Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201852
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116201852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: S. I.,

narodený XX.X.XXXX, bytom B.. C..P. XX, T., t. č. A. X, T., proti odporkyni: D. I., narodená X.X.XXXX,
bytom B.. C..P. XX, T., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd rozvádza manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu v T. zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd manželstvo účastníkov
rozviedol. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX pred Obvodným úradom

v T.. Navrhovateľ uviedol, že sa jedná o jeho prvé manželstvo a u odporkyne sa jedná už o druhé
manželstvo. Zo spoločného manželstva nemajú žiadne deti, avšak odporkyňa má z predchádzajúceho
manželstva tri plnoleté deti. S odporkyňou sa zoznámil na schôdzkach sluchovo postihnutých v T..
Postupom času sa ich vzťah s odporkyňou prehĺbil a po ročnej známosti uzatvorili manželstvo. Vo vzťahu
nemali vážnejšie nezhody alebo konflikty pokiaľ boli odporkynine deti malé. Keď odrástli deti, odporkyňa
zostala pohodlná a jej celá starostlivosť o domácnosť a rodinu sa zúžila len na ňu. Po odchode jej dcéry
začala navrhovateľa psychicky týrať, tým že ho v noci budila, vyhrážala sa že si ublíži. Hádky medzi

nimi boli čoraz častejšie. V roku 2013 prestali spolu intímne žiť. Navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti dňa 4.9.2015, odvtedy býva u matky. Navrhovateľ si našiel priateľku, s ktorou plánuje
spoločnú budúcnosť. Navrhovateľ stratil citový vzťah k odporkyni a nemá záujem na ďalšom trvaní
manželstva, pretože je hlboko a trvale rozvrátené. Na základe uvedeného žiada, aby súd manželstvo
medzi ním a odporkyňou rozviedol.

Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila a žiadala nariadiť pojednávanie.

Súd uznesením č. k. 27C/27/2016-18 zo dňa 4.2.2016 ustanovil J. C. za tlmočníka pre posunkovú reč
v predmetnom súdnom konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, oboznámením sa so
sobášnym listom a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento stav veci:Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, u navrhovateľa ide v poradí o prvé manželstvo, u
odporkyne ide v poradí o druhé manželstvo. Účastníci sú štátny občania Slovenskej republiky, národnosť
majú slovenskú. Posledné spoločné bydlisko majú na adrese C..P. XXXX/XX, T.. Manželstvo bolo

bezdetné. Z prvého manželstva odporkyne pochádzajú tri plnoleté deti.

Odporkyňa sa podaním zo dňa 17.2.2016 vyjadrila, že nesúhlasí s rozvodom manželstva. K podanému
návrhu odporkyňa uviedla, že s navrhovateľom sa spoznali v klube nepočujúcich, kde sa stretávali ako

kamaráti. S navrhovateľom sa bližšie spoznali až po rozvode jej prvého manželstva. Po spoločnej ročnej
známosti sa zosobášili a spoločne sa starali o tri deti z jej prvého manželstva. Ich spoločné manželstvo
bolo usporiadané a harmonické. Ďalej odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi v roku 2014 kúpila auto,
navrhovateľ bol veľmi šťastný. Následne prišli technické problémy s autom a navrhovateľ sa začal
sťažovať na darovaný automobil, prestal si všímať odporkyňu a riešil len auto. Neskôr si navrhovateľ
našiel mimomanželskú známosť. Dňa 15.6.2015 dcéra odporkyne odišla do R. za prácou a odvtedy sa

navrhovateľ prestal s odporkyňou rozprávať a vzájomne sa odcudzili. Dňa 4.9.2015, keď bola odporkyňa
v práci, navrhovateľ si zobral svoje veci a odišiel bývať k jeho matke. Na návšteve u navrhovateľovej
matky odporkyňa spoznala navrhovateľovu milenku. Všetci z navrhovateľovej rodiny sa odporkyni otočili
chrbtom. Do ich vzťahu sa miešala navrhovateľova milenka a jeho synovec. Ďalej odporkyňa uviedla,
že s navrhovateľom intímne žili asi 3 krát do roka. Navrhovateľ počas vzájomného spolužitia tajil, že má

s milenkou mimomanželský pomer. Odporkyňa taktiež uviedla, že jej city sa k navrhovateľovi nezmenili,
stále ho ľúbi a nikdy nikoho nemilovala tak ako jeho, veľmi veľa pre ňu znamená a nedokáže na
navrhovateľa zabudnúť.

