Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/442/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613203081
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203081.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha
1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: H. G., nar. XX. K. XXXX, bytom N. XXX, o 749,53 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 20. mája 2014 č. k.
4C/93/2013-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu a II. žalovanej
nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. čl. I § 5 ods. 1, §
11 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2 a § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“); § 37 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 a

2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky); § 115a
ods. 1 a 2 a § 156 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) a čl. 2 bodu 1, čl. 3 bodu 1 a čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007“). Vecne mal súd prvého stupňa za to, že
predmetom konania je žalobkyňou voči žalovanej uplatnená pohľadávka zo zmenky podľa Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. V konaní mal za preukázané, že žalobkyňa je
obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko
na území Slovenskej republiky, zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné
miesto.Predmetomkonaniajecezhraničnýsporvzmyslečl.3bodu1NariadeniaRady(ES)č.861/2007,
nakoľko žalobkyňa má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu,
konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

Okresnému súdu v Senici nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a
preto sa podľa čl. 2 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, na tento spor
uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007. Žalovaná má bydlisko v obvode Okresného súdu Senica,
ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto
určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra
2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Zmenka

bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území
Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania
spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky v
súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola. Súd prvého

stupňa preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti a dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá
má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti.Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za
túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj

za predĺženie lehoty v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu
splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne
znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 59/2010 z 26. januára
2011, ktorý jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na

videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na čl. I § 33 ods. 2
ZZŠ. Z uvedeného vyvodil, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus, preto
s poukazom na zistené skutočnosti dospel k záveru, že zmenka predložená žalobkyňou je neplatná.
Pôvodný majiteľ zmenky (Pohotovosť s.r.o.) vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom
poskytovania spotrebiteľských úverov na území Slovenskej republiky, pričom zmenka v tomto prípade
má zabezpečovací charakter k pôvodnému právnemu vzťahu, ktorý má povahu vzťahu spotrebiteľského

a preto i napriek tomu, že žalobkyňa nepredložila zmluvu, ktorou vznikol medzi účastníkmi (základný)
zmluvný vzťah, a ktorá bola zabezpečená predloženou zmenkou, považoval súd prvého stupňa tento
vzťah za spotrebiteľský. Dospel k záveru, že zmenka, na základe ktorej si žalobkyňa uplatnila svoj nárok
je neplatná a súčasne zmenkový úrok 0,25% denne, čo je 91,25% ročne, k úhrade ktorého sa žalovaná
v zmenke zaviazala, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, a preto bolo na mieste žalobu zamietnuť. Rozhodnutie o trovách konania bolo
potom odôvodnené právne § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom žalovanej, ktorej však
náhrada trov konania priznaná nebola, keďže žalovaná si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne
nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho
zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Dôvodila predovšetkým tým, že napadnuté rozhodnutie
je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť
vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd prvého stupňa
uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je
neplatnápreneurčitýúdajsplatnosti,ktorýmávyplývaťzúdajnéhorozporumedzinazmenkenapísaným
údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi
predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky

je splatnosť na videnie (tzv. vista zmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka
uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia,
pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po roku 1930, odkedy sa datuje platná právna úprava.
Je zaužívané pri vista zmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovanými
slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné,

že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj,
ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t. j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl.
I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od
dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na
platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené,

ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý
a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Je potrebné mať zároveň na zreteli,
že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná
indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá, podľa
ktorých by mali byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia

osoba, ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu či ide o zmenku, ktorá
má riadne uvedené všetky náležitosti (t. j. najmä kto, komu, koľko, kedy a kde má zaplatiť). V tejto
veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom
výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Otázkou je čo znamená
slovné spojenie „v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka

je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že
uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia)
má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia
lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ, v zmysle ktorého môžebyť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa stalo
aj v tomto prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na 4 roky. Odvolateľka sa preto nestotožňuje so
záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak,

že by údaj mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Údaj „Zaplatím za túto
zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového,
teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t. j. podľa neho zmenku
charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže

byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Obdo 59/2010 z 26. januára 2011, tak o skutkovú situáciu v ňom uvedenú sa v danom
prípade nejedná a preto nie je možné argumentovať týmto judikátom. Odvolateľka uviedla, že záver
súdu prvého stupňa je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21. novembra 2013, ktoré bolo
vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobkyne a potvrdzuje jej závery.

Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa žiadala priznať uplatnenú pohľadávku podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Preto je potrebné mať na zreteli, že
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako

„cezhraničné“, t. j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal
aj súd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach
s nízkou hodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní
príslušnosti súdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, ako aj pokiaľ ide

o štáty mimo Európskej únie, musia uplatňovať pravidlá ustanovené v Nariadení Brusel I. Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom
sa konanie vedie. Rozhodným právom však nemusí byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu
konajúceho vo veci pohľadávky v závislosti od toho, ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných
pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich sa rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo

a skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní uplatnila zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu predloženej
zmenky nevyplýva voľba rozhodného práva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d/ vylučuje
záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú

kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods.
1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec
je potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému
usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom
Slovenskej republiky, pôvodná majiteľka zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na

území Slovenskej republiky, žalobkyňa ako majiteľka zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má
nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, na zmenke však nie je jej podpis, čím potom
spôsobilosť žalovanej a indosanta - prvého majiteľa zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou,
zmenkové vyhlásenie žalovanej ako vystaviteľky zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v
Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné

miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava, atď.). Odvolací súd
upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky vychádza v Českej republike i v Slovenskej
republike z rovnakého právneho základu, ktorým je ZZŠ.Súdu ako prvému prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle príslušných
ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 článku 4 ods. 4, článku 7 ods.

