Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Alman

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/159/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010402
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414010402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich

Jána Kurela a Jána Záreckého v trestnej veci proti obžal. S. M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
22. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného

S. M., F.. XX.XX.XXXX/XXXX R. T., Q. T. T., R..U. X,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 264/12, zo dňa 10.11.2015 pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
ako osoba oprávnená konať za občianske združenie Pressburg golf club, so sídlom Pod brehmi 6,
Bratislava a ako osoba oprávnená disponovať s účtom patriacim združeniu, uskutočnil z účtu Pressburg
golf clubu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Tatra banke, a.s. dňa 17.02.2010 v pobočke Tatra banky
a.s., na ul. Vajnorská č. 100/A v Bratislave výber hotovosti vo výške 9.000,-€ a v pobočke Tatra banky

a.s., v Polus City Center v Bratislave výber hotovosti vo výške 10.000,-€, dňa 04.03.2010 uskutočnil
v pobočke Tatra banky na ul. Karloveská č. 1 v Bratislave výber hotovosti vo výške 10.000,-€ a dňa
11.03.2010 výber v pobočke Tatra banky na ul. Einsteinova č. 18 v Bratislave vo výške 6.000,-€, pričom
následne zdokladoval použitie financií vo výške 23.443,34€ a zvyšné finančné prostriedky nevložil do
pokladne združenia a neodovzdal ich ani O.. H. W. pri zmene konateľa v občianskom združení Pressburg
golf club a tieto si ponechal a týmto konaní spôsobil škodu občianskemu združenou Pressburg golf club
vo výške 11.557,76 €,
nakoľko skutok nie je trestným činom

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. S. M. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom zástupcu poškodeného združenia a svedka D.. I. E., výsluchmi
svedkov O.. H. W., E.. R. J., O. P., F. P., Z. R., výsluchom znalkyne Ing. Edity Čechovej, prečítaním
výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný S. M. po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti
nevinný zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.

K veci uviedol, že spoločnosť Pressburg Golf Club (ďalej len PGC) zakladal a do 20.03.2010 bol
jej jediným prezidentom. Stanovy a prezídium klubu ho neobmedzovali pri nakladaní s finančnými
prostriedkami a pri uzatváraní a podpisovaní zmlúv. Preto mohol z účtu vyberať a tieto použil v súlade
so stanovami spoločnosti. Peniaze, ktoré vybral použil na vývoj nového softwéru pre spoločnosť, a stým súvisiace služobné cesty, nákup drobných predmetov do spoločnosti, vývoj loga. Doklady o výbere
peňazí vždy dodal do účtovníctva spoločnosti. Vybrané peniaze z účtu buď použil na vyššie uvedené
účely, alebo doplnil do pokladne. Bolo na ňom ako použije finančné prostriedky spoločnosti a bolo

na ňom aby hodnotil či sú výdavky pre PGC opodstatnené alebo nie. Ani členská schôdza PGC ho
neobmedzovala v rozsahu a spôsobe nakladania s finančnými prostriedkami, ani pokiaľ sa týka možnosti
uzatvárania obchodných alebo iných zmlúv. Poškodená spoločnosť na neho nepodávala ani civilnú, ani
obchodnú žalobu a nedostal od nich ani žiadnu žiadosť na náhradu tejto škody. Na pána E. on podával
civilnú žalobu o vrátenie sumy 27.750,-Eur a pán E. mu povedal, že ak žalobu nestiahne, podá na neho

trestné oznámenie.
Uviedol, že peniaze, ktoré vybral z účtu PGC boli použité na chod spoločnosti, neboli použité na jeho
osobnú potrebu. On ako riaditeľ spoločnosti PGC ani nepoberal plat, pracoval v iných spoločnostiach a
mal príjem cca 4.000,-Eur a ročné odmeny cca 30.000,-Eur.

