Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/381/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229751
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112229751.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi R. G.,
W.. XX. XX. XXXX, F. L. XXXX/XX, F. F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní

zastúpenom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. hrdinov
163/66, Svidník, o zaplatenie 2 326,30 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 734,59 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 734,59 Eur od 15. 02. 2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 11. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
2 326,30 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 14. 02. 2011 uzavretej medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a. s., so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) a postupníkom
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 (ďalej len
„navrhovateľ“), postúpil právny predchodca navrhovateľa na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.

Právny predchodca navrhovateľa dňa 04. 01. 2006 uzavrel s odporcom zmluvu Č.. XXXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva“). Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy poskytol
právny predchodca navrhovateľa odporcovi finančné prostriedky, ktoré mal odporca splácať. Odporca
neplnil v stanovených termínoch splátky, a preto právny predchodca odstúpil od zmluvy, keďže odporca
porušil svoju povinnosť. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu vo výške 2 326,30 Eur,
ktorá pozostáva z istiny vo výške 1 194,15 Eur, riadneho úroku vo výške 63,80 Eur, úroku z omeškania

vo výške 424,28 Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 24,07 Eur. Na základe uvedeného
sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 2 326,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1 194,15 Eur od 15. 02. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 21. 12. 2012 oznámil vedľajší účastník konania svoj vstup do konania
na strane odporcu. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 05. 03. 2013 vzniesol námietku premlčania

z dôvodu, že už ku dňu 14. 02. 2011, ako to vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, bol
odporca 1 206 dní v omeškaní. Celý nárok je preto premlčaný. Dohoda o uzavretí splátkového kalendáraa uznaní záväzku je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym
spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.

Ako neprijateľné podmienky sú zmluvné podmienky neplatné. Premlčanie dlhu je sofistikovane skryté do
dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Je nelogické a vylúčené,
aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o premlčaní, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej
lehoty. Je zjavné, že veriteľovi pod zámienkou ponuky splátok išlo o dosiahnutie predĺženia premlčacej
lehoty, o čom svedčí skutočnosť, že v dohode zo dňa 26. 04. 2012 nie je zapísaná výška splátky, ktorá

mala byť takto dohodnutá. V dohode o uznaní záväzku je v bode 2 (uznanie záväzku) suma vo výške 1
194,15 Eur, ale navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 2 326,30 Eur. Vedľajší účastník, pre prípad, že
by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, navrhol súdu prerušiť konanie do skončenia prejudiciálneho
konania vedeného na Súdnom dvore ES Pod č. C-460/12. Prejudiciálnu otázku predložil Krajský súd
Prešov uznesením pod sp. zn. 6Co/99/2011. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou,
navrhol vedľajší účastník, aby súd alternatívne v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. prerušil konanie

a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke: „Či ustanovenia článku
2 písm. a) v spojení s článkom 3. ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok
nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej
spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne

formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“ Zároveň
vyjadril svoj súhlas tým, aby sa konalo a rozhodovalo aj v jeho neprítomnosti.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a
vedľajšieho účastníka, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a v neprítomnosti odporcu,

ktorý sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť ani neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť o vydanie kreditnej karty VÚB a. s. bola medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom podpísaná dňa 04. 01. 2006. Predmetom žiadosti

bolo vydanie karty s úverovým limitom 36 000,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s odporcom
dohodolnaminimálnychmesačnýchsplátkachpo 1800,00Skmesačne.Odporcavžiadostivyhlásil,že
bol oboznámený s Obchodnými podmienkami a s Cenníkom a súhlasí s nimi. V žiadosti je tiež uvedené,
žeprijatímaschválenímtejtožiadostizostranyprávnehopredchodcunavrhovateľasatátožiadosťstáva
zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty podľa § 269 ods. 2 Obchodného Zákonníka.

Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011 súd zistil, že predmetom postúpenia
bola aj pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi pod č. XXXXXXXXXX vo výške
2 326,30 Eur, z čoho suma 1 194,15 Eur predstavuje istinu, suma vo výške 683,80 Eur predstavuje
základnú úrokovú sadzbu, suma 424,28 Eur predstavuje úroky z omeškania a suma 24,07 Eur

predstavuje poplatky. Odporca bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 1 206 dní. Ďalej súd zistil,
že splatnosť pohľadávky nastala dňa 31. 01. 2008 a v čase splatnosti predstavovala dlžná suma výšku
1 328,49 Eur.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23. 04. 2013 na základe zmluvy z dňa 04. 01.

