Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204959
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813204959.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: X. Z.,

rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX, právne zastúpená JUDr. Lenou Kozákovou,
advokátkou AK so sídlom Mieru 274, 029 01 Námestovo, proti odporcovi: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomXXXXXW.XXX,t.č.bytomM.XXX,XXXXXC.,zast.:JUDr.MiroslavBahynec,advokátsosídlom
027 42 Podbiel, v konaní o určenie, že navrhovateľka je podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 8.7.2013 prostredníctvom svojho právneho

zástupcu domáhala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v ? účasti k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX, k.ú. W. pod KN - C parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
577m2 a stavby s.č. XXX na parcele KN - C č. XXX/X rodinný dom.
Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania uzatvorili v H. dňa XX.X.XXXX manželstvo, ktoré
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 16.3.2010, sp. zn. 5C/150/2009,
právoplatné dňa 28.4.2010. Odporca uzatvoril za trvania manželstva ako kupujúci dňa 1.8.2000 kúpnu
zmluvu vedenú Správou katastra Tvrdošín pod V XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 17.1.2001.

Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti - rodinný dom s.č. XXX postavený na pozemku
KN - C parc.č. XXX/X a pozemok KN-C parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
577m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. W.. Na základe tejto kúpnej zmluvy je v časti B-LV č. XXX,
k.ú. W. vedený pod B1 odporca v 1/1 účasti. Navrhovateľka a odporca sa v zákonnej lehote troch
rokov od zániku BSM po rozvode manželstva nedohodli na vyporiadaní BSM a rovnako v tejto lehote
nebol podaný návrh na súd o vyporiadanie BSM. Na základe uvedeného s poukazom na § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka nastávajú zákonné účinky vyporiadania BSM, kde v prípade nehnuteľných vecí

platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, teda platí domnienka transformácie bezpodielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo.
Uviedla, že v súlade s § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku má navrhovateľka naliehavý právny
záujem na určení, že je podielovou spoluvlastníčkou v ? účasti k vyššie citovaným nehnuteľnostiam,
nakoľkoodporcajezapísanýakovlastníkžalovanýchnehnuteľnostíarozhodnutiesúdubudepodkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľky v určenom rozsahu.

Určovacím výrokom súdu sa dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľnostíapodielovéspoluvlastníctvonavrhovateľkykžalovanýmnehnuteľnostiambudepotvrdené
aj zápisom na list vlastníctva.Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že navrhovateľka v žalobnom návrhu neuviedla podstatnú okolnosť, a to že v skutočnosti nešlo
o kúpnu zmluvu preto, lebo v nej síce bola uvedená cena nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom

ale nebol uvedený spôsob a termín zaplatenia kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi rodičmi
odporcu, a to F. a X. Z., rod. A. a odporcom. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy išlo o zastretý právny úkon
(disimulovaný právny úkon podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka) preto, lebo v skutočnosti išlo o
darovanie nehnuteľnosti. Vôľou darujúcich rodičov odporcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 1.8.2000
bolo synovi U. Z. (odporcovi) a nie aj jeho manželke previesť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam,

s čím súhlasil. Dôkazom tohto prejavu bola aj tá skutočnosť, že kúpna cena za nehnuteľnosti nikdy
zaplatená nebola a odporca ju ani na základe dohody s rodičmi nemal v úmysle zaplatiť. Kúpnu cenu
nezaplatila ani navrhovateľka, ktorá aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že nehnuteľnosti boli
darované len odporcovi, domáha sa návrhom polovičnej spoluvlastníckej účasti. S poukazom na to,
že kúpnou zmluvou mal byť zastretý iný právny úkon - darovacia zmluva v zmysle § 41a ods. 2/
Občianskeho zákonníka platí tento zastretý právny úkon, lebo spĺňa všetky náležitosti darovacej zmluvy.

Podľanázoruodporcunavrhovateľkanepreukázalaexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmuvsúvislosti
s predmetom žalobného návrhu preto, lebo jej postavenie s prihliadnutím na to, že nehnuteľnosti boli
darované len odporcovi nebolo a nie je ohrozené.

Súd vo veci uskutočnil pojednávania dňa 27.10.2015, dňa 24.11.2015 a dňa 10.12.2015.

Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 právna zástupkyňa navrhovateľky a navrhovateľka zotrvali
na podanom návrhu. Uviedli, že kúpnou zmluvou vedenou Správou katastra Tvrdošín pod č. V
XXXX/XXXX boli nadobudnuté nehnuteľnosti do BSM, a to s poukazom na ust. § 143 Občianskeho
zákonníka. Keďže po právoplatnom rozvode manželstva dňa 28.4.2010 došlo k zániku BSM a v
zákonnej trojročnej lehote od rozvodu manželstva nedošlo medzi účastníkmi k vyporiadaniu BSM, a to

ani dohodou, ani podaním návrhu na súd, nastávajú v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka
účinky vyporiadania BSM. Ohľadom nehnuteľných vecí platí nevyvrátiteľná právna podmienka, že sú v
podielovom spoluvlastníctve, a tieto podiely sú rovnaké. Platí teda domnienka transformácie BSM na
podielové spoluvlastníctvo manželov. Keďže účastníkom tejto kúpnej zmluvy na strane kupujúceho bol
len odporca svedčí mu zápis na LV č. XXX, k.ú. W. v 1/1 účasti.

Navrhovateľka uviedla, že má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP na určení, že
je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností z dôvodu, aby sa na základe takéhoto
rozhodnutia zosúladil evidovaný stav v KN s právnym stavom.

Navrhovateľka súhlasila s prejavom svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že v dome naďalej býva, pričom

dcéra sa vydala a syn študuje na vysokej škole a býva pri otcovi. Bývalý manžel ešte pred rozvodom
dňa 2.3.2009 opustil spoločnú domácnosť, odišiel zo spoločnej domácnosti. Odporca mal súhlasiť, aby
v rodinnom dome bývala, počas bývania nedostala žiadnu výzvu od odporcu, aby opustila rodinný dom.
Ku kúpnej cene uviedla, že vedela, že dom bol ohodnotený na sumu okolo 900 000,- Sk. Rodičia jej mali
požičať 80 000,- Sk. Odporca v tom čase podnikal, pričom potreboval opraviť auto a tieto peniaze použil

na opravu auta. Keď chceli peniaze jej rodičom vrátiť, prebehlo prepísanie domu na odporcu. Rodičia jej
povedali, aby zapožičané peniaze boli použité na vyplatenie tohto domu. Zároveň uviedla, že v priebehu
roku 2005-2006 jej dali rodičia ešte 100 000,- Sk na vyplatenie nejakej čiastky z domu. Tieto peniaze
mala dať manželovi. Či ich on dal svojim rodičom alebo nie to uviesť nevedela. Odporca v tom čase
mal narábať s peniazmi, ona nekontrolovala kde peniaze použil. V rodinnom dome prebrala obchod s

potravinami. Obchod prevádzkuje doteraz, pričom jej nikdy nebolo povedané, aby nepodnikala a aby
z domu odišla.

Právny zástupca odporcu uviedol, že u navrhovateľky nie je daný naliehavý právny záujem z dôvodu,
že sa navrhovateľka nedomáhala v lehote 3 rokov od zániku manželstva v rámci vyporiadania BSM

prípadného výroku súdu, ktorý by určil, že polovica nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu patria
do BSM. Podľa jeho názoru navrhovateľka si bola vedomá, že zo strany účastníkov kúpnej zmluvy, teda
zo strany predávajúcich išlo o tzv. zastretý právny úkon - darovaciu zmluvu a z dôvodu, že písomne
vyhotovená zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy je zrejmé, že išlo o darovaciu zmluvu aj z toho
dôvodu, že rodinný dom bol stavaný pre v tom čase ešte mal. odporcu a zapísaný na mená jeho

rodičov. V čase, keď už mali ísť bývať do iného domu mu predmet zmluvy darovali. Dôkazom toho je aj
kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že staviteľmi tohto domu boli rodičia odporcu. Odporca ako
účastník právneho úkonu pod názvom kúpna zmluva predmet zmluvy prijal ako obdarovaný.Odporca uviedol, že dom bol podarovaný výlučne jemu. Stala sa chyba, že niekto im zle poradil a preto
bolarobenákúpnazmluvaaniedarovacia.Rodičianemalivúmysleabyimodporca,resp.jehomanželka
za dom zaplatili. Takýmto istým spôsobom má dom aj druhý brat, ktorému tiež rodinný dom darovali

ale bola vyhotovená kúpna zmluva. Poprel tú skutočnosť, že by rodičia navrhovateľky im obom darovali
nejaké peniaz v celkovej výške 180 000,- Sk. Uviedol, že takéto peniaze jej rodičia nemohli nasporiť,
keďže boli na dôchodku.