JUDr.I. E. uviedol, že riaditeľom spoločnosti PGC je od septembra 2010. Pri nástupe do funkcie zistil

určité účtovné nedostatky, schodok v peniazoch v účtovníctve. Zistili, že niekto vybral z účtu peniaze
a tieto nevydokladoval v účtovníctve. Ako jediný mohol tieto peniaze zobrať prezident a tým bol v tom
čase obžalovaný Schodok bol zistený vo výške 27.410,-Eur. Zmluva na logo spoločnosti a peniaze v
tejto súvislosti vyplatené boli ešte predtým, ako došlo k uvedeným výberom z účtu. Pokiaľ si pamätá, v
tejto súvislosti sa spoločnosti GG vyplácala suma okolo 10.000,-Eur. Nevie nič o tom, že by spoločnosť

PGC v roku 2010 dala robiť nejaký informačný softwer. Pripustil, že vykonal služobnú cestu do Prahy
s obžalovaným a aj to, že boli vo firme pána J. I. A. a bavili sa spolu a rokovali spolu. Ich firma vyvíja a
realizuje softwer pre celý Slovenský golfový zväz, ktorého súčasťou je aj PGC. V stanovách spoločnosti
nie je zakotvená povinnosť riaditeľa PGC použitie vyšších súm finančných prostriedkov odsúhlasovať
a schvaľovať prezídiom.

O schodku sa dozvedel v apríli 2010. Jeho presnú výšku zistil niekedy v roku 2011 a trestné oznámenie
podával v roku 2012 na neznámeho páchateľa. Predtým vyzýval obžalovaného aby dlh vyrovnal,
alebo vydokladoval použitie výdavkov. Civilnú žalobu nepodával, lebo čakal na výsledky policajného
vyšetrovania. Nevie ako sa istený schodok teraz vedie v účtovníctve PGC. Prezident spoločnosti PGC
bol oprávnený zadávať objednávky aj podpisovať zmluvy a v tom rozhodnom čase bol prezidentom

obžalovaný. On je teraz prezidentom spoločnosti PGC a ani on nemá žiadne finančné obmedzenia v
tomto smere, v stanovách spoločnosti obmedzenia nie sú.

Svedok O.. H. W. uviedol, že rezidentom PGC bol od 01.04.2010 do 31.08.2010 medzi pánom M. I. H. E..

Onpokladňuprinástupenepreberal,odpánaM.prebrallenbankovýúčetaovýškeschodkusadozvedel
od účtovníčok, nevie v akej výške schodok bol. Nakoľko nemali pokladničnú knihu, pokladňu nepreberal.
Nevie nič o tvorbe nového loga spoločnosti. On ako prezident mal dispozičné právo k nakladaniu s
finančnými prostriedkami a nebol v tom nijako obmedzovaný. Také isté právo mal aj obžalovaný keď
bol prezidentom a mal v podstate voľné ruky. Až do nástupu pána E. do funkcie nevykonávali žiadne

hotovostné operácie.

Svedok E.. R. J. uviedol, že v minulosti bol konateľom vo firme Šuma Fuk, ale táto firma už neexistuje a
jej doklady boli skartované. Napriek tomu si spomína, že medzi jeho formou a spol. PGC bol uzatvorený
kontrakt ohľadne loga pre PGC. Platba za logo bola určite zaúčtovaná. Cena bola stanovená dohodou

okolo 10.000,-Eur, nakoľko išlo o originálne logo na ktoré sa viažu autorské práva. Faktúrovaná suma
bola aj obžalovaným zaplatená.

Svedkyňa O. P. uviedla, že v roku 2009 robila pre spol. PGC účtovníctvo pani P., Ona dostala účtovné
podklady za obdobie od 01.01.2010 do 31.03.2010. Dostala peňažný denník, účtovné doklady, ktoré boli

dovtedy účtované v jednoduchom účtovníctve, čo musela zmeniť na systém podvojného účtovníctva. Pri
tom zistila, že v pokladni by mala byť finančná hotovosť, ale táto pri preberaní dokladov nebola prevzatá.
Chýbala suma vo výške 26.702,28 Eur. Peniaze sa jednoducho nenašli.

Svedkyňa F. P. uviedla, že pre spoločnosť PGC robila externe účtovníctvo až do roku 2009 alebo 2010.