2006 bola poskytnutá odporcovi kreditná karta MasterCard Electronic s úverovým limitom vo výške 1
194,98 Eur (36 000,00 Sk). Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi
formou pravidelných mesačných splátok. Žalovaná suma vo výške 2 326,30 Eur predstavuje rozdiel
medzi kreditnými a debetnými operáciami. V zmysle Cenníka bolo odporcovi účtované poplatky za
vedenie kartového účtu vo výške 24,10 Eur, poplatky za omeškanie minimálnej splátky nad 20 dní vo

výške 33,20 Eur a vo výške 21,58 Eur a poplatok za výber v hotovosti vo výške 13,28 Eur. Odporcovi
bol vyčíslený zmluvný úrok vo výške 909,84 Eur, ktorý je vyčíslený zo sumy 1 194,98 Eur pri úrokovej
sadzbe 18,00 % ročne. Úrok je v platobnej histórii rozpočítaný na jednotlivé mesiace. Keďže si odporca
neplnil svoje povinnosti riadne a včas a dostal sa do omeškania so splácaním minimálnej splátky, bol mu
vyčíslený úrok z omeškania vo výške 305,61 Eur, pričom výška sankčnej úrokovej sadzby je 27 % ročne.

Odporca celkovo čerpal sumu vo výške 2 095,54 Eur. Súčet debetných operácii odporcu predstavuje
sumu vo výške 3 403,15 Eur. Súčtom kreditných operácií (t. j. prijatých platieb) od odporcu predstavuje
sumu vo výške 1 360,95 Eur.Z platobnej histórie odporcu (č. l. 95 - 101 spisu) súd zistil, že odporca vyčerpal sumu vo výške 1 659,70
Eur (označené ako „ATM....“ - t. j. výber z bankomatu) a sumu vo výške 459,51 Eur (ostatné výbery
označené názvom prevádzky, kde došlo k plateniu kartou). Spolu tak odporca podľa platobnej histórie

vyčerpal sumu vo výške 2 119,21 Eur. Súčtom kreditných operácií (označených ako „C“) súd zistil, že
odporca spolu zaplatil sumu vo výške 1 360,95 Eur.

Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26. 04. 2012 bolo
zistené, že odporca uznal istinu vo výške 1 194,15 Eur zo zmluvy č. 1870602594 zo dňa 05. 01. 2006,

ktorej pôvodný veriteľ bola Všeobecná úverová banka, a. s.. Účastníci dohody sa dohodli o splatení
záväzku v splátkach k 10. dňu v mesiaci, avšak sa nedohodli na výške mesačnej splátky. Prvá splátka
mala byť zaplatená dňa 10. 05. 2012. V bode 3 (forma splatenia záväzku) časť 3. 1 je uvedené, že
účastníci dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Zo žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. súd zistil, že účelom tejto žiadosti bolo poskytnutie

finančnýchprostriedkov.Právnypredchodcanavrhovateľaposkytolodporcovifinančnéprostriedky,ktoré
sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 1 800,00 Sk. Pri uzavretí
zmluvy mal právny predchodca navrhovateľa postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Z uvedených skutočností súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a
aplikoval aj príslušné ustanovenia.

Zmluva mala byť uzavretá prijatím a schválením žiadosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa
podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ako nepomenovaná zmluva.

Aj napriek dohode o použití Obchodného zákonníka, je potrebné na vzťahy v Obchodnom zákonníku
neupravené použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane osobitných predpisov občianskeho
práva, ktorým je v tomto prípade zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákona sa
nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné
karty (§ 1 ods. 3). V danom prípade však bol úver poskytnutý bankou formou kreditnej karty, čo
znamená, že na vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporom možno použiť zákon o

spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,

ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú

percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje podstatné (obligatórne) náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré takáto zmluva musí mať.

Z pripojenej žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. nemal súd za preukázané, že došlo aj k
uzavretiu zmluvy. K uzavretiu zmluvy malo dôjsť prijatím žiadosti a schválením tejto žiadosti zo strany
právneho predchodcu navrhovateľa. V konaní však navrhovateľ nepreukázal, že došlo k schváleniu tejto

žiadosti.PodľaboduII.4Obchodnýchpodmienokžiadateľnemáprávnynároknavydaniekreditnejkarty.
Takúto žiadosť musí schváliť banka, pričom neschválenie žiadosti nemusí odôvodňovať. Z uvedeného
potom vyplýva, že právny predchodca oznamuje žiadateľovi to, či bola jeho žiadosť schválená alebo nie.
Navrhovateľ však takýto doklad súdu nepredložil. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. To znamená, že keď má písomnú formu návrh zmluvy (v tomto prípade žiadosť) musí mať aj

zmluvaformupísomnú(vtomtoprípadeschváleniežiadosti).Právnaistotaabezpečnosťprávnehostyku
vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. Predovšetkým
sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností, Písomnú formu musia mať aj zmluvy, o ktorých to
ustanovuje zákon, pričom zákon vyžaduje buď jednoduchú písomnú formu alebo sprísnenú písomnú
formu, ktorou sa rozumie úradná, teda notárska zápisnica. Základom pre obligatórnu písomnú formu

zmlúv môže byť aj dohoda účastníkov. V tomto prípade je rozhodujúca iba dohoda účastníkov. Ak je
zákonom alebo dohodou účastníkov určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť
aj každú zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy
vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie dohodnutej písomnej formy má za
dôsledok relatívnu neplatnosť zmluvy. Pre písomnú formu zmluvy je potrebné, aby došlo k písomnému

návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na základe uvedeného súd konštatuje, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o poskytnutí kreditnej
karty, pretože navrhovateľ súdu nepreukázal a nepredložil písomnú podobu schválenia žiadosti o
poskytnutie kreditnej karty.

