Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/45/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212985
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212985.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 01.03.2016, pred samosudcom JUDr.
Petrom Lukáčom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Župné nám. č. 13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na náhradu škody titulom majetkovej ujmy vo výške 19.054,23 €, titulom
nemajetkovej ujmy vo výške 3.810,85 € z a m i e t a.

II. Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012

domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy v zmysle zákonných
ustanovení podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moc.
Návrh zdôvodnil skutočnosťou, že v zmysle § 38 a nasledujúcich Exekučného poriadku formou zápisnice
spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava, navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi, povinnej
U. Q.B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, Ž. T. R.. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že

Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého podal dňa 11.03.2011 na Okresný súd v Žiari nad Hronom
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. exekútorského úradu EX 3741/11,
ktorej bola pridelená na Okresnom súde v Žiari nad Hronom sp. zn. 6Er 381/2011. Navrhovateľ ďalej
v návrhu uviedol, že po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal v zmysle
zákonných ustanovení Exekučného poriadku vecne a miestne príslušný súd rozhodnúť o žiadosti na
udeleniepoverenianavýkonexekúciedo15dníododňajejdoručenia,pričomvykonateľnýmexekučným
titulom bolo pripojené rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v návrhu ďalej namietol, že

napriek zákonom stanovenej lehote na rozhodnutie o návrhu na udelenie poverenia a napriek okolnosti,
že konanie začalo dňa 23.02.2011, exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia až dňa
12.04.2011, teda po uplynutí viac ako 48 dní čo je v príkrom rozpore v zákonom stanovenej lehote v
zmysle Exekučného poriadku na rozhodnutie o návrhu na udelenie poverenia. Navrhovateľ v návrhu
ďalej namietol, že exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom
odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok

zrealizoval úplný judiciálny proces zahrňujúci v sebe zistenia skutkového stavu veci, výberu právnych
noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci
rozhodol, čím porušil zásadu legality, čím exekučný súd nelegálnym postupom vykonal opätovnéposúdenie práva oprávneného na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonom stanovených podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav veci, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Z hore uvedených
dôvodov navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mu vznikla a predstavovala náhradu samotnej

istinyapríslušenstvavykonávanejvrámciexekučnéhokonaniaazároveňuplatnilnáhradunemajetkovej
ujmy nakoľko samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. porušenia práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Odporca sa na výzvu súdu písomne vyjadrila žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa názoru odporcu podanie návrhu je zmätočné, keď v tomto chýbajú základné údaje o
exekučnom konaní, tiež nie bola zrejmá okolnosť či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného
konania aleboztitulunesprávnehoúradnéhopostupu.Zároveňvyjadrilprávnuskutočnosť,žeuplatnený
nárok považuje za predčasne uplatnený na príslušnom súde, nakoľko podľa platnej právnej úpravy zák.

č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí 6 kalendárnych
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak na základe skutočnosti, že navrhovateľ neposkytol pre takýto
právny postup žiadnu súčinnosti, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadosti realizované i
keď navrhovateľ takúto žiadosť podal. V písomnom vyjadrení ďalej odporca konštatoval, že postup
súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť kvalifikovaný ako

nesprávny úradný postup, teda nemôže ísť v danom prípade ani zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná vecne
príslušným orgánom, ktorý by takéto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Odporca
ďalej konštatoval, že lehota 15 zákonom stanovených kalendárnych dní sa vzťahuje len na vydanie
poverenia a nie na vydanie rozhodnutia, napr. o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia. V neposlednej

miere zároveň namietol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal výšku uplatnenej majetkovej
škody, resp. nemajetkovej ujmy, ktorú špecifikoval len hypoteticky bez akéhokoľvek relevantného
základu.

Súd vo veci nariadil termín pojednávania, navrhovateľ a odporca sa na termín pojednávania nedostavili,

obaja účastníci konania mali doručenie riadne vykázané, súd teda konal v neprítomnosti účastníkov
konania podľa § 101 ods. 2 O. s. p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, z obsahom
pripojeného materiálu, písomnými vyjadreniami účastníkov konania vrátane príloh, v neposlednej miere

oboznámením sa so spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er 381/2011.

Navrhovateľ v rámci konania po nariadení súdneho pojednávania podal návrh na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 O. s. p., resp. § 109 ods. písm. c) O. s. p., a to až do právoplatného rozhodnutia
súdu o ústavnej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorého predmetom bolo rozhodnutie

o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, nakoľko nadriadený
Krajský súd Banská Bystrica nevylúčil sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom z prejednávania veci.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b), c) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť. Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