Doklady jej odovzdával buď pán M., alebo jeho asistentka. Ona len spracovala podklady, ktoré jej boli
predložené. Pripustila, že sa mohlo stať, že niektoré doklady jej boli dodané neskôr, alebo oneskorene,
alebovôbec,hociodrážaliskutočnýpohybpeňazívsúvislostisčinnosťouPGC.Onazpozícieúčtovníčky
neskúma oprávnenosť vynaložených nákladov firmy. Náklady na logo, pohonné hmoty, kolky, náklady zaslužobnú cestu, toner sú bežné zúčtovateľné výdavky, ale zaúčtovať ich môže až keď sú jej predložené
účtovné doklady. Ak niekto dodatočne doloží účtovné doklady, ktoré zabudol predložiť, tieto sa dajú
následne dodatočne zúčtovať.

Svedok Z. R. uviedol, že s obžalovaným ako prezidentom PGC bol vo vzťahu v roku 2009, kedy pre jeho
klub zabezpečovala firma Bicar, čo bola firma jeho manželky, cateringové služby s dopravou na golfové
turnaje. Za tieto poskytnuté služby im obžalovaný zaplatil až v roku 2010 a bola to suma okolo 10.000,-
Eur. Vydokladovať to nemôže, lebo jeho manželka firmu Bicar odpredala aj s účtovnými dokladmi.

Znalkyňa Ing. Edita Čechová sa vo svojej výpovedi odvolala na závery písomne vypracovaného
znaleckého posudku a jej výpovede z prípravného konania, kde v posudku uviedla, že účtovníctvo v
spol. PGC bolo neprávne vedené, malo sa viesť v sústave podvojného účtovníctva, čo nebolo. Doklady
preukazovali výber hotovosti v celkovej výške 35.000,-Eur. Účtovný stav finančných prostriedkov v
pokladnici PGC ku dňu 01.04.2010 bol 1,10 Eur. Účtovný stav finančných prostriedkov v pokladnici PGC

ku dňu 01.04.2010 so zohľadnením dokladov predložených obvineným dňa 04.10.2012 je vo výške
11.557,76 Eur. Za ďalší nedostatok vo vedení účtovníctva znalkyňa považuje to, že nebola vykonaná
inventarizácianakonciroka.Privypracovávaníposudkuvychádzalazdokladov,ktoréjejbolipredložené,
z peňažného denníka.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede neprítomných svedkov.
C. H. uviedla že od 30.09.2010 robí externe účtovníctvo pre PGC. Účtovné knihy prevzala od pani P..
Účtovne všetko sedelo, ale zistili že v pokladni má byť

vyšší zostatok ako bol reálne. Nevie presne, ale bol tam schodok vyše 20.000,-Eur. V roku 2011 bola
táto nezrovnalosť zaúčtovaná vkladom pána E., ktorý do pokladne vložil peniaze, ktoré tam chýbali. W.
J. nič podstatné k veci neuviedla,

Z listinných dôkazov súd oboznámil účtovné doklady predlžené obžalovaným z ktorých vyplýva, že

účtovný stav pokladne k 29.09.2010 mal byť 20.759,56Eur a v evidencii účtovníctva bola evidovaná
aj pôžička voči GG, a.s. v zostatkovej sume 1.095,10Eur plus úroky 598,15Eur. V evidencii účtovných
dokladovsanachádzapríjmovýpokladničnýdokladkfaktúreprespol.ŠumaFuk,s.r.o.nasumu10.000,-
Eur, logá PRGC, účtovné doklady od firmy m:zone, faktúra za ubytovanie a služby hotela Corinthia v
Prahe na sumu 19.512,60 CZK, bločky z nákupov tovarov. Dohodu o skončení pracovného pomeru so

W. J., ktorá nemá súvislosť s predmetnou vecou. Z pripojeného platobného rozkazu 39Ro/1143/2010
vyplýva že medzi obžalovaným a JUDr. E. prebiehal spor o zaplatenie pohľadávky vo výške 27.450,-
Eur. Z potvrdenie banky vyplýva, že obžalovaný v žalovanom období vybral z účtu PGC z banky sumu
v celkovej výške 35.000,-Eur, čo je potvrdené aj výpisom pokladničnej knihy a účtovnými dokladmi. Z
dokladov k spoločnosti Pressburg golf club vyplýva, že túto v súčasnej dobe zastupuje ako štatutárny

zástupca JUDr. I. E.. Zo stanov združenia vyplýva, že prezident združenia nebol obmedzovaný v
spôsobe nakladania s financiami združenia, nepotreboval na ich používanie súhlas iného orgánu. Zo
zápisnice zo schôdze z 23.10.2010 vyplýva, že stratu združenia k 23.10.2010 vo výške 31.386,61Eur
zapríčinila chýbajúca hotovosť v pokladni vo výške 27.410,61Eur, ktorú prebralo združenie ku dňu
30.08.2010 od bývalého vedenia. Z obsahu zápisnice vyplýva, že bývalé vedenie pripravovalo návrh

loga združenia. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spol. Bicar, s.r.o. bola zrušená 26.5.2015.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol súdne trestaný, do skutku bol
jeden krát riešený za priestupok na úseku dopravy.

