Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 46T/118/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010734

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1313010734.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I. XXX, F. S., adresa na doručovanie G. I. Č..
XXX, F. S.

sa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. na
skutkovom základe,

že

za obdobie od 01.04.2003 do 30.09.2004 ako konateľ spoločnosti C. Z. S. s. r. o. so sídlom G. I.

XXX, U.: XXXXXXXX, zodpovedný za finančné záležitosti a súčasne zodpovedný za disponovanie s
podnikateľským účtom spoločnosti, porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o zdravotnom
poistení č. 273/1994 Z. z. a to neodvedením poisteného za zamestnancov spoločnosti C. Z. Slovakia
s. r. o., na zdravotné poistenie vo výške 4 % vymeriavacieho základu v sume 74.645,- Sk, hoci
uvedené poistné bolo zamestnancom riadne zrazené z mesačných miezd, čím týmto konaním spôsobil
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., pobočka Bratislava, Ružová dolina 10 škodu vo výške 2.477,76
€ (74,645,- Sk)

teda

- v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné zdravotné poistenie, ktoré zrazil
podľa zákona

č í m m a l s p á c h a ť

- trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005

o s l o b o d z u je

,pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U.. S. K., svedka J. X.,
výsluchom Y. U.. P. I., prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania a to: Š. G., S. S., K. K., C.

S., U.. I. K., U.. O. D. ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom
materiály, i celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim.

Obžalovaný U.. S. K. na hlavnom pojednávaní po riadnom procesnom poučení a možnosti učinenia
vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku
a prehlásil, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku.

Ku skutku obžalovaný vypovedal, že sa necíti byť vinný a to z dôvodu, že do spoločnosti, ktorá
neprosperovala vložil aj značné množstvo svojich vlastných finančných prostriedkov, konkrétne
napríklad aj na vyplatenie miezd zamestnancov a jeho úmyslom nebolo, aby sa na úkor niekoho iného
obohatil, tak ako napríklad v tomto prípade na úkor Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V spoločnosti

fungovalidvajakonatelia,pričomasizrubapolrokapredtýmakonastaloobdobienezaplateniapoistného
vo vzťahu k VšZP a. s. sa druhý konateľ a jeho spoločník z neznámych dôvodov stal obeťou vraždy,
ktorá do dnes nie je objasnená. Zostal teda jediným konateľom spoločnosti, pričom však nebolo možné
jednoznačne ustáliť, že je jediný konateľ, vzhľadom na to, že vec druhého konateľa nebola stále
ukončená. Predmetná spoločnosť síce do dnes existuje, pretože k formálnemu zániku spoločnosti

nedošlo, ale táto už zhruba 10 rokov žiadnu činnosť nevykonáva. V čase kedy došlo k neschopnosti
spoločnosti plniť svoje finančné záväzky veritelia uplatnili nárok na žalovanú sumu, ktorá sa popisuje
v obžalobe t. j. vo výške 2,477,76 €, v danom čase zhruba 74.000,- Sk a v tomto čase aj Všeobecná
zdravotná poisťovňa z účtu spoločnosti stiahla cca 200.000,- Sk. Na účte neboli žiadne finančné
zdroje, pričom do spoločnosti on sám zo svojich vlastných finančných prostriedkov vložil za obdobie

od 15.03.2003 do 30.12.2004 prostriedky vo výške v danom čase 1.931.000,- Sk. Podľa výpisu z
obchodného registra za danú spoločnosť C. Z. S. s. r. o. konali konatelia spoločne, s čím nastal aj
problém, pretože nemohol podať návrh ani na konkurzné konanie. Spoločnosť C. Plant mala asi desať
zamestnancov, pričom bola zameraná na výrobu a predaj okrasných rastlín, okrasných balkónových
kvetov.Výrobasatedazakladalavaugustedanéhorokuaodbytmoholnastaťccavmarcinasledujúceho

roku a fungovali teda na základe predbežných objednávok a vzhľadom na to, že objednávky neboli
dodržané a väčšia časť výroby a produkcie im zostala na sklade, začali narastať problémy, ktoré sa
potom urýchľovali a narastali. Čo sa týka výplat zamestnancom tieto im vyplácal riadne a na čas, pričom
však pre situáciu, ktorú popísal to musel dotovať z vlastných zdrojov, on však zamestnancom firmy
nebol, nepoberal ani žiadnu výplatu a to ani z titulu toho, že bol konateľ, a zároveň bol spolumajiteľom

spoločnosti. Zamestnanci dostávali výplatu v hotovosti, na čo dostali aj výplatnú pásku, kde figurovali aj
odvody a poistenie, čo v rámci výkazníctva bolo aj vykázané. Zamestnanci postupne odchádzali, keďže
dostali výpovede a z vlastných zdrojov musel uhradiť aj všetky finančné nároky týchto zamestnancov.
Prostriedky na účte, ktoré sa nachádzali pred výplatami sa vkladali pred výplatou z jeho strany, pretože
niektorízamestnancidostávalivýplatyprevodomnaúčetaniektoríbolivyplácanívhotovosti.Jepravdou,

