Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/867/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913205844
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5913205844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: U. V.,
nar.X.X.XXXX, bytom P. XX, G., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalobcu: Ochrana
spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, Košice - Staré Mesto, právne zastúpeného JUDr.
Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom X. X, M., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa,
a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/1625/2012 zo dňa 19.1.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/84/2013-243 zo dňa 18.8.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 2C/84/2013-243 zo dňa 18.8.2014 zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 3C/1625/2012 zo dňa 19.2.2012.
Ďalej vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená dňa 30.1.2008 poistná zmluva. Jej súčasťou boli tiež všeobecné poistné podmienky, za
ktorými je uvedené osobitné zmluvné dojednanie k poistnej zmluve. Podľa tohto osobitného zmluvného
dojednaniasizmluvnéstranyvprípadevznikuakéhokoľveksporudohodli,ženamiestosúdnehokonania
sa podrobia rozhodcovskému konaniu podľa čl. 15 všeobecných poistných podmienok. Rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná, súd prvého stupňa žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa nedostatočne
objasnil skutkový stav a vec nebola správne právne posúdená. Zdôraznil, že už vo svojom vyjadrení
označil listinný dôkaz a to záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta.
Tento dôkaz vôbec nebol vyhodnotený. Všetky dôkazy sa nevyhodnotili v celku a vo vzájomnýchsúvislostiach, a preto sa ani nemohol zistiť správny skutkový stav. Čo sa týka rozhodcovskej doložky,
táto bola žalobcovi vysvetlené tretím nezávislým subjektom a následne podpísaná oboma zmluvnými
stranami. Rozhodcovská doložka sa nachádza v osobitných zmluvných dojednaniach, a preto právny

záver o nedodržaní individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky neobstojí.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust.

§ 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219
ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že vo veci súd prvého stupňa v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v
priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenia prvostupňového súdu, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2008 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v ôsmej časti.

Podľaust.§52Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,sazaspotrebiteľské
zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred

pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená
so žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre
väčší počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. všeobecných poistných
podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie odvolateľa o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných
dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných
zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom, mala stratiť platnosť tiež

časť XV. všeobecných poistných podmienok, týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu
na to, či by žalobca osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou
zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnúúpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných podmienkach
nemožno označiť inak, ako za zavádzajúcu a metúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stave v súkromnom, právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov, je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj
osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať,

sú plne namieste. Preukázateľne v preskúmavanej veci si rozhodcovskú doložku v predmetnej veci
žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu vyvolávanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku o ustanovení § 53 ods. 4 písm. r)
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti,

išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd
prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom
konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými

stranami bola v súlade s ust. § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov), rozhodcovskému súdu chýba základný

predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá, ktorá voľba, konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy

žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho
dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech

spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľskej právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, nemôže byť na ujmu. Žalovaný
ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom,
čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani odvolateľom uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách

klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským
a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého navady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

S poukazom na vyššie uvedené nemohol odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých
založil svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací
súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorými nebolo rozhodnuté o trovách konania z

dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.