V prejednávanej veci súd však na základe vyššie uvedených skutočností dospel k názoru, že nie sú
splnené podmienky pre prerušenie konania tak ako to opisoval navrhovateľ, pretože o vylúčení sudcov
tunajšieho súdu rozhodol vecne príslušný nadriadený Krajský súd Banská Bystrica, ktorý sa riadne
zaoberal námietkami zaujatosti vzneseného účastníkom konania (rozhodnutie Krajského súdu Banská
Bystrica č. k. 23NcC 351/2012-9 zo dňa 11.10.2012). Vzhľadom na skutočnosť, že o vznesených

námietkach bolo rozhodnuté podľa názoru okresného súdu tomuto nič nebráni, aby vo veci konal a
rozhodol. Samotné podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov Okresného
súdu Žiar nad Hronom nie je takým dôvodom, ktorý by zakladal obligatórnu povinnosť k súdu v zmysel
§ 109 ods. 1 psím. b) prerušiť konanie. Pokiaľ ide o fakultatívne prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O. s. p., súd tiež dospel k názoru, že aj keď sa vedie konanie o ústavnej sťažnosti tak
nie je dôvod na prerušenie konania z tých istých dôvodov čo v námietke zaujatosti bolo rozhodnuté
vecne a miestne príslušným nadriadeným súdom. Právnu otázku či vo veci rozhodol nezaujatý sudca

je oprávnený preskúmať nadriadený súd v rámci riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov
a nie je teda založená vecná príslušnosť Ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na
tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Z dokazovania prevedeného na pojednávaní tak ako bolo hore špecifikované mal súd preukázané, že
v rámci výkonu rozhodnutia oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
proti povinnej U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, Ž. T. R., formou zápisnice spísanej
pred súdnym exekútorom podal návrh na výkon exekúcie Exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého
v Bratislave. Exekučným titulom v danom prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
10.12.2010 sp. zn. SR 12092/10 zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a. s., IČO:

35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 10.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
10.01.2011 a vykonateľnosť dňa 13.01.2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresný súd
v Žiari nad Hornom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07.03.2011, ktorá bola
doručená príslušnému súdu dňa 11.03.2011. Spisu vedenému pod č. exekútorského úradu EX 3741/11
bolo na exekučnom Okresnom súde v Žiari nad Hronom pridelené sp. č. 6Er 381/2011. Ako vyplynula

pre súd z pripojeného písomného dôkazného materiálu, a to spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
6Er 381/2011, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej Okresnému súdu Žiar
nad Hronom dňa 11.03.2011 príslušný súd rozhodol uznesením č. k. 6Er 381/2011-9 zo dňa 21.03.2011.
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom bolo exekútorskému úradu doručené dňa 28.03.2011.
Následne uznesením č. k. 6Er 381/2011-15 zo dňa 02.05.2011 bolo exekučné konanie vedené pod

sp. zn. EX 3741/2011 Exekútorského úradu Bratislava JUDr. Rudolfa Krutého zastavené. Uznesenie o
zastavení bolo doručené exekútorskému úradu dňa 16.05.2011.

Z takto prevedeného dokazovania súd zistil, že dôvody, o ktoré opiera navrhovateľ svoj nárok na

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uvedenej v samotnom návrhu, sú v príkrom rozpore
s objektívnou pravdou, ktorá bola zistená v rámci dokazovania o náhradu škody, a to oboznámením
sa spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er 381/2011. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok
z odôvodnením, že exekučný súd v danom prípade Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol o
žiadosti na udelenie poverenia exekučného úradu v rozpore so zákonom stanovenou lehotou 15

dní v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010, resp. od
01.06.2010 kedy konštatoval, že konanie pre výkon rozhodnutia oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o.
bolo začaté dňa 23.02.2011, pričom o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný
súd rozhodol až dňa 12.04.2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty kde konštatuje, že
omeškanie predstavovalo viac ako 48 dní. Z prevedeného dokazovania však pre súd vyplynula právna

skutočnosť, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému Okresnému
súdu v Žiari nad Hronom doručená dňa 11.03.2011 a o návrhu, i keď negatívnym spôsobom vo
forme zamietnutia, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa
21.03.2011 a rozhodnutie bolo exekútorskému úradu doručené 28.03.2011. Súd teda konštatuje, že i
keby súd akceptoval právny výklad ustanovenia § 42 Exekučného poriadku ako relevantný (beh lehoty

15 dní na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) exekučný Okresný súd v
Žiari nad Hronom rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého sp. EX 3741/11 a zároveň i doručil rozhodnutie v takto stanovenej lehoty 15 dní.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci musia byť splnené určité základné podmienky, ktoré zákonodarca označuje ako
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu podmienok:
- porušenie právnej povinnosti;

- nepriaznivý následok protiprávneho úkonu;
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou
škodu a nepriaznivým následkom.Už samotným prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobením pri výkone verejnej
moci je protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.

Ide o činnosť orgánu verejnej moci, ktorá je v rozpore s objektívnym právom.

Súd pri uplatnenom nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovú ujmu konštatuje jednoznačne právnu
faktickú skutočnosť, že už prvý atribút úspešného uplatnenia takéhoto nároku uvedený zhora, nie je

v danom prípade naplnený. I pri akceptovaní výkladu ustanovenia § 42 ods. 2 Exekučného poriadku
v každej dobe jeho platnosti, podľa toho akoto uvádza samotný navrhovateľ, lehota 15 dní odo dňa
doručenia žiadosti na vydanie poverenia na výkon rozhodnutia bola v danom prípade dodržaná. Nie je
relevantné, že o tejto bolo už rozhodnuté negatívnym spôsobom čo platná právna úprava umožňovala.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd návrh navrhovateľa na úhradu majetkovej škody, resp.
nemajetkovej ujmy (vo výške á 19.054,23 €; resp. 3.810,85 €) zamietol.

Účastníkom konania trovy konania nevznikli. Úspešný účastník konania si z tohto dôvodu náhradu trov
konania neuplatnil. Súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.