že boli v jednaní so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a. s., pričom táto poisťovňa si za predchádzajúci
rok pred tým stiahla z účtu včetne úrokov z omeškania sumu cca 200.000,- Sk, pričom pri jednaní s
poisťovňou deklaroval, že nie sú schopní zaplatiť skôr ako bude predaná produkcia z ich spoločnosti.

Svedok J. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetná pohľadávka vo vzťahu k spoločnosti

C. s. r. o. bola vyčíslená na základe vykonanej kontroly vo výške v danom čase 261.253,- Sk z
titulu nedoplatku na zdravotnom poistení od 01.04.2003 do 30.09.2004, pričom z uvedenej sumy bolo
povinnosťou obžalovaného odviesť za zamestnancov poistenie vo výške 4% z vymeriavacieho základu,
čo predstavovalo čiastku 74.645,- Sk, v danom čase v prepočítaní na menu € to prestavuje čiastku
2.477,76 €. Táto pohľadávka bola dňa 12.10.2012 postúpená na Slovenskú konsolidačnú a. s. na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Momentálne teda k žalovanému skutku neevidujú žiadnu
pohľadávku. Na základe emailovej komunikácie, ktorú viedla Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. so
Slovenskou konsolidačnou a. s. vyplýva, že pohľadávka vo vzťahu k Slovenskej konsolidačnej a. s. bola
v plnom rozsahu t. j. 2.477,76 € uhradená.Vzhľadom ku skutočnosti, že dotknuté procesné strany netrvali na osobnej prítomnosti žiadnych iných
svedkov okrem znalkyne U.. P. I., súd procesným postupom prečítal výpovede svedkov, ktorí boli
vypočutí v prípravnom konaní a to: Š. G., S. S., K. K., C. S., U.. I. K., U.. O. D..

Svedkyňa Š. G. v prípravnom konaní vypovedala, že pracuje vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
pobočka Bratislava ako kontrolór a zodpovedá za kontrolu výpočtu a odvodu poistného na zdravotné
poistenie. Čo sa týka spoločnosti C. Z. S. s. r. o. vykonávala v tejto spoločnosti kontrolu za obdobie
od 01.04.2003 do 30.09.2004 na základe poverenia. Kontrola bola vykonaná na základe dokladov,

ktoré tvorili mesačné výkazy poistného za uvedené obdobie a oznámení o prihlásení resp. odhlásení
pracovníkov a zamestnancov uvedenej spoločnostiako aj na základe informácii z informačného systému
Všeobecnejzdravotnejpoisťovnivskratke„PIS“t.j.poisťovníckehoinformačnéhosystému.Poskončení
kontroly vypracovala protokol o kontrole pod číslom 8395/2004 s výsledkom, že spoločnosť C. Z.
Slovakia s. r. o. mala nedoplatok na poistnom na zdravotnom poistení v celkovej výške 74.645,- Sk. K
protokolu bol vypracovaný aj platobný výmer na úhradu nedoplatku.

Svedkyňa S. S. v prípravnom konaní vypovedala, že v spoločnosti C. Z. S. pracovala od júna 2003
do marca 2004, kedy odišla na materskú dovolenku a bola evidovaná ako zamestnanec spoločnosti.
Po materskej dovolenke sa do spoločnosti nevrátila, nakoľko počas materskej dovolenke spoločnosť
prestala vykonávať činnosť, ale ona žiadne doklady o ukončení pracovného pomeru nedostala. V

spoločnosti C. Z. S. s. r. o. pracovala ako záhradníčka a počas jej pracovného pomeru jej bola vyplácaná
mzda vo výške 7.000,- Sk riadne a na čas, prevodom na účet. Iba raz sa stalo, že vyplatenie mzdy
meškalo pár dní, inak problémy s vyplácaním mzdy nemala. Pokiaľ vie ani ostatní zamestnanci nemali
problém s vyplácaním mzdy. Čo sa týka finančnej situácii spoločnosti k tomu sa vyjadriť nevie, nemala
pocit, že by mala byť zlá, nakoľko mzda jej bola vyplácaná riadne a na čas. Čo sa týka ukončenia činnosti

spoločnosti k tomu sa taktiež vyjadriť nevie, lebo v danom čase bola na materskej dovolenke.

