Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/231/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512208802
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7512208802.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt

s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: H. E., J.. X.X.XXXX, Č.
M. XXX/X, Moldava nad Bodvou, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO:
42 247 268, Sofijská 13, Košice, zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Budapeštianska 8, v konaní o zaplatenie 248,95 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy jeho právneho zastúpenia na účet právneho
zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS:150038 v sume 58,42 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 248,95 eura spolu so zákonným
úrokom z omeškania od 28.5.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že nemá finančné prostriedky, že žije s viacčlennou rodinou veľmi biedne,
a by tieto skutočnosti súd zohľadnil.

Vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 18.7.2012 (čl. 14) navrhol žalobu zamietnuť argumentujúc, že
žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a to ani v rozsahu tvrdení o základe pohľadávky t.j., že vôbec
bola zmluvne dohodnutá a teda nevedno, či mu vôbec vzniklo právo sa jej domáhať a v akom rozsahu,
kedy bola zmluva uzavretá a či uplatnená zmluvná pokuta sa viazala na dobu viazanosti a odkedy.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor a o veci je možné rozhodnúť na základe predložených listín, súd
verejne vyhlásil rozsudok dňa 18.2.2014.

Súd vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so
žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách a že povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby a platiť za
ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu

predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola
dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala
paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V
uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb,v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete. riadnym splnením svojich
záväzkov by po
dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho

predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu vyúčtoval žalovanému fa č. 7904155795 splatnou
27.5.2009, ktorú nezaplatil a od 28.5.2009 je omeškaní.

Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení z
bez dátumu (čl. 2), z ktorej súd zistil, a že žalovaný bol pripojený k elektronickej sieti v programe FIX500.

Dodatok k zmluve o pripojení žalobca predložil dňa 20.12.2012 až po tom, ako pôvodne súd uznesením
zo dňa 30.11.2012 odmietol podanie - návrh na začatie konania. Podľa Dodatku k zmluve, tiež bez
dátumu (čl. 26)vyplýva, že žalovanému bol zabezpečený MT Nokia 3110 black za 1,- Sk vrátane DPH,
a tiež: (súd uvádza skrátene):

bodu 1 c): účastník sa zaväzuje platiť cenu služby riadne a včas podľa zvoleného programu a dodržiavať
svoje povinnosti v súlade so zmluvou, VOP a Cenníkom ...

bodu 1d): záväzok účastníka riadne a včas pravidelne realizovať dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných
podmienok

Podľa bodu 2: po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takéhokonaniaaanineumožnítakékonanie,nazákladektoréhobyPodnikuvznikloprávo zrušiťzmluvu
o pripojení odstúpením od nej alebo ju vypovedať....

Podľa bodu 3 dodatku: sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností
žalovaného, najmä hociktorej povinnosti upravenej v bode. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne
a včas), a tiež bodu 2 a 3 Dodatku ako aj čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného
vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 (t.j. 7.500 Sk
- 248,95 eura).

Faktúrou 7904155795 splatnou 27.5.2009 bola žalovanému vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume
248,95 eura. Žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.

V podaní zo dňa 18.12.2012 žalobca argumentoval, že nárok na zmluvnú pokutu je daný, pretože

hodnota MT zn. Nokia 3110, ktorý žalovanému bol predaný za cenu 1,- Sk (0,03 eura) bola v aktuálnom
čase v sume 122,49 eura takže dotácia právneho predchodcu žalobcu bola v sume 122,45 eura (3689
Sk), čím takto mu vznikla škoda. tá by nebola vznikla, ak by žalovaný dodržal svoj záväzok vyplývajúci
mu zo zmluvy, ak by zotrval v zmluvnom vzťahu po celú dohodnutú dobu viazanosti.

Žalobca tiež prezentoval že právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil tak, že nesplnením
povinnosti v Pokuse o zmier, ktorý bol žalovanému odoslaný 30.6.2009 zmluva zanikla uplynutím 12 dní
nasledujúceho mesiaca, v tomto prípade dňa 12.7.2009.

Súd na základe týchto skutočností právne uzatvára:

Z textu samotnej fa č. 791455795 vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 248,95 eura
avšak bez uvedenia konkrétneho dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje, a na
ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a pod.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty žalobca v žalobe špecifikuje tým, že ním bolo porušenie
zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom za to, že žalovaný nerealizoval dohodnuté
pravidelné dobíjanie kreditu, z tohto dokladu to nevyplýva.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba

presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil,
vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či
resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej
pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta
zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu

zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda
nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje
a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa
výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 791455795 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho
úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a

3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa

ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice
srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je

jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Okrem toho: súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi

z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme
pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V
spotrebiteľských
zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu podmienky, za akých
žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú

spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak

zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej

záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.
Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje
vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky.
Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla

odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé
podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú
ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli
pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol

by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.
V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s

pravidlami vnútroštátneho práva.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že k zániku zmluvy došlo 12.7.2009 a teda nevedno, za aký čas
od jej uzavretia, nakoľko dátum na zmluve ani na jej dodatku nie je. Faktúra č. 3307407778 zo dňa
14.8.2008 síce uvádza, že žalovanému bol dodaný telefón Nokia 3110.1, nie je však určité, či ide o ten

aparát, ktorý sa uvádza v dodatku k zmluve o pripojení a či sa táto dodávka vzťahuje práve na zmluvu
o pripojení, od ktorej žalobca svoj nárok odvádza.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty súd žalobu zamietol.

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému by patrila plná náhrada trov konania. V tomto smere
osud účastníka zdieľa aj vedľajší účastník, ktorému súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia.

Uvedené trovy konania predstavujú trovy, pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 21,58 eura (základná sadzba tarifnej odmeny
určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, vyhl. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej
náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 2)
vyjadrenie z 18.7.2012 v sume 21,58 eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume

7,63 eura, spolu: 58,42 eura.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým,že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.