1 a článku 9 ods. 1, má súd povinnosť tak konať a informovať strany sporu, aké informácie od nich súd
požaduje, aby mohol vydať rozhodnutie o sporných záležitostiach. Takto súd zodpovedá za riadenie a
kontrolu konania, pričom zámerom je, aby súd zabezpečil splnenie cieľov nariadenia, ktoré spočívajú v
zrýchlenom, jednoduchom a finančne menej náročnom konaní. Úlohou súdu je rozhodnúť, či v záujme
určenia skutkového stavu nariadi ústne pojednávanie. Vyplýva to zo zásady ustanovenej v článku 5 ods.

1, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým písomné a súd by mal
nariadiť ústne pojednávanie len, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných
skutkových otázok, v ktorých nevie rozhodnúť iným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich
informácií od jednej alebo oboch strán sporu, prípadne ak o to požiada niektorá zo strán. Nariadenie
pojednávania je potom potrebné zdôvodniť. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení ústneho
pojednávania,akoajvpriebehuústnehopojednávaniamusísúdrešpektovaťprávonaspravodlivésúdne

konanie a na zásadu kontradiktórnosti konania. V prejednávanej veci došlo k verejnému vyhláseniu
rozsudku bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Návrhom na uplatnenie pohľadávky si žalobkyňa uplatnila
svoju pohľadávku voči žalovanej vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Žalobkyňa k návrhu pripojila zmenku vystavenú v
Senici 23. septembra 2009 žalovanou, označenou na zmenke menom, priezviskom, trvalým bydliskom,
rodným číslom, ktorú zmenku žalovaná vlastnoručne podpísala. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy:
201800085 a záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne od

dátumu začiatku úročenia. Splatnosť bola dohodnutá údajom „bez protestu“ a údajom „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosovala zmenku na žalobkyňu, ktorá je zahraničnou právnickou osobou, bez uvedenia dátumu.
Žalovaná na zmenku žalobkyni zaplatila sumu 15 eur na zmenkovú sumu a na úroky 0 eur, žalobkyňa
si uplatnila voči nej nielen zaplatenie zmenkovej sumy, vrátane zmenkového úroku 0,25% denne zo

zmenkovej sumy, ale aj 6% ročný úrok a zmenkovú odmenu. Po doručení žaloby žalobkyne na tlačive
„A“ spolu s tlačivom „C“ žalovanej sa táto nevyjadrila a nenavrhla ani nariadiť vo veci pojednávanie,
preto súd prvého stupňa správne o veci rozhodol bez pojednávania.

Predmetom posúdenia v odvolacom konaní potom pri viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi

bolo to, či v prejednávanej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu neplatnosti
zmenky (od ktorej žalobkyňa odvodzovala ňou uplatnenú zmenkovú pohľadávku), zapríčinenej
uvedením v zmenke viacerých lehôt splatnosti (a teda či môže obstáť tomu zodpovedajúci záver súdu
prvého stupňa).

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného

textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú
peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte

vystavenia, na určitý deň. (ods. 1) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú
neplatné. (ods. 2)

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok
určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každázmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným
slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku
vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať rubopisom, čiže

indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v ZZŠ. Zmenka má v zásade
povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu
a výšku zmenkového dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,

než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné
vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi výstavcom, remitentom a
zmenečníkom, poprípade príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava
zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným.

Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej
prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom,
aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama,
samozrejme ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú
sa vždy určité námietky voči zmenkovým nárokom. Na tomto mieste však je možné konštatovať úplne

jednoznačne, že je na dlžníkovi zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom
konaní preukázal. Pokiaľ sa mu to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť. Je teda možné,
že proti zmenke bude platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané,
alebo nároky z hier a stávok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery.
Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že obidva tieto rysy

majúsvojehranice.Zároveňjevšaknutnémaťnapamäti,žeoprávnenývlastníkplatnejzmenkyzásadne
právo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť prípadne proti tomuto
nároku brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená podľa
zmenky plniť. V tomto smere sa nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.

Pokiaľ ide o zmenku predloženú žalobkyňou, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie, teda
tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia
žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď citované ustanovenie
čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité

rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v rámci tejto lehoty zmenku predložiť
kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už samotným predložením sa stáva
splatnou. V tomto prípade žalovaná v zmenkovom vyhlásení podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ určila dlhšiu
lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný
údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do

štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd tak odlišne od súdu prvostupňového uzavrel, že zo zmenky predloženej žalobkyňou,
splatnej na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 ZZŠ, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za túto zmenku pri
predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva z textu: „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia,
pričom predložiť ju bolo možné v súlade s čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote štyroch rokov od jej vystavenia a
až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia nastáva jej splatnosť. Odvolací
súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú uvedené dve splatnosti,
čo malo spôsobiť jej neplatnosť.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
môžeprihliadaťlenktýmdôvodom,ktoréodvolateľvodvolaníoznačil,niejeviazanýrozsahomodvolania
len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O. s. p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí

prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní
uplatnené (§ 212 ods. 3 O. s. p.).Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať
procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k nesprávnemu výsledku
konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu O. s. p. priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr.

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 102/04 či rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak
súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a
tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z
pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne,

a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle ZZŠ do úvahy prichádzajúcich hľadísk, dopustil sa takého
procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite
účastníčok doplniť dokazovanie, podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až

následne opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.