Svedkyňa K. K. v prípravnom konaní vypovedala, že v spoločnosti C. Z. S. s. r. o. pracovala v období
rokov 2002 - 2004, presne si to už nepamätá. Pracovala na pozícii záhradníčky. Zmluvu s ňou uzatváral
pán K.. Priameho nadriadeného mala vedúceho, ktorého meno si už nepamätá, ten im zadával prácu.

Spoločnosť sa zaoberala pestovaním letničiek, balkónových kvetov a drevín. Čo sa týka vyplácania
mzdy, táto jej bola vyplácaná riadne a na čas. Niekedy sa stalo, že meškala výplata, ale iba jeden alebo
dva dni. Výplata jej bola vyplácaná vždy v plnej výške a výplatu poberala v hotovosti. Ku koncu jej
pracovného pomeru situácia v spoločnosti nebola veľmi dobrá, spoločnosť stagnovala a nakoniec podľa
nej všetci zamestnanci dostali výpovede. Ona odchádzala medzi prvými a to aj z rodinných dôvodov.

Pravdou je, že v spoločnosti však bola s prácou spokojná, nemala v práci žiadne problémy.

Svedkyňa C. S. v prípravnom konaní vypovedala, že v spoločnosti C. Z. S. s. r. o. pracovala v trvalom
pracovnom pomere od roku 2001 do roku 2004. Pred tým pracovala v spoločnosti len na dohodu.
Pracovala na pozícii skupinovej vedúcej a spoločnosť sa zaoberala kvetinárstvom. Počas jej pracovného

pomeru jej mzda bola vyplácaná riadne, nepamätá sa, že by s tým boli nejaké problémy. Z počiatku jej
mzda bola vyplácaná v hotovosti vo výške cca 10.000,- Sk brutto, následne potom po zriadení účtu jej
bolaprevádzanánaúčet.Kfinančnejsituáciispoločnostisavyjadriťnevie.Onažiadneproblémytýkajúce
sa pracovného pomeru nemala. K ukončeniu činnosť spoločnosti sa taktiež nevie vyjadriť, pretože v
tom čase bola dlhodobo práceneschopná, pričom po jej ukončení sa nemala kde vrátiť. Následne sa

prihlásila na úrad práce.

Svedkyňa U.. I. K. v prípravnom konaní vypovedala, že čo sa týka spoločnosti C. Z. S. s. r. o. od počiatku
existencie tejto spoločnosti do nej vstúpil jej manžel U.. S. K. ako spoločník a konateľ. Spoločnosť
sa zaoberala pestovaním kvetín a nákupom a predajom drevín. V spoločnosti bola zamestnaná od

01.12.1998 mala na starosti viaceré funkcie podľa potreby. Robila aj účtovníctvo aj personalistiku, ale
vypomáhala aj pri pestovaní kvetín podľa potreby. Čo sa týka zamestnancov ich počet závisel od sezóny,
čo sa týka miezd v začiatkoch boli vyplácané mzdy riadne a na čas a aj v riadnej výške. Neskôr, keď
sa spoločnosť dostala do finančných problémov sa stalo, že došlo k omeškaniu alebo boli vyplatené vo
viacerých splátkach, ale vyplatené nakoniec boli. Problémy v spoločnosti nastal pri odchode pána Y.,

ktorý požadoval vyplatenie svojho podielu a potom aj z dôvodu, že spoločnosť nedokázala konkurovať
lacným poľským výrobkom, ktoré predávali obchodné centrá ako Hornbach a Baumax a tieto požadovali
čo najnižšiu cenu, ktorá im nepokrývala ani vstupné náklady. Príjmy od zákazníkov sa evidovali cez
registračnú pokladňu a nemá vedomosť o tom, že by v pokladnici bolo manko. Prijatá hotovosť sa potompoužil na ďalšie prevádzkové náklady. Je pravdou, že vystavila doklady podľa usmernenia konateľov,
pričom sa malo jednať o vklad spoločníka, pritom tieto peniaze aj boli do spoločnosť vložené a použité na
prospech spoločnosti, pričom sa stávalo, že do spoločnosti museli spoločníci vkladať vlastné peniaze,

aby zabezpečili činnosť spoločnosti.

