oznámení vstupu do konania bol dňa 18.7.2012 študovať súdny spis, z ktorého si odfotografoval
aj prílohy. Následne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 19.7.2012 podal písomné
vyjadrenie k žalobe, v ktorej namietal neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, keďže tento
nesplnil podmienky návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti po skutkovej stránke tak, aby bol zrejmý a
individualizovaný nárok žalobcu, keďže z obsahu žaloby ani z príloh nemožno určiť, či právo žalobcu na

zaplatenie zmluvnej pokuty vôbec vzniklo. Poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
zmluvnú pokutu a v nadväznosti na to konštatoval, že žalobca nepreukázal, že došlo k písomnej dohode
o zmluvnej pokute. Na základe toho žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

Z obsahu tohto podania vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka poznal konkrétne okolnosti,

na základe ktorých bola uplatnená žaloba a na tieto okolnosti aj vecne reagoval. Takéto podanie
nemožno hodnotiť ako paušálne, resp. formálne a teda nie je dôvod pre záver o tom, že zo strany
vedľajšieho účastníka išlo o neúčelne vynaložené trovy konania.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania

vedľajšieho účastníka podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Žalovaný, ako aj vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada
trov odvolacieho konania. Tieto pozostávajú z odmeny za právne zastúpenia advokátom, a to za 1 úkon

právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 16,60 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vychádzajúc z
hodnoty predmetu odvolacieho konania v sume 58,42 eur znížený na 1/2 podľa § 13a ods. 2 písm. b/
O.s.p., keďže nešlo o vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej, teda na 8,30 eur a s pripočítaním režijného
paušálu v sume 8,04 eur predstavujú trovy odvolacieho konania sumu 16,34 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.