Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614200358
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614200358.11

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne: Y.
A., W.. X.X.XXXX, F. Y., Q. XX, právne zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Škultétyho 3 proti žalovaným: 1/ Auto Finance, a.s., Okružná 18, Poprad, IČO: 36810894,
právne zastúpenom JUDr. Petrou Izakovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Na varte 2/B a
2/ K. I. - X. - KAREX, Starozagorská 6, Košice, IČO: 32459076, právne zastúpenom JUDr. Štefanom

Zeleňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 23, o určenie neplatnosti právnych úkonov
a finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

Určuje, že Zmluva o spotrebnom úvere č. 1110417 z 15.8.2011 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a
žalobkyňou je neplatná.

Určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 15.8.2011 uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalobkyňou je

neplatná.

Žalovaný v 1. rade je povinný uskutočniť bezodplatne prevod osobného motorového vozidla Mercedens
- Benz C 200 CDI MYSTIC, VIN WDB2030071F893390, EVČ: GL936AH, rok výroby 1.1.2006, farba
033 Moccaschwarz na žalobkyňu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 119,-
Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50
Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.1.2014 sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že

Zmluva o spotrebnom úvere č. 1110417 zo dňa 15.8.2013 je neplatná. Ďalej navrhla určiť, že žalovaný
v 2. rade je povinný uskutočniť bezodplatne prevod osobného motorového vozidla Mercedes - Benz
C 200 CDI MYSTIC, EVČ: GL936AH späť na žalobkyňu a priznať žalobkyni finančné zadosťučinenie
vo výške 5 195,64 Eur. V návrhu uviedla, že z dôvodu potreby finančných prostriedkov na úhradu
pôžičiek, komunikovala so žalovaným v 2. rade ako agentom žalovaného v 1. rade o možnosti získať
spotrebiteľský úver. Dňa 15.8.2011 uzatvorila Zmluvu o spotrebnom úvere č. 11104717 so žalovaným

v 1. rade. Podľa Zmluvy zabezpečovacím prevodom práva žalobkyňa previedla svoje motorové vozidlo
Mercedes - Benz C 200 na žalovaného v 2. rade, čo nikdy nemala v úmysle a nešlo o prejav jej slobodnejvôle. Uplatnenie zabezpečovacieho prevodu práva pri poskytnutí spotrebiteľského úveru obchádza
zákona a odporuje mu. Žalobkyňa ďalej poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve a to
článok IV, ktorý obsahuje ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva, ustanovenie o predčasnej

splatnosti z akéhokoľvek dôvodu, spôsob predaja predmetu financovania v prípade dobrovoľnej dražby.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj článok VI - rozhodcovskú doložku z dôvodu, že je
ňou vopred určený rozhodcovský súd a spotrebiteľ nemá právo sa brániť v prípade sporu na súde v
miestesvojhobydliska.Akopodmienkuspôsobujúcunerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán uviedla aj bod 5 článku VII Zmluvy - záverečné ustanovenia, podľa ktorého žalovaný v 2. rade

je oprávnený postúpiť časť pohľadávky na tretiu osobu. Neprijateľnou je tiež podmienka umožňujúca
žalovanému inkasovať poplatok za dojednanie úveru už pri poskytnutí úveru. Úkony žalovaných okrem
toho že zákon obchádzajú a odporujú mu, sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Na základe Zmluvy uhradila
žalobkyňa žalovanému sumu 9 694,35 Eur, úver v skutočnosti činil 6 930,- Eur.