Svedok U.. O. D. v prípravnom konaní vypovedal, že v spoločnosti C. Z. S. s. r. o. mal na starosti
riadenie výroby, pričom spoločnosť sa zaoberala pestovaním rastlín v skleníkoch a fóliovníkov. Čo sa
týka vyplácania miezd tieto boli vyplácané prevažne načas. Par krát sa stalo, že mzda meškala, ale

bolo to málo, ale mzda mu bola vyplácaná vždy v riadnej výške. Z počiatku mu bola mzda vyplácaná v
hotovosti, a neskôr prevodom na účet. Samotný predaj produktov vo firme závisel od sezóny. Na jar sa
predávalo viacej. Niekedy boli tržby nulové, inokedy niekoľko tisíc korún. Čo sa týka finančne situácie
spoločnosti k tomu sa nevie vyjadriť, pretože sa o to ani nezaujímal. Ku koncu činnosti je faktom, že bola
situácia zlá, niektoré veci sa nestíhali. Nevenovala sa dostatočná pozornosť marketingu, s čím súvisela
obchodná činnosť.

Znalkyňa U.. P. I., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej úlohou bolo vyčísliť škodu vo vzťahu k
Všeobecnejzdravotnejpoisťovni,zistiťfinančnýstavspoločnostinaúčtochkjednotlivýmdňomsplatnosti
odvodov a iné zistenia znalca. V bode 3.1 znaleckého posudku znalkyňa vyčíslila neodvedené poistné
za jednotlivé mesiace celkovo na odvodoch za zamestnancoch to bolo v sume 74.643,71- Sk a čo sa

týka peňažných prostriedkov na účtoch spoločnosti sú uvedené v jednotlivých dátumoch na strane 10
znaleckého posudku. Podľa jej znaleckého skúmania mala spoločnosť vo všetkých obdobiach dostatok
finančných prostriedkov na odvod poistného za zamestnancov spoločnosti. Žiadne iné odôvodnené
závery pri znaleckom skúmaní nezistila.

Pri vypracovaní znaleckého posudku brala ohľad na všetky finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali
na účte aj v pokladni, pričom vychádzala z účtovníctva spoločnosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že bol
vypracovaní aj dodatok znaleckého posudku pod číslom 6/2012, kde na čísle listu 4 sa nachádzajú
kolónky označené „vklady spoločníka“, aby znalkyňa uviedla čo sa tým myslí, znalkyňa uviedla, že v tejto
kolónke uviedla peňažné vklady spoločníka do spoločnosti, nakoľko spoločník môže vložil prostriedky na

chod spoločnosti na účet spoločnosti a v tejto kolónke sú presne špecifikované takéto vklady. Zároveň
sa vyjadrila aj k finančným rozdielom medzi prostriedkami spoločnosti, od ktorých sú odpočítané sumy,
ktoré boli označené ako vklady spoločníka a záporné hodnoty, ktoré vznikli resp. sú tam vyčíslené, vznikli
na základe toho, že vklady spoločníka prevyšovali finančné prostriedky spoločnosti.

Obžalovaný uviedol, že to čo uvádza znalecký posudok je pravda, najmä v tom, že sú tam špecifikované
vklady spoločníka, ktoré učinil on, vkladom svojich súkromných prostriedkov na účet spoločnosti a to z
dôvodu, aby spoločnosť mohla existovať a aby bolo možné vyplatiť mzdy zamestnancom a financovať
bežný chod spoločnosti, aby vôbec spoločnosť mohla fungovať v rozpätí od marca 2003 až do konca
roku 2004 vložil takto zo svojich súkromných prostriedkov celkovú sumu 1.931.000,- Sk v danom čase,

čo v mene euro predstavuje sumu 64.097,45 €, a teda takýto objem prostriedkov do spoločnosti vložil,
čo korešponduje s tým, čo uvádza znalkyňa vo svojom posudku.