Svedok F. W., ktorý bol bratom navrhovateľky uviedol, že jeho rodičia obidvom manželom poskytli

peniaze v sume 80 000,- Sk, ktoré mali byť použité na zaplatenie domu. Neskôr v roku 2005 mali taktiež
jeho rodičia dať peniaze vo výške 100 000,- Sk na vyplatenie domu. Túto skutočnosť mu mala povedať
jeho mama. O zapožičaní peňazí si doklad nevyhotovili. Je presvedčený, že dom patrí do BSM, ako
dôkaz slúži kúpna zmluva na dom, ktorá bola uzatvorená počas trvania manželstva.

Svedkyňa X. Z. na pojednávaní dňa 24.11.2015 uviedla, že je matkou odporcu. Predmetný rodinný dom

stavali spolu s manželom na pozemku, ktorý im dali jej rodičia. Syn (odporca) nemal 18 rokov, tak to
všetko išlo na nich. Má 5 detí a každému z detí dali domy. Kúpna zmluva bola uzavretá len na syna U.,
tak im to vtedy poradili, teraz to ľutujú. Na dcéry domy už prepísali darovacou zmluvou. Ich úmysel s
manželom bol v skutočnosti dať dom len synovi U.. Kúpna cena za dom nebola zaplatená. O zaplatení
kúpnej ceny medzi nimi a synom nebola žiadna dohoda. Dom bol hotový aj zvonka aj zvnútra, bol

skolaudovaný.Vdomespolusmanželombývalidovtedy,pokiaľstavaliďalšídom,t.j.asipodobu5rokov.
Medzi účastníkmi neboli po túto dobu pokiaľ bývali v rodinnom dome žiadne vlastnícke spory. Dovtedy
bol dom napísaný len na nich. Až keď odišli z domu, tak dom prepísali na syna. Nevesta (navrhovateľka)
vedela o tom, že dom je napísaný na odporcu. Taktiež uviedla, že rodičia navrhovateľky viac krát plakali
u nich, že dávali peniaze bratovi navrhovateľky a pomáhali mu stavať jeho dom. Neskôr v tomto dome

bývali až do ich smrti spolu so synom.
K pôžičkám sa svedkyňa vyjadrila tak, že o žiadnej pôžičke sa nehovorilo, nemá vedomosť o pôžičke
vo výške 80 000,- Sk od rodičov navrhovateľky.

Svedok F. Z. vypočutý na pojednávaní dňa 24.11.2015, otec odporcu uviedol, že dom stavali pre syna

U.. Poradili mu, že najvýhodnejšie by bolo, aby dom previedol na syna kúpnou zmluvou, pričom kúpna
cena uvedená v zmluve nebola zaplatená. Od syna nevyžadoval žiadne peniaze. Dom chcel darovať
výlučne synovi, nevesta im nikdy nechcela zaplatiť kúpnu cenu a ani to od nej nepožadovali.

Svedok F. Z. vypočutý na pojednávaní dňa 24.11.2015, brat odporcu uviedol, že U. (odporcov) dom

stavali jeho rodičia pre U. a tento bol prepísaný na neho. Darovali mu ho. Takisto dostal dom od rodičov
kúpnou zmluvou, dom taktiež darovali len jemu i napriek tomu, že je ženatý. Jeho manželka nemala
voči tomu doteraz žiadne výhrady.

Svedok Ing. X. J. vypočutý na pojednávaní dňa 10.12.2015 uviedol, že túto konkrétnu kúpnu zmluvu

nevypracoval, nepamätal si, či doporučil vypracovať takúto zmluvu.

Podľa§34Občianskehozákonníka(ďalejlen"OZ"),právnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 1,2 OZ, (1) ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý
je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. (2) Ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov
a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Z posledne citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j.
predstieraným právnym úkonom - urobeným naoko, (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastretý iný
právny úkon (disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný pre nedostatok potrebnej
vôle subjektu ho uzavrieť. Zásadne preto platí tento iný t.j. zastretý právny úkon. Podmienkou však je, žezastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektu, ďalej že sú pri ňom splnené aj všetky ostatné náležitosti
požadovanézákonomprejehoplatnosť.Simulovanýprávnyúkon(právnyúkonurobenýnaoko)jevadný
pre nedostatok vážnosti (§37 ods. 1 OZ) a z toho dôvodu je absolútne neplatný. Disimulovaný právny