Vpredmetnejtrestnejvecibolonahlavnompojednávanívykonanérozsiahlekontradiktórnedokazovanie

všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich
vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že konanie uvedené v obžalobnom návrhu je skutkovo a
aj právne nadkvalifikované a toto konanie nie je trestným činom.
Obžaloba kladie obžalovanému za vinu, že ako jediný konateľ a prezident spoločnosti PGC s
neobmedzeným dispozičným právom výberu finančných prostriedkov a neobmedzeným právom na

nakladanie týchto finančných prostriedkov PGC, mal v žalovanom období vybrať z účtu PGC sumu
35.000,-Eur a vyúčtovať použitie týchto prostriedkov len vo výške 8.297,72 Eur, čím mal svojim konaním
spôsobiť PGC škodu vo výške 26.702,28 Eur. Takéto znenie skutkovej vety obžaloby však nezodpovedá
objektívne vykonaným dôkazom ani preukázaným skutočnostiam.V prvom rade je nutné konštatovať, že obžalovaný vybral z účtu PGC finančné prostriedky celkom v
sume 35.000,-Eur, čo je potvrdené aj výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi a nie je to spochybnené
ani samotným obžalovaným. Z vykonaného dokazovania, výsluchov obžalovaného, svedkov D.. E., E..

J.,F.P.,Z.R.Á.,zobsahulistinnýchdôkazovvyplýva,žeokremskôrzdokladovanéhopoužitiafinančných
prostriedkov vo výške 8.297,72 Eur, bolo obžalovaným neskôr dodatočne zdokladované použitie ďalších
finančných prostriedkov. Ani jedinou výpoveďou nebolo spochybnené, že by tieto dodatočne preukázané
výdavky nesúviseli s činnosťou PGC, alebo že by boli neúčelne vynaložené. Obžalovaný popísal na aké
účely boli finančné prostriedky použité, že okrem nákupu tonerov, kolkov, boli použité aj na služobnú

cestuanarokovanieohľadnesoftwerusfirmouvPrahe,pričomajsvedokE.potvrdil,žektakejslužobnej
ceste a k takým rokovaniam došlo. Tiež bolo potvrdené, že časť finančných prostriedkov

bola účelne vynaložená na vytvorenia loga pre PGC. Dodatočne bolo zistené, že aj na poskytnutie
cateringových služieb, ale táto položka nebola verifikovaná iným objektívnym dôkazom.
Sama znalkyňa nespochybnila správnosť dodatočne predložených dokladov obžalovaným a pri ich

zohľadnení upravila výšku schodku na pokladni na sumu 11.557,76 Eur, čo uviedla aj v znaleckom
posudku aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Obžaloba toto vôbec nebrala do úvahy, pričom
aj z výpovedí svedkov jednoznačne vyplýva, že je bežné a stávalo sa, že účtovné doklady boli dodávané
dodatočne a dodatočne sa následne zúčtovávali. Je teda celkom evidentné, že ak niekto oneskorene
predložíverifikovanéahodnovernéúčtovnédoklady,ktorésúajnapokonzúčtované,alebozúčtovateľné,

nemôže takýmto konaním spáchať trestný čin.
Ak teda súd berie do úvahy celkom jednoznačne preukázané a znalkyňou objektívne verifikované a
akceptovateľné dodatočne preukázané vynaložené náklady (okrem poskytnutia cateringových služieb),
je celkový schodok na pokladni nie vo výške 26.702,28 Eur, ako to uvádza obžaloba, ale vo výške
11.557,76 Eur. Tým došlo aj k zmene právnej kvalifikácie konania obžalovaného na prečin sprenevery

podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
V ďalšom súd skúmal to, či obžalovaný mal oprávnenie svojvoľne vyberať finančné prostriedky z
účtu PGC a používať tieto. Ako vyplýva z výpovedí obžalovaného a svedkov a predovšetkým z
oboznámených stanov PGC je zrejmé, že obžalovaný ako jediný konateľ a štatutárny zástupca PGC mal
výhradné a ničím neobmedzované právo v nakladaní finančných prostriedkov združenia PGC. Nebol pri

výbere finančných prostriedkov a ich použití obmedzovaný žiadnym orgánom, ani inou osobu. Z toho
teda jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nakladal s finančnými prostriedkami v súlade so stanovami
združenia a nekonal protiprávne.
Ostáva teda na právnom posúdení, či nesprávne vedené účtovníctvo a neporiadok v dokladovaní
použitia finančných prostriedkov združenia a tým vzniknutý schodok na pokladni vo výške 11.557,76

Eur je alebo nie je trestným činom, alebo sa jedná o prípad, ktorý ma súkromnoprávny základ, na ktorý
je potrebné uplatniť princíp ultima ratio.

Ak súd vychádza z najnovšej judikatúry Najvyššieho súd SR, ktorá sa odvíja aj od judikatúry Ústavného
súdu SR, je nutné konštatovať, že princíp ultima ratio je (zatiaľ) uplatňovaný a pripúšťaný vo sfére

materiálnej protiprávnosti trestného činu, teda pri posudzovaní závažnosti prečinov. Tzv. materiálny
korektív vyjadrujúci materiálnu stránku spáchaného trestného činu, či materiálnu protiprávnosť činu
vychádza z toho, že pre trestnosť prečinu nestačí len naplnenie formálnych znakov určitej skutkovej
podstaty, ale vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť vyššia ako nepatrná. ( § 10 ods. 2

Tr.zák.). Ako súd vyššie uviedol, obžaloba zjavne nedôvodne nadkvalifikovala konanie obžalovaného a
pri správnom vyhodnotení dôkazov, najmä znaleckého posudku bolo na mieste upraviť zistený schodok
pokladne na sumu 11.557,76 Eur a tým aj právne kvalifikovať konanie obžalovaného nie ako zločin, ale
ako prečin podľa § 213 ods. 1 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Tým je teda splnená prvá podmienka
na použitie princípu ultima ratio v tomto konkrétnom prípade.

Trestnoprávna represia by nemala nastupovať tam, kde dostatočnú ochranu právneho vzťahu možno
dosiahnuť prostriedkami inými, najmä ochranou civilnoprávnou. Štát má využívať svoje právo trestať
páchateľa len vtedy, kedy to skutočne vyžaduje ochrana celospoločenských záujmov a len v nevyhnutnej
miere.
Trestné právo nemá byť zneužívané v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy sa prostredníctvom trestného

oznámenia strašia obchodní partneri, kedy sa trestné konanie zneužíva na zabezpečenie dôkazov pre
civilné konanie, resp. na šikanózne trestné oznámenia. Trestné právo a trestná represia má a musí mať
v súvislosti s civilným konaním len sekundárny, subsidiárny charakter. Trestné právo ako najkrajnejší
prostriedok naochranu právneho poriadku je možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví
nepostačujú. Trestné právo by nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov

a suplovať iné právne odvetvia. Úlohou trestného práva nie je kriminalizovanie súkromnoprávnych
vzťahov. Základnou funkciou trestného práva by mala byť ochrana spoločnosti pred kriminalitou, teda
ochrana pred trestnými činmi, ktoré sa vyznačujú určitou vyššou závažnosťou, vyššou spoločenskou
nebezpečnosťou, excesom z bežného života.
Súd v tejto veci musí jednoznačne konštatovať, že hoci konanie obžalovaného po formálnej stránke

naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, absentuje v jeho konaní, spôsobe spáchania, následku, okolnostiach prípadu, miery jeho
zavinenia, pohnútky materiálna podmienka trestnosti jeho konania tak, ako je uvedená v ust. § 10 ods.
2 Trestného zákona. Jednoznačne musí súd konštatovať, že takéto preukázané konanie obžalovaného
nie je prečinom, nakoľko je jeho závažnosť nepatrná.
Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovaného spod obžaloby

oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.