Na pojednávaní konanom dňa 30.4.2015 žalobkyňa rozšírila žalobný petit o návrh na určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2011 uzavretej so žalovaným v 2. rade. Zmenu žalobného petitu súd pripustil
v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. uznesením zo dňa 30.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2015.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že o spotrebiteľský úver požiadala z dôvodu, že bola vo finančnej
tiesni. Úver, ktorý jej bol poskytnutý splácala. Občas sa dostala aj do omeškania so splácaním, vždy

však sa snažila omeškané splátky uhradiť. Zo strany žalovaného v 1 rade pritom mala viaceré výhražné
telefonáty, že jej zoberú auto. Posledný telefonát mala dňa 20.1.2013 vo večerných hodinách, kedy
bola požiadaná, aby pripravila auto, že ráno si preň prídu. Pred uzavretím úverovej zmluvy jednala so
žalovaným v 2. rade. Pri uzavretí zmluvy o spotrebnom úvere jej bolo vysvetlené, že jej motorové vozidlo
za účelom zabezpečenia úveru bude zaťažené záložným právom tak, ako by sa jednalo o nehnuteľnosť.

Kzáložnémuprávujejbolovysvetlené,žemápreviesťtotovozidlonaodporcu.Nadruhýdeňjejžalovaný
v 2 rade doniesol už napísanú zmluvu. Zmluvu si pred podpisom prečítala. Zároveň podpísala aj kúpnu
zmluvu, ktorá bola súčasťou zmluvy o spotrebnom úvere. Túto zmluvu si taktiež prečítala a brala ju
ako nejakú leasingovú zmluvu. Nebolo jej slobodnou vôľou previesť motorové vozidlo na iný subjekt.
Zmluvy uzatvárala ako fyzická osoba a finančné prostriedky použila na súkromné účely a to konkrétne

na pomoc dcére, ktorá mala finančné problémy. Vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy nadobudla na
leasing. Vozidlo nikdy fyzicky neodovzdal inému subjektu a je v jej užívaní doposiaľ. Jej úmyslom pri
uzatváraní zmlúv bolo získanie úveru, nemala v úmysle vozidlo prevádzať na nejaký iný subjekt.

Žalovaný v 2. rade sa na pojednávania vo veci nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne

preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa požadovala urobiť spätný leasing na jej auto, čo bolo v tej
dobe bežné. Podklady ktoré získal od žalobkyne na uzavretie zmluvy odovzdal žalovanému v 1 rade,

ktorým mu bola oznámená výška splátky a doba splatnosti úveru. Žalobkyňa s týmito údajmi súhlasila a
následne asi po 2 - 3 dňoch predložil žalobkyni na podpis zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy žalobkyni boli
vysvetlené podmienky zmluvy, mala právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní. Zmluvu žalobkyňa podpísala
bez akéhokoľvek nátlaku. Následne žalobkyňou nikdy netelefonoval, nevyhrážal sa jej. Obsah zmluvy o
spotrebnom úvere ako aj kúpnej zmluvy vyhotovoval žalovaný v 1 rade. Ako predávajúci v kúpnej zmluve

bol uvedený len papierovo, vlastníkom predmetného vozidla nikdy nebol, bol len sprostredkovateľ
predaja. Úver bol poskytnutý žalobkyni žalovaným v 1 rade a tomu aj úver splácala. Žalobkyňa vedela
pri podpisovaní zmlúv, že nejde o klasický úver ale o úver, kde žalovanému v 1 rade ručí vozidlom.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobkyňu a žalovaného v 2. rade, oboznámil sa s listinnými dôkazmi

atozáznamomorokovanísprostredkovateľafinančnejslužby,zmluvouospotrebnomúvere,splátkovým
kalendárom, prehľad úhrad splátok, výpisom z účtu, formulárom o zmluvných podmienkach, kúpnou
zmluvou, správou Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici, výpočtom ročnej percentuálnej miery
nákladov, výpisom z obchodného registra, zmluvou o obchodnej spolupráci, plnomocenstvom a zistil
tento skutkový stav:

Medzi žalovanými v 1. a 2. rade bola dňa 13.2.2008 uzatvorená Zmluva o obchodnej spolupráci
č. 505015. Žalovaný v 1. rade podľa článku I bod 1 je spoločnosť oprávnená v rámci predmetu
podnikania poskytovať úvery z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaný v 2. rade podľabodu 2 je predajcom ojazdených vozidiel s oprávnením na ich predaj. Predmetom zmluvy podľa
bodu 3 článku I. bola činnosť žalovaného v 2. rade ako sprostredkovateľa smerujúca k uzatvoreniu
zmlúv o spotrebnom úvere na financovanie ojazdených vozidiel, vyhľadávanie vhodných záujemcom

na uzatvorenie takýchto zmlúv v rozsahu a za podmienok a pokynov žalovaného v 1. rade. Súčasťou
zmluvy bolo aj plnomocenstvo udelené žalovaným v 1. rade žalovanému v 2. rade na uzatváranie zmlúv
o spotrebnom úvere v mene a na účet žalovaného v 1. rade.

Žalobkyňa za účelom čerpania úveru sa stretla so žalovaným v 2. rade. Zo stretnutia bol spísaný Záznam

o rokovaní sprostredkovateľa finančnej služby so zákazníkom pred uzatvorením Zmluvy o spotrebnom
úvere. Podľa záznamu žalobkyňa mala záujem o spotrebný úver vo výške 7 050,- Eur. Zo Záznamu je
zrejme, že tento bol pripravený vopred žalovaným, podpísaný je žalobkyňou dňa 15.8.2011.

Dňa 15.8.2011 bola podpísaná aj Zmluva o spotrebnom úvere č. 1110417 uzatvorená medzi
žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Za žalovaného v 1. rade je

zmluva podpísaná žalovaným v 2. rade ako sprostredkovateľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
účelového spotrebného úveru na kúpu predmetu financovania, ktorým bolo ojazdené motorové vozidlo
MERCEDES C, ktorý je špecifikovaný v článku II. zmluvy. Podľa článku III. zmluvy kúpna cena predmetu
financovania je 15 000,- Eur, z ktorej časť vo výške 7 950,- Eur mala byť uhradená dlžníkom vopred.
Výška spotrebného úveru predstavovala sumu 7 050,- Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 16.9.2011,

výškou mesačnej splátky 343,49 Eur a počtom splátok 36. V bode 2 článku III. je stanovený poplatok za
dojednanie úveru 120,- Eur, ročná úroková sadzba 27,92 %, ročná percentuálna miera nákladov 29,56
% a priemerná ročná percentuálna miera nákladov je uvedená vo výške 10,88 %.

V článku IV. Zmluvy o spotrebnom úvere sú uvedené ustanovenia o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva, na základe ktorých dlžník na zabezpečenie všetkých pohľadávok veriteľa prevádza
na veriteľa vlastnícke právo k predmetu financovania, ktorého ocenenie sa rovná kúpnej cene predmetu
financovania, do jeho vlastníctva. Podľa bodu 6 článku VII. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár,
Formulár o zmluvných podmienkach a Všeobecné zmluvné podmienky.

Podľa prehľadu úhrad žalobkyňa uhradila žalovanému v 1. rade celkove sumu 9 694,35 Eur.

Žalobkyňa predložila výpočet ročnej percentuálnej miera nákladov z internetovej stránky SME
Ekonomika, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov pre úver vo výške 7 050,- Eur pri výške
mesačnej splátky 343,49 Eur, počte splátok 36 a dodatočnom náklade 120,- Eur predstavuje 51,73 %

a celková splatená suma 12 485,64 Eur.

Dňa 15.8.2011 bola medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným v 2. rade ako predávajúcim
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bola kúpa ojazdeného motorového vozidla MERCEDENS
C špecifikovaného v článku I. bod 2 zmluvy. Podľa článku II. kúpna cena za vozidlo je 15 000,- Eur a bude

kupujúcou zaplatená tak, že časť kúpnej ceny vo výške 7 950,- Eur zaplatí pri podpise zmluvy a časť
v sume 7 050,- Eur zaplatí prostredníctvom spotrebného úveru poskytnutého kupujúcej spoločnosťou
AUTOFINANCE, a.s..

Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici držiteľkou motorového

vozidla MERDEDES C je žalobkyňa. Jeho vlastníkom od 11.12.2006 do 4.2.2011 bola ČSOB Lesing,
a.s., Bratislava, v období od 4.2.2011 do 17.8.2011 žalobkyňa a od 17.8.2011 vlastníkom tohto vozidla
je žalovaný v 1. rade.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno

uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 15.8.2011,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k

15.8.2011, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, uzavreté medzi žalobkyňou a
žalovanými v 1. a 2. rade sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Z obsahu zmlúv je
zrejme,žeideoformulovanézmluvypripravenévopredžalovanými,ktorípriichuzatváraníkonalivrámci

predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne
ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

Obezmluvyt.j.kúpnazmluva,akoajzmluvaospotrebnomúvereboli,podľaúvodnýchustanovenízmlúv,
uzatvorené v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa nepoužije
obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý

doplnil ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva“.Keďžektomutoustanoveniuneexistujeprechodné
ustanovenie, je potrebné ho aplikovať od účinnosti spomínaného zákona aj na skôr vzniknuté právne
vzťahy. Tento právny záver vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015.

PredmetomtohtokonaniajeurčenieneplatnostiZmluvyospotrebnomúvereaKúpnejzmluvyuzavretých
medzi účastníkmi konania dňa 15.8.2011. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku je právny záujem, ktorý musí byť naliehavý. Naliehavý
právny záujem na určení je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa

alebo keby sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobkyňa - spotrebiteľ má
naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku vlastníctva
motorového vozidla, ktoré je predmetom oboch ňou napadnutých zmlúv, ale aj otázku, aký je jej skutočný
dlh zo zmluvy o spotrebnom úvere.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľaustanovenia§41aods.2Občianskehozákonníka,akprávnymúkonommábyťzastretýinýprávny
úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.

Podľa ustanovenia § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby.

Obe žalobkyňou napadnuté zmluvy boli uzatvorené ten istý deň. Obe zmluvy sú podpísané žalobkyňou a

žalovaným v 2. rade, v prípade zmluvy o spotrebnom úvere ako splnomocneným zástupcom žalovaného
v 1. rade. V prvom rade sa súd zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovaným v 2. rade. Podľa tejto zmluvy žalovaný v 2. rade predal žalobkyni ojazdené motorové
vozidlo MERCEDENS C. Dokazovaním mal súd preukázané, že z dôvodu nedostatku vážnosti vôle
je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak

je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, ak sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Z vykonaného dokazovania
je zrejme, že žalovaný v 2. rade nikdy nebol vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom
kúpnej zmluvy. Predmetné vozidlo v čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo vlastníctvom žalobkyne. Je
teda zrejme, že účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie predmetnej

kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku žalovaného v 1. rade zo zmluvy
o spotrebnom úvere, ktorú uzatvoril so žalobkyňou. Keďže predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný
právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná
zmluva podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Kúpna zmluva uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade je neplatnou aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to pre

rozpor tohto právneho úkonu so zákonom. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv, než ktorých
je nositeľom. Žalovaný v 2. rade v čase uzatvorenia zmluvy nebol vlastníkom predmetného motorového
vozidla. Keďže vlastnícke právo k vozidlu žalovaný v 2. rade nikdy nenadobudol, nemohol ho ani ďalej
platne previesť.

