Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. marec 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/547/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308201355
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308201355.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Komerční spořitelní a úvěrní družstvo
DOMOV „v likvidácii", so sídlom Uherská 618, 190 17 Praha 9 - Vinoř, Česká republika, IČO: 26 156
245 proti povinnému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, Q. M. XXX, XXX XX J., zast. opatrovníčkou: M. C., súdna
tajomníčka Informačného centra, Okresný súd Zvolen, 960 01 Zvolen o vymoženie pohľadávky vo výške
1 477,58 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, so sídlom

Exekútorský úrad J. J., ul. V. č. XX, XXX XX J. J. pod sp. zn. EX 246/2007, o odvolaní oprávneného proti
Uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 5Er 196/2008-20 zo dňa 14.03.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 5Er 196/2008-20 zo dňa 14.03.2011 z r u š u j e
a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vedenú na

základeexekučnéhotitulu-rozhodcovskéhonálezuMgr.RadimaSaxlazodňa01.11.2006navymoženie
pohľadávky vo výške 1 477,58 Eur za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd rozhodol s poukazom na
§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Keďže sa jedná o cudzí rozhodcovský
rozsudok a výkon cudzích rozhodnutí sa spravuje zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), exekučný súd poukázal na § 53 ZRK, v zmysle ktorého sa

ustanovenia tohto zákona použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a
ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak. Touto medzinárodnou zmluvou je Dohovor
o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (New York 10.06.1958, vyhláška č. 74/1959 Zb.,
ďalej len „Dohovor“, ktorý je záväzný pre Českú aj Slovenskú republiku). V zmysle ust. čl. VII ods. 1
predmetného Dohovoru sa prednostne použije dvojstranná zmluva v prípade, že takáto zmluva existuje.
Takouto dvojstrannou zmluvou je Zmluva medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci

pred justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach
(ďalej len „Zmluva č. 193/1993 Z.z.“). Rozhodcovský nález v predmetnej veci bol vydaný v Českej
republike, preto exekučný súd predložený exekučný titul posudzoval v zmysle čl. 23 písm. c/, čl. 23
a čl. 24 ods. 1 až 3 citovanej Zmluvy č. 193/1993 Z.z.. Exekučný súd dospel k záveru, že oprávnený
nepreukázal splnenie podmienok uvedených v čl. 23 písm. c/ Zmluvy č. 193/1993 Z.z., že povinnému
ako účastníkovi konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní a že mu rozhodcovský nález

spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok bol riadne doručený. Podľa exekučného súdu je
tiež sporná platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Voľba miesta rozhodcovského
konania je ponechaná výlučne na rozhodcovi. Podľa názoru exekučného súdu za daného skutkového
stavu nebola splnená podmienka možnosti žalovaného sa na konaní zúčastniť, aj keď mu bola žaloba
spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručená. Oprávnený nepreukázal ani doručenie rozhodcovského
rozsudku povinnému (žalovanému) a absentuje riadne poučenie žalovaného (povinného) o opravnom

prostriedku.Zodôvodneniarozhodcovskéhorozsudkunevyplýva,žebysarozhodcapostavenímdlžníkaako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec zaoberal. Z listinných dôkazov
nevyplýva, že by povinný v právnom vzťahu mal postavenie osoby odlišnej od spotrebiteľa.

Proti predmetnému rozhodnutiu, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 31.10.2011, podal oprávnený
v zákonnej lehote odvolanie (duplicitne doručené súd v rovnakom znení 04.11.2011 a 07.11.2011)
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie
konanie. Odvolateľ predovšetkým namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,
z akých listín exekučný súd vychádzal, keď dospel k záveru, že oprávnený nepreukázal splnenie

podmienok uvedených v čl. 23 písm. c/ Zmluvy č. 193/1993 Z.z., t.j. nepreukázal, že žalovanému (t.č.
povinnému) bola daná možnosť zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Takéto listiny sú súčasťou
rozhodcovského spisu, oprávnený ich nemá k dispozícii a pokiaľ takéto listiny v spise rozhodcu nie sú
založené, exekučný súd mal o tomto oprávneného vyrozumieť a dať mu možnosť uvedené skutočnosti
preukázať. Ďalej namietal, že exekučný súd neposkytol oprávnenému právo vyjadriť sa k relevantným
skutočnostiam, čím ho ukrátil na jeho procesných právach. Exekučný súd až po uplynutí tri a pol

roka od nariadenia exekúcie dospel k záveru, že v exekučnom spise chýba dôkaz o odoslaní či
doručení výzvy rozhodcu k vyjadreniu sa k žalobe žalovanému (povinnému), ktorý je podmienkou
pre vykonanie exekúcie, pritom je povinnosťou súdu, aby exekúciu nariadil len vtedy, keď sú splnené
všetky podmienky pre nariadenie exekúcie. Pokiaľ exekučný súd teda exekúciu nariadil, resp. súdnej
exekútorke udelil poverenie na vykonanie exekúcie, nepochybne mal za to, že boli splnené všetky