Na podporu svojich tvrdení odporkyňa predložila listinné dôkazy a to rozlúčkový list od manžela,
pozvánku na navrhovateľovu 50-tku, vyznanie lásky k 10. výročiu, CD nosič na ktorom je video ako sa
navrhovateľ tešil z darovaného auta, pomôcku od inej osoby, ktorou adresoval milenke prostredníctvom
SMS, pomôcku od navrhovateľovej mamy, ktorú adresoval navrhovateľ milenke prostredníctvom
pohľadnice z dovolenky.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zo spoločnej domácnosti odišiel dňa 4.9.2015. V súčasnej dobe
bývausvojejmamy.Jehopriateľkabývavosvojomdomesdcérou.Priateľkajejehokolegyňouzpráce.V
súčasnosti je ich vzťah už intímny, a to až potom čo opustil spoločnú domácnosť. Chce začať s priateľkou

nový život. Už tri roky s odporkyňou intímne nežijú. Navrhovateľ tiež uviedol, že odporkyňu už nemám
rád. Dlhšie si nerozumeli. Zhoršilo sa to najmä minulý rok. Odporkyňa chcela, aby ju vozil na poobednú
smenu autom, pričom ona mala autobus a navrhovateľ vstáva o tretej hodine ráno do práce. Navrhovateľ
uviedol, že sa už nikdy v živote k manželke nevráti. Opakovane odmietol pomoc manželskej poradne.
Do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti dával peniaze odporkyni, ale v súčasnosti po odchode už

jej peniaze nedáva a nehospodária spolu. Navrhovateľ má svoj bankový účet, prístup k účtu odporkyni
zrušil. Navrhovateľ sa rozhodol, že už s manželkou žiť nechce a trvá na dôvodoch, ktoré uviedol pri
odchode zo spoločnej domácnosti. Ďalej uviedol, že s odporkyňou nechce žiť a nechce ju ani vidieť.
Odporkyňu po odchode stretol v období pred Vianocami, keď mu písala, že má poštu na starej adrese.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že sa veľakrát pýtala navrhovateľa, aby jej povedal čo k nej cíti.
Navrhovateľ jej opakovane neprejavoval žiadne city. S touto skutočnosťou sa nechce zmieriť, žiadala
ho, aby priznal pravdu, čo k nej ešte niečo cíti a to opakovane. Odporkyňa si myslí, že keby navrhovateľ
absolvoval psychologické vyšetrenie a usporiadal si myšlienky, zmenil by názor na ich vzťah, pretože

počúva z každej strany niečo iné a sám si myšlienky nevie usporiadať. Podľa názoru odporkyne by
potrebovali obaja odbornú pomoc. Odporkyňa uviedla, že nemali medzi sebou žiadne zásadné hádky,
vždy sa hádali iba o maličkostiach, napríklad neupratané omrvinky v kuchyni, ale v podstatných veciach
sa nehádali. Odporkyňa ďalej uviedla, že má stále navrhovateľa rada a miluje ho. Rozmýšľa o tom
každý večer. Podľa nej si ho milenka našla sama a tiež mu napísala návrh na rozvod. Ďalej uviedla,

že psychika a romantika nesúvisia spolu. Poprela dôvody uvádzané v návrhu, napr. jedlá ktoré navarila
navrhovateľ vždy obdivoval a chutili mu. Poprela, že by sa nestarala o domácnosť a že ho posielala
k jeho mame na jedlo. Podľa odporkyne podnetom na odcudzenie v ich vzťahu bola skutočnosť, že
navrhovateľovi kúpila k 20-temu výročiu auto, z ktorého mal veľkú radosť. Ale keď po dvoch mesiacochprvý krát nenaštartovalo, začal sa sťažovať po okolí. Skutočnosť, že má navrhovateľ milenku zistila až
po jeho odchode, keď v aute našla lístok od milenky, taktiež našla koncept správy pre jeho milenku.
Odporkyňa tri mesiace cítila, že sa niečo deje, pretože sa s ňou vôbec nerozprával a na jej žiadosti, aby

mohla odstrániť chyby, ak jej ich vytýka navrhovateľ nereagoval. Podľa názoru odporkyne navrhovateľa
ovplyvňuje jeho matka, milenka a synovec. Navrhovateľova matka sa proti nej obrátila, pretože predtým
si veľmi dobre vzájomne rozumeli.

Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona
o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím
manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov
a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie
a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia
a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri
rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu
ku svojim deťom.

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou
povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia

rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené
podmienky.

Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a

trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a
kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a
trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej
účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že

medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej
manželstvom.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je vážne narušené

a trvalo rozvrátené. Neplní svoje funkcie dlhý čas, navrhovateľ nadviazal vzťah s inou ženou, ktorý je
v súčasnosti intímny. Napriek priznaniu navrhovateľa k nevere a problémom, ktoré podrobne rozpísal
vo svojom písomnom vyjadrení, hodnotí manželstvo ako harmonické do odchodu dcéry odporkyne
do zahraničia. Od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti prestal s odporkyňou spoločnehospodáriť, intímne spolu nežijú od roku 2013. Navrhovateľ od podania návrhu zotrváva na svojom
vyjadrení, že s odporkyňou už nechce spoločne žiť a nechce ju už ani vidieť a vylučuje možnosť obnovy
spolužitia.

Vzhľadom na preukázanú neveru, vyjadrenie navrhovateľa o nemožnosti obnoviť spolužitie s
odporkyňou, citové ochladnutie zo strany navrhovateľa, ktoré prešlo do ľahostajnosti a až apatickosti
voči odporkyni súd dospel k záveru, že niet predpokladu, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť

s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

Vzhľadom na príčiny, ktoré viedli k rozvodu manželstva, súd rozhodol o trovách konania podľa § 144
prvej vety O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.