Predmetom zmluvy o spotrebnom úvere bolo poskytnutie účelového úveru za účelom kúpy predmetu
financovania, ktorým bolo motorové vozidlo žalobkyne. Z dokazovania je zrejme, že v skutočnosti si
žalobkyňa toto motorové vozidlo nekupovala, keďže v čase uzatvorenia zmluvy bolo jej vlastníctvom.
Jej vôľou nebolo opätovne kúpiť toto vozidlo, ale skutočnou vôľou žalobkyne bolo získanie úveru za
účelom vyriešenia finančných problémov v rodine. Podľa citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 veta prvá

Občianskeho zákonníka pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného vyplýva, že ak má
byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný
právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku
skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny

úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti
požadované zákonom pre jeho platnosť. V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že účastníci uvádzanej zmluvy len predstierali uzatvorenie zmluvy o spotrebnom úvere s účelom
financovania kúpy motorového vozidla, pretože v skutočnosti mali vôľu týmto spôsobom zabezpečiť
pohľadávku žalovaného v 1. rade.

Súd tiež poukazuje na to, že zo skutočnosti, že k podpísaniu oboch zmlúv došlo súčasne v ten istý
deň a teda sú to zmluvy, ktoré na seba nadväzujú vyplýva, že skutočným účelom týchto právnych
úkonov je poskytnutie peňazí žalobkyni v cene spätného prevodu motorového vozidla (resp. jej časti).
V oboch prípadoch ide o predstierané právne úkony, ktorých účelom je poskytnutie úveru žalobkyni

a jeho zabezpečenie. Zo strany ani jednej zmluvnej strany nebol vážny úmysel na predaj a následne
spätnú kúpu motorového vozidla tak, ako to z týchto zmlúv vyplýva. Je to zrejme aj z toho, že
vozidlo nikdy žalobkyňou resp. žalovaným v 2. rade odovzdané nebolo, žalobkyňa naďalej predmetné
motorové vozidlo môže voľne užívať. Súd tiež uvádza, že ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný
písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny a zámery účastníka nevyjadrené v texte listiny

sú právne bezvýznamné. Nemožno preto konštatovať, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy
o spotrebnom úvere by vôli účastníkov a dôsledkom, ktoré chceli týmito úkonmi vyvolať zodpovedala
zmluva o spätnom leasingu. V oboch prípadoch sa jedná o absolútne neplatné právne úkony v zmysle
ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Pokiaľ sa týka dôvodov neplatnosti predmetných právnych úkonov uvádzaných žalobkyňou, súd uvádza,
že zmluva o spotrebnom úvere síce obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto by však nemala za

následok neplatnosť celej uvádzanej zmluvy. Za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku súd
považuje článok VI. zmluvy o spotrebnom úvere. V prvom rade má súd za to, že rozhodcovská doložka
uvedená v tomto článku zmluvy nebola individuálne dojednaná. Je súčasťou textu zmluvy, ktorý bol
vopred pripravený žalovaným v 1. rade a splýva s ostatnými podmienkami. Podľa rozhodcovskej doložky
všetky vzájomné spory a sporné nároky budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred konkrétne

uvedenými rozhodcovskými súdmi, ktorých určil žalovaný. Uvedeným rozhodcovská doložka tak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ aj v bode 4 uvedeného článku je daná možnosť predložiť spor všeobecnému súdu, v prípade
podania takéhoto návrhu zo strany žalovaného by bola vylúčená možnosť žalobkyne domáhať sa
ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je osobitý z dôvodu, že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať

o právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich zo zmluvy.

Za neprijateľnú podmienku žalobkyňa označila aj skutočnosť, že podľa zmluvy je zmluva uzatvorená
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Úverová zmluva má charakter absolútneho obchodu,
avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné v danej veci aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Uvedené však nespôsobuje
neprijateľnosť uvedenej podmienky v zmluve, keďže aj zo zmluvy je zrejme, že táto bola uzatvorená aj
podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (hoci v čase uzatvorenia zmluvy
bol platný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
nemožno považovať ani článok IV., ktorý obsahuje ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva, aj

keď v zmysle § 53 ods. 4 písm. s/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho
záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy
v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Podľa uzatvorenej zmluvy o
spotrebnom úvere kúpna cena vozidla predstavovala sumu 15 000,- Eur, žalobkyňa mala zaplatiť za

poskytnutý úver sumu 12 365,64 Eur (36 splátok po 343,49 Eur). Hodnota vozidla tak podľa názoru súdu
nie je neprimerane vyššia než celková výška poskytnutého úveru. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
nie je možné označiť ani bod 5 článku VII. zmluvy z dôvodu, že právo veriteľa postúpiť pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka inému vyplýva aj z ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že kúpna zmluva a zmluva o spotrebnom úvere nie sú neplatnými
právnymi úkonmi pre neprijateľné zmluvné podmienky. Ide však o neplatné právne úkony podľa
ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a preto súd určil, že obe zmluvy sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi.