podmienky k vykonaniu exekúcie. Iný záver nemožno akceptovať, pretože by znamenal prelomenie
princípu právnej istoty. Oprávnený k odvolaniu pripojil Čestné prehlásenie rozhodcu Mgr. Radima
Saxla zo dňa 14.04.2011 o tom, že žalovaný (povinný) bol na vyjadrenie k žalobe vyzvaný, pričom
prílohou výzvy rozhodcu bola o.i. i predmetná žaloba. Odvolateľ zároveň namietal, že exekučný súd
prekročil svoju právomoc, pokiaľ preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, keďže jej platnosť je

podľa odvolateľa možné preskúmavať len na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského nálezu podľa §
31zák.č.216/1994Sb.orozhodčímřízeníavýkonůrozhodčíchnálezů(ďalejlen„zák.č.216/1994Sb.“),
a nie v exekučnom konaní. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že miesto uskutočnenia rozhodcovského
konania je irelevantné a zvolené Brno je vzhľadom na sídlo oprávneného i bydlisko povinného adekvátne
a bolo dohodnuté s prihliadnutím na záujem obidvoch strán. Navyše poukázal na to, že podľa

dohodnutej rozhodcovskej doložky bol povinný riadne vyrozumený o začatí konania pred rozhodcom,
bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, rozhodca rozhodoval v zmysle doložky bez ústneho pojednávania,
t.j. povinnému nebolo upreté žiadne právo. Oprávnený považoval za nesprávny i názor súdu, že
je vadou, keď rozhodcovský nález neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku. Podanie žaloby
na zrušenie rozhodcovského nálezu totiž nemá charakter opravného prostriedku. Rovnako exekučný

súd podľa odvolateľa nedôvodne vytýka náležitosti odôvodnenia rozhodcovského nálezu, keďže sa
na tom, že rozhodcovský nález nemusí byť odôvodnený, legitímne dohodli oprávnený a povinný
už v rozhodcovskej doložke. Oprávnený preto trval na tom, že rozhodcovský nález spĺňa zákonom
stanovené náležitosti a je vykonateľným exekučným titulom. V súvislosti s aplikáciou Smernice Rady
č. 93/13/EHS exekučným súdom oprávnený poukázal na to, že Smernica nie je priamo aplikovateľná a

exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul v inom štáte, než v Slovenskej republike. Uviedol, že predmetná
rozhodcovská doložka nie je spotrebiteľskou zmluvou, nárok priznaný oprávnenému rozhodcovským
nálezom nie je pohľadávkou so spotrebiteľskej zmluvy (jedná sa o nárok vyplývajúci zo zmenky) a
rozhodca nerozhodoval spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd podľa odvolateľa nemôže zastaviť

exekúciu s tým, že nezistil skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie a sú pre zastavenie exekúcie
relevantné, ani z dôvodu, že rozhodcovský nález neobsahuje odôvodnenie (ktoré však podľa zák. č.
216/1994Sb.obsahovaťnemusí).Takétodôvodynemajúoporuvprávnomporiadku.Odvolateľpovažuje
za nesprávny postup, keď exekučný súd rozhodcovský nález, ktorý je v zmysle zák. č. 244/2004 Z.z.
„cudzím rozhodcovským rozsudkom“ preskúmaval podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK v nádväznosti

na § 45 ods. 2 ZRK. Ak prebehlo vykonávacie konanie v Českej republike podľa českého právneho
poriadku, nemôže naň aplikovať ustanovenia o vykonávacom konaní vedenom v Slovenskej republike
a nemožno vytýkať českému rozhodcovskému konaniu, že nezodpovedá požiadavkám kladeným podľa
zákona na slovenské rozhodcovské konanie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že oprávnený doručil súdnej exekútorke návrh
na vykonanie exekúcie dňa 07.11.2011, ku ktorému pripojil originál rozhodcovského rozsudku
„Rozhodcovský nález“ č. sp. 3207030342/S zo dňa 01.11.2006 vydaný rozhodcom JUDr. Radimom

Saxlom, právoplatného 11.12.2006 a vykonateľného 26.12.2006 a rozhodcovskú doložku uzavretú
ako prílohu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2005. Na základe tohto návrhu súdna
exekútorka doručila exekučnému súdu 11.03.2008 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd súdnej exekútorke vydal Poverenie č. 5603 021210* dňa 20.03.2008. Z predloženého
spisu vyplýva, že exekučný súd po vydaní predmetného poverenia požiadal oprávneného listom z