Z platobnej histórie mal však súd za preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov z kreditnej
karty, a teda odporca čerpal finančné prostriedky, ktorú mu poskytol odporca. Keďže však nedošlo k
uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenie, ktoré si právny predchodca navrhovateľa a odporca mali
navzájom poskytnúť, možno považovať len za plnenie z neplatného právneho úkonu. Účastníci takéhoto

vzťahu sú potom povinní vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného
právneho úkonu, ktorým je žiadosť o vydanie kreditnej karty.Ako uviedol navrhovateľ (č. l. 94 spisu, druhá strana) odporca vyčerpal celkovo sumu vo výške 2 095,54
Eur. Odporca celkom vrátil finančné prostriedky vo výške 1 360,95 Eur. Potom je odporca povinný
vrátiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 734,59 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 02. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa
zamietol ako nedôvodný.

Keďže súd vyhodnotil žiadosť o vydanie platobnej karty ako neplatný právny úkon, pretože nedošlo k
prijatiu tohto návrhu, nezaoberal sa už ani prípadným odstúpením od zmluvy a preukazovaním, kedy

k odstúpeniu od zmluvy došlo. Pretože odstúpiť možno iba od platnej zmluvy, nie od návrhu na prijatie
zmluvy (t. j. žiadosti).

Vo vzťahu k dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26. 04. 2012 súd
na okraj poznamenáva, že táto dohoda neobsahuje správny dátum uzavretia zmluvy medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom, keď je tam uvedený dátum 05. 01. 2006, hoci žiadosť bola

podpísaná dňa 04. 01. 2006. Tiež nie je možné konštatovať, že došlo k uzavretiu zmluvy z dôvodov
uvedených vyššie. Preto nemohol odporca uznať záväzok zo zmluvy, ktorá ani nevznikla a s nesprávnym
dátumom uzavretia zmluvy.

K argumentácii vedľajšieho účastníka súd poznamenáva, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a

uznanízáväzkumožnopovažovaťzanekalúobchodnúpraktikuvzmyslepríslušnýchustanovenízákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdeniami vedľajšieho
účastníka. Pokiaľ však ide o námietku premlčania, súd sa ňou nezaoberal, pretože vedľajší účastník
nie je oprávnený na hmotnoprávne úkony za hlavného účastníka konania. Vedľajší účastník môže vo
svojom mene vykonávať všetky procesné úkony s výnimkou dispozičných úkonov (napr. späťvzatie

návrhu, zmena návrhu, uznanie nároku, uzavretie zmieru a pod.). Vedľajší účastník však nemôže vo
svojom mene v prospech hlavného účastníka vykonávať úkony spojené s hmotným právom, t. j. nemôže
napr. vzniesť námietku premlčania. Subjektom oprávneným vzniesť námietku premlčania sú len: dlžník
(jeho právny zástupca), právny nástupca dlžníka (tomu sa započítava tá časť premlčacej doby, ktorá
už uplynula jeho právnemu predchodcovi) a ručiteľ. Prokurátor alebo vedľajší účastník, ktorý vstúpil do

konania, nemôžu uplatniť námietku premlčania namiesto hlavného účastníka konania, pretože nejde o
procesný úkon.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. predstavuje obligatórne prerušenie konania.
Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej
únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno
dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o prenájme) a

tým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné
podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Keďže sa súd stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka konania o nekalej obchodnej praktike
navrhovateľa pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nemal
preukázanú nevyhnutnosť predloženia prejudiciálnej otázky a z toho dôvodu prerušiť konania. Tiež

nemal ani dôvod prerušovať konanie do skončenia prejudiciálneho konania prebiehajúceho pod sp. zn.
6Co/99/2011. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo.V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 31,57 % (t. j. súd mu priznal sumu 734,59 Eur z
uplatnenej sumy vo výške 2 326,30 Eur). Odporca potom bol úspešný v rozsahu 68,43 % a z uvedenej
miery nemožno priznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

S vedľajším účastníkom súd jedná ako s účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že má rovnaké práva
ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania
v spore zvíťazil. Takisto mu je možné uložiť, aby vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatil
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania. V danom prípade bol úspešným účastníkom

odporca, na podporu ktorého vedľajší účastník vystupoval. Odporcovi však súd náhradu trov konania
nepriznal, a preto ani vedľajší účastník nemá nárok na náhradu trov konania.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods.

3 písm. o) O. s. p.)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.