Na otázku, aby znalkyňa uviedla, kedy a či vôbec sa stanú prostriedky, ktoré sú vložené majiteľom
spoločnosti (spoločníkom) na účet spoločnosti jej vlastníctvom, znalkyňa uviedla, že takéto vklady sa

vlastníctvom spoločnosti nestanú, ale sú pohľadávkou majiteľa voči spoločnosti resp. môže sa na to
pozerať aj opačne a je to možné nazvať záväzkom spoločnosti voči majiteľovi. Jedinými prostriedkami,
ktoré sa stanú vlastníctvom spoločnosti sú tie, ktoré vloží majiteľ resp. spoločník pri založení spoločnosti
s ručením obmedzením pri jej vzniku do takzvaného základného imania resp. to môže byť v prípade,
že valné zhromaždenie spoločnosti odhlasuje navýšenie základného imania a v tomto prípade tak takto

vložené peniaze tým momentom stanú majetkom spoločnosti. Samozrejme, že vklady spoločníka -
majiteľa do spoločnosti sa objavili aj v účtovníctve a tým, že sa tam prejavili aj v dokladoch, ktoré jej boli
poskytnuté, preto ich aj do posudku uviedla.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými

dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály, z ktorých ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutie
vo veci vyhodnotil najmä: listinnú dokumentáciu týkajúcu sa skutku a to výpisy z obchodného registru,
žiadosti a záznamy, overené kópie mesačných výkazov platiteľa C. Z. Slovakia s. r. o., vo vzťahu k
obžalovanému a jeho osobe potom správu o povesti obžalovaného, avízo, výpis z evidencie priestupkov,odpis z registra trestov, potvrdenie VÚB banky o úhrade dlžnej čiastky vo výške 2.477,76 € pre subjekt
Slovenská konsolidačná a. s., aktuálny odpis z registra trestov.

Z oboznamovaných listinných dôkazov je podstatná skutočnosť, že obžalovaný dňa 31.08.2015
zdokladovalúhradudlžnéhopoistného,ktorévzhľadomnaprechodpohľadávkyzVšeobecnejzdravotnej
poisťovnea.s.-BratislavaprešielnaSlovenskúkonsolidačnúa.s.,pričomobžalovanýuvádzal,žeeštev
rámciprípravnéhokonaniachceluhradiťzameškanépoistné,pričomvšaksanevedeldopátraťpodakým
variabilným symbolom a komu má platbu poukázať, keďže vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni uvádzali,

že tento subjekt takúto pohľadávku neeviduje, pretože ju postúpili na Slovenskú konsolidačnú a. s..
Z listinných dôkazov taktiež vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa až dňa 20.07.2015 oznámila
obžalovanémupotrebnékoordinátynazadanieplatbyt.j.čísloúčtuavariabilnýsymbolakoajskutočnosť
prechodu predmetnej pohľadávky zo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s. na Slovenskú konsolidačnú
a. s. a až na základe týchto informácii, obžalovaný uhradil dlžnú pohľadávku dňa 31.08.2015.

O osobe obžalovaného súd zistil, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný a ani prejednávaný pre
spáchanie priestupku.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný tým, že ako trestno-
právne zodpovedný subjekt neodviedol poistné za zdravotné poistenie na svojich zamestnancov, hoci

toto im bolo zrazené z ich mesačných miezd v celkovej výške 2.477,76 € (74.645,- Sk), naplnil po
objektívnej stránke skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods.
1 Tr. zákona (zákona číslo 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ktorý bol platný v čase spáchania
skutku).

Zo subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v úmyselné v zmysle § 4
písm. b) Tr. zákona (účinného do 31.12.2005), pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže
porušenie alebo ohrozenie záujmu, ktorý chráni trestný zákon spôsobiť a pre prípad, že ich spôsobí,
bol s tým aj uzrozumený.

Podľanázorusúduobžalovanýsvojímkonanímnaplnilvšetkyformálneznakyžalovanéhotrestnéhočinu
a to trestného činu neodvedenia dane a poisteného podľa § 148a ods. 1 Tr. zákona (zák. č. 140/1961
Zb., účinného do 31.12.2005), pričom však je nutné poukázať na tú skutočnosť, že v zmysle § 3 ods.
2 Tr. zákona (účinného do 31.12.2005), čin ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný
nie je trestným činom aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu. V týchto súvislostiach súd poukazuje

na tú skutočnosť, že samotný obžalovaný chcel vyrovnať dlh na neodvedenom zdravotnom poistení za
zamestnancov spol. C. Z. Slovakia s. r. o. už v štádiu prípravného konania, avšak k jeho realizácii došlo
až v konaní pred súdom, a teda obžalovaný napravil následok, ktorý vyplýval zo žalovaného trestného
činu.