úkon však môže právne obstáť, ak inak spĺňa podmienky pre platný právny úkon.
Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.
Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa§80písm.c/Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen"OSP")návrhomnazačatiekonaniamožno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ OSP
musí byť naliehavý. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv

k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. V prejednávanom prípade súd ustálil, že naliehavý právny
záujem navrhovateľky na podanie takejto určovacej žaloby je daný.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaný
návrh určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je nedôvodný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchov účastníkov a ich právnych zástupcov aj výsluchom
svedkov, listom vlastníctva č. XXX, k.ú. W., kúpnou zmluvou zo dňa 1.8.2000, V XXXX/XXXX, ako aj
ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 1.8.200 bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej rodičia odporcu odpredali odporcovi
nehnuteľnosti v k.ú. W., a to rodinný dom s.č. XXX postavený na pozemku KN-C parcele č. XXX/X a

pozemok KN-C parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 577m2, zapísané na LV č. XXX.
Správou katastra Tvrdošín vklad zmluvy bol povolený dňa 17.1.2001 pod č. V XXXX/XXXX.
V článku 3 kúpnej zmluvy bolo stanovené, že cena prevádzanej nehnuteľnosti s pozemkom v zmysle
znaleckého posudku č. 158/2000 zo dňa 1.8.2000 bola stanovená na sumu 972 955,- Sk, ktorá je
zároveň i cenou dohody medzi účastníkmi zmluvy. Bez určenia bližšej dohody vyplatenia kúpnej ceny.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania o určenie vlastníckeho práva boli kupované počas trvania
manželstva navrhovateľky a odporcu.
Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 16.3.2010 sp. zn.
5C/150/2009 právoplatne rozvedené dňom 28.4.2010.
V ďalšom sa súd zaoberal otázkou platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú riešil ako otázku

prejudiciálnu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci kúpnej zmluvy nemali skutočný záujem na
odplatnom prevode predmetných nehnuteľností na odporcu. V prejednávanej veci mal súd preukázané
(výpoveď rodičov odporcu), že kúpna cena nebola predávajúcim nikdy vyplatená a že účastníci zmluvy
naozaj nemali skutočný záujem na odplatnom prevode predmetných nehnuteľností na odporcu. Nebolo

vierohodným spôsobom preukázané, že by sa finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu, resp.
ich časť dostali do faktickej dispozície predávajúcich (rodičov odporcu). Predávajúci popreli, že by od
odporcu, resp. navrhovateľky obdržali akúkoľvek hotovosť z kúpnej ceny. V. F. W. síce uviedol, že jeho
rodičia zapožičali dcére (navrhovateľke) finančnú hotovosť vo výške 80 000,- Sk a neskôr 100 000,-
Sk. Tento svedok nevedel uviesť ako a kedy malo dôjsť k vyplateniu časti kúpnej ceny, preto súd jeho

výpoveď považoval za nevieryhodnú a tendenčnú.
Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy dňa
1.8.2000 nedošlo zo strany kupujúceho (odporcu) k vyplateniu kúpnej ceny, a teda nešlo o odplatný
prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Fakticky išlo o simulovaný dvojstranný
právny úkon, ktorým zmluvné strany len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy a v skutočnosti mali

záujem o bezodplatný prevod vlastníckeho práva z predávajúcich na odporcu. Keďže predmetná kúpna
zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentuje v nej jeden z prvkov vôle -
vážnosť vôle) podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Súd mal preukázané,
že pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy vôľa nebola v zhode s jej prejavom a išlo teda o simulovaný právny
úkon, ktorým zmluvné strany len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti išlo o

bezodplatný prevod vlastníckeho práva so zámerom predmetné nehnuteľnosti bezodplatne previesť
synovi (odporcovi). Posudzovaný právny úkon teda trpí vadami vôle, nebol urobený vážne a kúpnou
zmluvou mal byť zastretý iný právny úkon, a to darovacia zmluva, ktorá zodpovedala vôli účastníkov
zmluvy.Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Aj darovacia zmluva vzniká súhlasným
prejavom vôle darcu a obdarovaného. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet

daru,bezplatnosťadobrovoľnosť.Písomnáformajepodmienkouplatnostidarovacejzmluvy,akpredmet
daru sú nehnuteľnosti, pričom vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy sa nadobúda
vkladom do katastra nehnuteľnosti.
V tomto prípade bol zastieraný právny úkon, a to darovacia zmluva, ktorá zodpovedala vôli subjektov
uvedených v kúpnej zmluve, avšak pre platnosť tohto zastieraného právneho úkonu bola potrebná

písomná forma a prejavená vôľa obdarovaného, že dar prijíma. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva takéto
ustanovenia neobsahovala, resp. samotná darovacia zmluva nebola urobená v písomnej forme, aj tento
právny úkon je neplatný, teda z tohto dôvodu nemožno považovať disimulovaný právny úkon za platný.
Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 1.8.2000 je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná, keďže nebola splnená požiadavka skutočnej vôle, a preto na základe absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2000 nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu na odporcu. Súd z tohto dôvodu návrh navrhovateľky
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).