Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/399/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206842
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214206842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: ČEZ
Slovensko, s. r. o., so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 797 332, v konaní zastúpený KŠD LEGAL
advokátskakancelárias.r.o.,sosídlomMichalská7,Bratislavaprotižalovanej:T.C.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. N. T. XXXX/XX, T., o zaplatenie 113,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. novembra 2014 č. k. 13C/231/2014-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 113,41
eura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,78 eura od 21. 02. 2013 do 20. 03. 2013,
s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4,28 eura od 21. 03. 2013 do zaplatenia, s 8,50

% úrokom z omeškania ročne zo sumy 109,13 eura od 19. 10. 2013 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 58,64 eura, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 16,50 eura, do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z., § 588 Občianskeho zákonníka,
ako i konštatovaním, že nárok žalobcu je dôvodný, keď sama žalovaná uviedla, že za dodávku elektriny

žalobcovi neplatila. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 10. 05.
2011 účastníci konania uzavreli zmluvu o združenej dodávke elektriny zo sietí NN, na základe ktorej
sa žalobca zaviazal žalovanej distribuovať a dodávať elektrinu na dohodnuté odberné miesto na A. N.
T. XX v T. EIC OM 24ZZS43/8628000E s predpokladanou spotrebou 1500 kWh ročne v distribučnej
sadzbe D1 a predpokladanou výškou zálohy 23 eur mesačne s požadovaným dátumom dodávky od 01.
07. 2011. Žalobca žalovanej faktúrou zo dňa 06. 02. 2013 č. 0000001000109480 za združenú službu
dodávky a distribúcie elektriny v období od 03. 02. 2012 do 04. 02. 2013 vyúčtoval nedoplatok vo

výške 44,78 eura, ktorý bola splatný do 20. 02. 2013. Faktúrou zo 04. 10. 2013 č. 0000001000879714
žalobca vyúčtoval žalovanej za združenú službu dodávky a distribúcie elektriny v období od 05. 02.
2013 do 27. 07. 2013 nedoplatok vo výške 109,13 eura, ktorý bola splatný do 18. 10. 2013. Žalobcovi
žalovaná platila len za dodávku plynu, pričom podľa žalovanej jej v súvislosti s týmito platbami nevznikol
žiadny preplatok na platbách za dodávku plynu. S poukazom na uvedené súd z dôvodu hospodárnosti
konania nedoplnil dokazovanie žalovanou navrhnutým spôsobom. Z vykonaného dokazovania vyplýva,

že žalovaná nedoplatky za dodávku a distribúciu elektriny od 03. 02. 2012 do 27. 07. 2013, teda v období
trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, neuhradila riadne v dátume splatnosti, a preto súd
žalovanej uložil povinnosť na zaplatenie peňažnej sumy v zmysle výroku rozsudku. Keďže žalovaná svojdlh riadne a včas neuhradila, dostala sa do omeškania s jeho plnením dňom nasledujúcim po splatnosti
každej z vystavených faktúr. Súd uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania s poukazom na § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., považoval za dôvodný,

keď k 21. 02. 2013 a 21. 03. 2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,75% a k 19. 10. 2013 bola
0,50%, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší. Súd mal
preukázané, že žalovaná faktúru č. 0000001000109480 na sumu 44,78 eura, ktorá bola splatná do 20.
02. 2013, uhradila čiastočne dňa 20. 03. 2013 vo výške 40,50 eura, a tak žalobcovi vznikol za obdobie
od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry nárok na úrok z omeškania zo sumy 44,78

eura až do dňa jej čiastočnej úhrady (20. 03. 2013) a odo dňa nasledujúceho po čiastočnej úhrade
žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania zo sumy zostávajúceho nedoplatku vo výške 4,78 eura až
do jej zaplatenia. Obdobne žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania za omeškanie s úhradou faktúry
č. 0000001000879714, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanej nedoplatok vo výške 109,13 eura, ktorý bol
splatný do 18. 10. 2013. Rozhodnutie o trovách konania súd založil na ustanovení § 142 ods. 1 OSP
a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Súd z právnym zástupcom žalobcu vyúčtovanej

náhrady trov považoval za účelne vynaložené iné trovy konania titulom súdneho poplatku za návrh vo
výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyúčtované žalobcom
vo výške 59,14 eura za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci dňa 23. 11. 2012, písomné
podanie návrhu z 26. 03. 2014) po 16,60 eura, režijný paušál za úkon z roku 2012 vo výške 7,63 eura
a vo výške 8,04 eura za úkon z roku 2014, ako aj 20% DPH (9,77eura), úhrnom náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 58,64 eura.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, domáhajúc sa ním
zrušenia napadnutého rozhodnutia a postúpenia veci na konanie orgánu činnom v trestnom konaní pre
trestný čin podvodu. V podanom odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to, že napriek
tomu, že dňa 29. 05. 2013 jej bola odpojená elektrická energia a od 29. 04. 2013 sa na danej adrese
nezdržiava a napriek tomu, že toto oznámila žalobcovi, tento si naďalej účtoval poplatkovú povinnosť až
do 27. 07. 2013. Dokonca si účtuje i úrok z omeškania do 19. 10. 2013.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý odvolanie žalovanej považoval za
neopodstatnené a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že k ukončeniu
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo na základe odstúpenia žalobcu od zmluvy o
združenej dodávke zo dňa 31. 07. 2013, a to z dôvodu neuhradenia splatných pohľadávok žalovanou.
Žalobcovi nebolo doručené žiadne oznámenie žalovanej o odstúpení od zmluvy. Žalovaná nepreukázala

zaslanie odstúpenia od zmluvy žiadnymi relevantnými dôkazmi a taktiež nepredložila žiadne dôkazy
preukazujúce platby. Práve naopak, vo svojej výpovedi potvrdila, že za elektrinu neuhrádzala. Skutkový
stav veci považuje za zrejmý a úplný a bol preukázaný relevantnými listinnými dôkazmi.