Vo všeobecnosti je stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť určovaný súhrnnom kritérií, ktoré sú
uvedené v § 3 ods. 4 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.) a je určovaný najmä významom chráneného
záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami za ktorých
bol spáchaný, samotnou osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného
pre spoločnosť možno považovať za nepatrný, vzhľadom na okolnosti za akých došlo k spáchaniu
skutku, nakoľko obžalovaný popísal a vysvetlil aká situácia v spoločnosti C. s. r. o. nastala po vražde
jeho spoločníka a druhého konateľa spoločnosti ako aj ďalších problémov, ktoré sa nakumulovali v
súvislosti s predmetom podnikania tejto spoločnosti s tým, že ani jeho vklady súkromných finančných

prostriedkov do spoločnosti v celkom v objeme 1.931.000, Sk (64.097,45 €) nedokázali odvrátiť situáciu,
v ktorej sa spoločnosť C. Z. S. s. r. o. nachádzala. Je treba poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný
napravil škodlivý následok, ktorý predstavovalo nezaplatenie resp. neodvedenie zdravotného poistenia
za zamestnancov spoločnosti, pričom zdokladoval súdu úhradu tejto pohľadávky v plnej výške a
momentálne sa žiadna pohľadávka vo vzťahu k oprávnenému subjektu nevykazuje.

Osoba obžalovaného z hľadiska súhrnu kritérií, ktoré je nutné pojať do vyhodnotenia stupňa
spoločenskej nebezpečnosti je osobou doposiaľ súdne netrestanou, osoba, ktorá nebola priestupkovo
prejednávaná, a teda sa jedná o osobu z hľadiska zákona bezúhonnú a v daných súvislostiach ajsamotná motivácia konania obžalovaného neviedla k tomu, že by obžalovaný chcel seba obohatiť na
úkor oprávneného subjektu v danom čase Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Na základe týchto úvah, potom súd má za to, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného pre spoločnosť možno vyhodnotiť v zmysle § 3 ods. 2 Tr. zák. (140/1961Zb.) ako nepatrný
a má za to, že skutok nie je trestným činom aj keď ináč vykazuje jeho znaky.

Súd teda na základe vykonaného dokazovania a zvážení všetkých okolnosti predmetnej veci jednotlivo

i vo vzájomnom súhrnne potom ako ustálil skutkový stav a dospel k záveru, že došlo k naplneniu
všetkých obligatórnych pojmových znakov žalovaného trestného činu z formálneho hľadiska, pristúpil k
hodnoteniu závažnosti konania obžalovaného ako materiálnej podmienky jeho trestnosti.

Súd teda dôsledne vyhodnocoval spôsob vykonania predmetného činu, okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, pohnútku a motív obžalovaného ako aj závažnosť konania z hľadiska škodového následku

(stupeň spoločenskej nebezpečnosti) a dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za
vinu sa stal, dopustil sa ho obžalovaný, avšak absentuje jeho materiálna stránka a teda pre nepatrnú
spoločenskú nebezpečnosť tento skutok nie je trestným činom.

Nad rámec vyššie uvedeného v súvislosti so zásadou subsidiarity t. j. pomocnej úlohy trestnej represie je

možné považovať daný prípad za príklad možnosti aplikácie princípu „ultima racio“, ktorý v súčasnosti sa
považuje za všeobecnej platný princíp, nakoľko je deklarovaný aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR
- zjednocujúceho stanoviska trestno-právneho kolégia NS SR číslo 10 zo dňa 26.11.2013, Tpj 45/2013
ako aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR (uznesenie IV.US55/2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. US 316/2011 resp. I.US 4/2004.

V zmysle uvedených rozhodnutí má byť teda trestné právo použité ako najkrajnejší prostriedok, a len
pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt a teda len tam, kde
iné možnosti hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví nie sú dostatočné, boli už vyčerpané, sú
neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.

Z uvedeného súd zastáva názor, že z okolnosti za akých došlo v tomto konkrétnom prípade ku skutku
napriek tomu, že po formálnej stránke napĺňa pojmové znaky žalovaného trestného činu tento svojou
intenzitou nedosahuje predpokladanú závažnosť, ktorú predpokladá trestný zákon, zák. č. 140/1961 Zb.
a účastníci týchto vzťahov, tieto vzťahy mohli riešiť výhradne inštitútmi občianskeho resp. obchodného

práva. Použitie trestnej represie má byť uplatňované výhradne len tam, kde dochádza k závažným
porušeniam práva resp. závažným škodovým následkom, k čomu však v danom prípade podľa názoru
súdu nedošlo.

Na základe všetkých uvedených skutočnosti a úvah súd dospel k záveru, že obžalovaného s poukazom

na ustanovenie § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným
činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.