20.05.2009 o dodatočné zaslanie Zmluvy o úvere zo dňa 23.06.2005 a zmenky, ktoré boli základom
pre vydanie exekučného titulu. Požadované listiny sa však v spise nenachádzajú a v spise nie je
založená ani doručenka osvedčujúca doručenie tejto výzvy oprávnenému. Napriek tomu exekučný súd
následne dňa 14.03.2011 vydal rozhodnutie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Exekučný súd teda pri svojom rozhodovaní okrem rozhodcovského nálezu a rozhodcovskej doložky
uzavretej v zmysle zák. č. 216/1994 Sb. nemal k dispozícii žiadne iné listiny a ani rozhodcovský

spis. Zo súdneho spisu nevyplýva ani, že by exekučný súd požiadal rozhodcovský súd o predloženie
rozhodcovského spisu. Svoje závery o tom, že povinnému ako účastníkovi konania nebola daná
možnosť riadne sa zúčastniť rozhodcovského konania a že mu rozhodnutie - rozhodcovský nález spolu
s poučením o možnosti podať opravný prostriedok, nebolo riadne doručené, založil exekučný súd len
na odôvodnení rozhodcovského rozsudku. Po preskúmaní veci preto odvolací súd dospel k záveru, že

rozhodnutie exekučného súdu, resp. ním vyslovený záver, že cudzí rozhodcovský nález nie je možné
vykonať, pretože povinnému nebola daná možnosť zúčastniť sa na konaní, je predčasný. Konajúci
súd nielenže nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nepožiadal rozhodcovský súd o predloženie
rozhodcovského spisu, ale si ani nezaobstaral zmluvu, resp. listiny, na základe ktorých vznikol právny
vzťah medzi oprávneným a povinným, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sám uviedol, že súd

je ex offo povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či rozhodcovský rozsudok nepriznáva
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Keďže
exekučný súd nepožiadal o predloženie rozhodcovského spisu, nemohol mať v konaní za preukázané,
že povinnému ako účastníkovi rozhodcovského konania nebola daná možnosť riadne sa zúčastniť na
tomto konaní a že mu rozhodcovský nález spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok,

nebol riadne doručený. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z listinných dôkazov založených v spise.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutie je v tomto smere preto nepreskúmateľné, keďže exekučný
súd neuviedol, z akých konkrétnych listinných dôkazov mal tieto skutočnosti za preukázanú a pokiaľ
nepožiadal o predloženie rozhodcovského spisu, nemohol mať ani za preukázané, že povinnému
bola odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom. Odvolací súd preto považoval námietku

odvolateľa o nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti rozhodnutia exekučného súdu za dôvodnú.
Odvolací súd poukazuje na to, že iba riadne odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavku stanovenú v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na zabezpečenie práva na súdnu ochranu. Ak súd pri odôvodnení rozsudku
nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ako aj k tomu, že základné

právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Procesným právom účastníka je i právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca
z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia a nedostatok jeho riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia je preto porušením práva na
spravodlivé súdne konanie.

Podľa § 2 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení platnom ku
dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. k 07.11.2007 ustanovenia tohto zákona sa použijú, len
pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon
vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. VII ods. 1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého
10.06.1958 v New Yorku, vyhláška č. 74/1959 Zb. ustanovenia tohto Dohovoru sa nedotýkajú platnosti
mnohostranných alebo dvojstranných uzavretých Zmluvnými štátmi o uznaní a výkon rozhodcovských
rozhodnutí, ani nemôžu oslobodiť žiadnu zúčastnenú stranu prípadného práva použitia rozhodcovského
rozhodnutia spôsobom a v rozsahu určenom zákonodarstvom alebo zmluvami krajiny, v ktorej sa

rozhodnutie uplatňuje.
Podľa čl. 24 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých
právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou zo dňa 28.10.1992 zverejnenej Oznámením č. 193/1993 Z.z. (ďalej len „Zmluvy“) návrh nauznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa
má rozhodnutie uznať a vykonať.
Podľa ods. 2 cit. článku Zmluvy výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a

dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia
námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.
Podľa ods. 3 cit. článku Zmluvy súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa
obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v čl. 22 a 23 a ak zistí, že tieto podmienky sú
splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