Keďže súd určil, že zmluva o spotrebnom úvere je absolútne neplatným právnym úkonov, už len stručne
uvádza, že je pravdou tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia zmluvy. Neobsahuje údaj
o konečnej splatnosti podľa písm. f/ uvedeného ustanovenia, pretože údaj o splatnosti prvej splátky a
o počte mesačných splátok nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej

splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa písm. g/ § 9 ods. 2 a nie sú
v nej rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov podľa písm. k/ tohto ustanovenia. V predmetnej
zmluve je pritom uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky
je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. Preto v prípade platnosti zmluvy by podľa § 11 ods. 1 písm.
a zákona č. 129/2010 Z.z. platilo, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Súd určil, že zmluva o spotrebnom úvere je absolútne neplatná. Plnenie z neplatnej zmluvy, ktorá
je dvojstranným právnym úkonom, je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Jej
dôsledkom je povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu vzájomne si vydať všetko, čo plnením zo zmluvy
nadobudli. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka zakladá vzájomnú podmienenosť plnenia medzi
účastníkmizmluvy,hmotnéprávoviažepovinnosťjednéhozúčastníkovnapovinnosťdruhéhoznich,iba

tak sa môžu svojho nároku úspešne domáhať. Dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobkyne
bola žalovanému v 1. rade zaplatená vyššia suma, než ktorá jej bola ako úver žalovaným poskytnutá.
Žalobkyňa tak povinnosť z neplatnej zmluvy už splnila. Na základe zmluvy bolo prevedené vlastnícke
právo k motorovému vozidlu zo žalobkyne na žalovaného v 1. rade. Súd preto zaviazal žalovaného v 1.
rade uskutočniť bezodplatný prevod vozidla späť na žalobkyňu.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Žalobkyňa sa návrhom domáhala priznania finančného zadosťučinenia, ktoré požadovala minimálne
vo výške sumy, o ktorú zaplatila žalovanému v 1. rade viac než jej bol poskytnutý úver. Podľa názoru
súdu nie je možné zamieňať finančné zadosťučinenie s vydaním bezdôvodného obohatenia. Finančné
zadosťučinenie žalobkyňa požadovala aj vzhľadom na praktiky žalovaného v súvislosti s požiadavkou

splatenia poskytnutého úveru, kedy uviedla, že mala viaceré výhražné telefonáty. Táto skutočnosť zo
strany žalobkyne v konaní nebola preukázaná. Vzhľadom na uvedené v časti priznania finančného
zadosťučinenia súd návrh žalobkyne zamietol.

Podľa § 151 ods. 1, 3 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. V
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane

s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa uvedeného ustanovenia, keďže predmetom konania boli viaceré nároky žalobkyne, súd rozhodne
o trovách konania až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Žalobkyňa je pre toto konanie oslobodená od súdnych poplatkov. Súd vyhovel jej návrh voči žalovanému

v 1. rade pokiaľ sa týka určenia neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere a uloženia povinnosti uskutočniť
prevod vozidla späť na žalobkyňu. Žalovaný v 1. rade je tak povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu
vo výške 199,- Eur, ktorého výška bola určená podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov
za dva priznané nároky po 99,50,- Eur. Žalovaný v 2. rade bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok podľapoložky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 Eur za výrok, ktorým bola určená
neplatnosť kúpnej zmluvy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.