Odvolacísúd,viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1OSP),prejednalodvolaniežalovanej

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a o odvolaní žalovanej rozhodol tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvého stupňa dňa 09. 04. 2014, o zaplatenie

sumy 113,41 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 44,78 eura od 21. 02.
2013 do 20. 03. 2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,28 eura od 21. 03. 2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 109,13 eura od 19. 10. 2013 do zaplatenia, ako i trov konania. Z
odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 08. 04. 2011 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva
o združenej dodávke elektriny zo sietí NN, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať

elektrinu a poskytovať s tým spojené služby za odplatu. Žalobca riadne a včas splnil svoje záväzky
vyplývajúce zo zmluvy, t.j. dodal žalovanej elektrinu a s tým spojené služby, pričom v súlade so zmluvou
a všeobecnými obchodnými podmienkami vystavil žalovanej za uskutočnenie dodávky elektriny a s tým
spojených služieb dňa 06. 02. 2013 faktúru č. 0000001000109480 na sumu 44,78 eura za fakturačné
obdobie 03. 02. 2012 - 04. 02. 2013 a dňa 04. 10. 2013 faktúru č. 0000001000879714 na sumu 109,13

eura za fakturačné obdobie 05. 02. 2013-27. 07. 2013. Žalovaná doposiaľ uhradila len časť fakturovanej
sumy z faktúry č 0000001000109480, a to dňa 20. 03. 2013 vo výške 40,50 eura, pričom naďalej je
povinná uhradiť žalobcovi sumu vo výške žalovanej istiny 113,41 eura.Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na

ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiabeztoho,abyodvolacísúdtietodôvodyopakoval,keďsúd
prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými
skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s dôrazom na viazanosť odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver, keď ustálil, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
cenuzadodanúelektrinu,zúčtovanúfaktúramič.0000001000109480 nasumu44,78eurazafakturačné
obdobie03.02.2012-04.02.2013a č.0000001000879714nasumu109,13eurazafakturačnéobdobie

05. 02. 2013-27. 07. 2013, a to vo výške žalovanej istiny (berúc do úvahy čiastočnú úhradu faktúry
č. 0000001000109480 vo výške 40,50 eura). Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď na
právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, ako i
osobitný právny predpis upravujúci dodávku elektrickej energie, ktorým je zákon č. 656/2004 Z. z. o
energetike. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že na odberné miesto - A. XX

v T. bola na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo sietí NN zo dňa 08. 04. 2011 dodávaná
elektrická energia žalobcom do domácnosti žalovanej. Skutočnosť udávaná žalovanou v priebehu
konania, ako i v podanom odvolaní, že počnúc od 29. 04. 2013 sa na odmernom mieste nezdržiavala,
ako i skutočnosť, že dňa 29. 05. 2013 jej bola žalobcom odpojená elektrická energia, nemá vplyv na
trvanie zmluvného vzťahu s dodávateľom elektriny, pokiaľ nedošlo k účinnému ukončeniu tohto vzťahu.

S ohľadom na dôvody žalovanou podaného odvolania potom odvolací súd zvýrazňuje, že len skutočnosť
nezdržiavania sa žalovanej na odbernom mieste nemá za následok ukončenie existujúceho zmluvného
vzťahu, pokiaľ k jeho ukončeniu nedošlo, či už dohodou zmluvných strán alebo jednostranným úkonom
niektorej zo zmluvných strán, resp. iným zákonnom prípustným spôsobom. V danom prípade je z
dokazovania zrejmé, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany žalobcu odstúpením od zmluvy

zo dňa 31. 07. 2013. Preto je potom potrebné ustáliť taký právny záver, že pokiaľ žalobca ako dodávateľ
elektriny dodával do odberného miesta elektrinu v dohodnutom množstve, je odberateľ elektriny povinný
zaplatiť dodávateľovi za dodanú elektrinu dohodnutú cenu. Táto cena za dodanú elektrinu je zrejmá zo
žalobcom predložených faktúr. K uvedenému odvolací súd ďalej dodáva, že vzhľadom na dobu trvania
zmluvného vzťahu účastníkov konania, k ukončeniu ktorého došlo jednostranným právnym úkonom

žalobcu zo dňa 31. 07. 2013, žalobcom vyúčtovaná dodávka elektriny za dobu do 27. 07. 2013 je
plne dôvodná. Skutočnosť, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania malo dôjsť na
základe úkonu žalovanej - odstúpenia od zmluvy, žalovanou v konaní nebola preukázaná. S ohľadom na
uvedené dôvody, za súdom prvého stupňa riadne a v dostatočnom rozsahu zisteného skutkového stavu,nebolo už potrebné vykonávať žiadne ďalšie dôkazy, nakoľko súdom prvého stupňa zistený skutkový
stav poskytoval spoľahlivý podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím žalobe vyhovel, nakoľko túto považoval za podanú
dôvodne, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. S ohľadom na dôvody
uvedené vyššie preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.