Podľa čl. 22 písm. c/ cit. Zmluvy zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v čl. 25 tejto zmluvy
uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve, tieto rozhodnutia
vydané na území druhej zmluvnej strany: - rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.
Podľa čl. 23 písm. c/ cit. Zmluvy rozhodnutia uvedené v čl. 22 tejto Zmluvy sa budú uznávať a vykonávať,
ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku
zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie

spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok, mu bolo riadne doručené, a v
prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený.
Podľa čl. 9 ods. 3 Zmluvy písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území
druhej zmluvnej strany, možno zasielať aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk.
Podľa § 39 ods. 3 Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho

rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise.
Podľa § 47 ods. 1 ZRK účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského
rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku
podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu
a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 216/94 Sb. strany se mohou dohodnout, že o majetkových sporech mezi nimi, s
výjimkou sporů vzniklých v souvislosti s výkonem rozhodnutí a sporů vyvolaných provádením konkurzu
nebo vyrovnání, k jejichž projednání a rozhodnutí by jinak byla dána pravomoc soudu, má rozhodovat
jeden nebo více rozhodců anebo stálý rozhodčí soud (rozhodčí smlouva).
Podľa § 18 zák. č. 216/94 Sb. strany mají v rozhodčím řízení rovné postavení a musí jim být dána plná

příležitost k uplatnění jejich práv.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 216/94 Sb. strany se mohou dohodnout na postupu, kterým mají rozhodci
vést řízení. Otázky řízení mohou být rozhodnuty předsedajícím rozhodcem, jestliže k tomu byl zmocněn
stranami nebo všemi rozhodci.
Podľa § 23 písm. a/ zák. č. 216/94 Sb. rozhodčí řízení končí vydáním rozhodčího nálezu.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 216/94 Sb. rozhodčí nález musí obsahovat odůvodnění, ledaže se strany
dohodly, že odůvodnění není třeba; to platí i o rozhodčím nálezu vydaném podle § 24 odst. 2.
Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 216/94 Sb. písemné vyhotovení rozhodčího nálezu musí být doručeno stranám
a po doručení opatřeno doložkou o právní moci.
Podľa § 30 zák. č. 216/94 Sb. nestanoví-li zákon jinak, užijí se na řízení před rozhodci přiměřeně

ustanovení občanského soudního řádu.
Podľa § 45b ods. 1 zák.č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád v znení platnom pre toto konanie do
vlastních rukou se doručují písemnosti, o nichž tak stanoví zákon, a jiné písemnosti, nařídi-li to předseda
senátu.
Podľa § 158 ods. 2 OSŘ stejnopis písemného vyhotovení rozsudku se doručuje účastníkům, popřípadě

jejich zástupcům do vlastních rukou.

Oprávnenýsamôženávrhomnanariadenieexekúciedomáhaťnútenéhovýkonudobrovoľnenesplnenej
povinnosti uloženej povinnému v exekučnom titule. K návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
cudzieho rozhodnutia pripojí oprávnený aj listiny uvedené v osobitnom predpise, ktorým je ZRK. V

zmysle § 47 ZRK musí ten, kto žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku pripojiť
originál alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu.
Exekučný súd pred nariadením exekúcie musí skúmať exekučný titul tak, ako to vyplýva z § 41 ods.
2 Exekučného poriadku a to po stránke formálnej, ako aj materiálnej vykonateľnosti a to ešte pred
nariadením exekúcie. Exekučný súd v prejednávanom prípade vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Mýli sa však odvolateľ pokiaľ namieta, že exekučný súd nie je oprávnený po nariadení exekúcie
podmienky na nariadenie exekúcie opätovne skúmať a dospieť k záveru, že podmienky pre exekúciu
neboli splnené. Vykonateľnosť exekučného titulu je možné skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania (viď právny názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996 z27.01.1997), v zmysle ktorého „ ... súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu

zastavená“. Rovnako Ústavný súd SR vo svojom Náleze sp. zn. III.ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010
konštatoval, že „ ... súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či
sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené“. Exekučný súd preto postupoval správne, keď
skúmal vykonateľnosť exekučného titulu v zmysle Zmluvy č. 193/93 Z.z., resp. jej čl. 22 a 23. Z vyššie
citovaných ustanovení právnych predpisov však vyplýva, že na zistenie, či boli, alebo neboli splnené

podmienky uvedené v čl. 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z. nestačí oboznámiť sa s obsahom odôvodnenia
cudzieho rozhodcovského rozsudku, t.j. na zistenie skutočnosti, či účastníkovi v rozhodcovskom konaní
(v tomto prípade povinnému) bola alebo nebola daná možnosť zúčastniť sa takéhoto konania, nestačí
odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd preto považoval odvolacie námietky o nedostatku
dôvodov v napadnutom rozhodnutí, nesprávnom právnom posúdení skutočnosti, že neboli splnené
podmienky uvedené v čl. 23 písm. c/ Zmluvy č. 193/93 Z.z. pre uznanie cudzieho rozhodcovského

rozsudku, ako aj námietku o tom, že účastníkovi konania (oprávnenému) boli odňaté procesné práva
(odňatá možnosť konať pred súdom), za dôvodné. Napadnuté rozhodnutie preto podľa § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Bude úlohou exekučného
súdu vyzvať oprávneného na predloženie potrebných listín, zadovážiť si rozhodcovský spis a následne
vykonať potrebné zisťovania v zmysle čl. 22 a 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.