Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201729
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714201729.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. Bratislava, so sídlom Pribinova 25, 810 11
Bratislava, P. O. BOX 41, IČO: 47 233 516, proti žalovanému Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S.
XXXX/X, XXX XX G., občanovi SR - t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Danielou Ťažkou,
zam. Okresný súd Brezno ako súdny tajomník, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ
Právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zast. JUDr. Ladislavom
Miklušom, advokátom AK Košice, so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice, IČO: 35 569 298, o
zaplatenie 2.571,84 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 587,95 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z
uvedenej sumy od 08. 12. 2011 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.571,84 Eur spolu
so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne z
jednotlivých splatných mesačných splátok. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava. Z
tohto dôvodu mu bol ustanovený aj opatrovník v konaní.

Vedľajší účastník na strane žalovaného sa osobne na pojednávaní nezúčastnil, k veci sa však písomne
vyjadril dňa 03. 06. 2014.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu zo dňa 24. 11. 2013,
oznámenia o zosplatnení zo dňa 04. 12. 2011, pokusu o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa
30. 08. 2012, výpis z obchodného registra na spoločnosť žalobcu, žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200031966 zo dňa 03. 09. 2010, zmluvných dojednaní Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti žalobcu, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluvy
o revolvingovom úvere číslo 8200031966 zo dňa 03. 09. 2010, fotokópie doručenky, karty klienta,
písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ako aj ďalších listinných a ostatných
dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzatvoril dňa 03. 09. 2010 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200031966, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- Eur. poskytnutý úver spolu s úrokom
sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach (včítane úrokov) vo výške 80,37 Eur v termínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca s ním dohodol na
jednorazovom odklade splátky č. 11, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátku 43. Žalovaný sa však
dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke, napokon zaplatil len celkovo sumu
803,70 Eur. Vzhľadom k tomu že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo
mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. bola mu
vyhlásená okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené
dňa 08. 12. 2011.

V zmysle zákonného ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. sankcie
straty výhody splátok dňa 20. 03. 2012, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky
úveru. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi potom predstavoval súčet neuhradených splátok
vo výške 2.571,84 Eur.

Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si voči nemu uplatnil
aj nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 1.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne a to tak, ako to
špecifikoval v bode III. odôvodnenia podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Súčasne si žalobca v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil, popri nároku na zmluvné
pokuty zo sumy omeškaných splátok, aj úrok z omeškania vo výške upravenej v Nariadení vlády SR č.
87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola naposledy zverejnená zákonom č. 129/2010 Z. z.
pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z
omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca si uplatnil časť zákonného úroku z
omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej
sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií
podľa citovaného vládneho nariadenia a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené
si potom žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 3,275 % ročne z jednotlivých splátok tak ako to
tiež špecifikuje v bode III. odôvodnenia podaného návrhu.

Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím
súdneho konania. Pretože žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, tomuto nezostávalo nič iné, len
domáhať sa svojho práva na súde.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože tento sa na adrese uvedenej v evidencii
obyvateľov SR nezdržiava. Opatrovník taktiež nebol prítomný na pojednávaní, k veci sa ani písomne
nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného súdu doručil písomné vyjadrenie zo dňa 03. 06. 2014, kde
okrem iného uvádza, že také neprimerané vysoké úroky ako si účastníci v zmluvnom vzťahu dohodli
je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi a s poukazom na túto
skutočnosť a zákonné ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, zmluva o úvere v časti odplaty je
potrebné považovať za neplatný právny úkon. Následne vo svojom písomnom vyjadrení odcitoval
štandardne odkazy na Judikatúru súdneho dvora, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo
1484/2004, ktoré toto občianske združenie bežne uvádza vo svojich písomných vyjadreniach aj v
iných konaniach, do ktorých ako vedľajší účastník vstúpilo. Zo skutočností ktoré opísal vo svojom
písomnom vyjadrení jednoznačne vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky na
základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy (otázka tzv. civilnoprávnej úžery, ako absolútne neplatného
právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi), preto vznikol žalobcovi nárok len na vrátenie požičanej
istiny (bez úrokov a poplatkov). Žalovaný podľa karty klienta vrátil žalobcovi 803,70 Eur, oproti požičanej
sume 1.284,25 Eur. Vedľajší účastník poukázal aj na skutočnosť, že RPMN v úverovej zmluve je
vypočítaná v neprospech spotrebiteľa v nižšej výške, pretože skutočná RPMN je vo výške 92,98 %.
Žalovaný bol teda zo strany žalobcu v tomto smere zavádzaný, pretože žalobca mu uviedol nepravdivý
údaj o RPMN, čím porušil svoju povinnosť uloženú mu v zákonnom ustanovení § 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uvádzanie nepravdivých, nepresných či neúplných údajov o nákupných
podmienkach neumožňuje spotrebiteľom riadne a objektívne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami

prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť,
či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii a
následne sa kvalifikovane rozhodnúť, či takéto konanie je objektívne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi
ujmu, ak sa spotrebiteľ rozhodol v dôsledku nesprávnej RPMN pre finančne náročnejší úver.

Článok 4 ods. 1 a 2 smernice 87/102 Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, že zmluva o úvere
musí byť uzavretá písomne a že musí obsahovať údaj o RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých
môže byť táto miera zmenená. Článok 1a) tejto smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom
odstavci 4 písm. a)spresňuje, že sa vypočíta „v dobe uzatvárania zmluvy“.

Podľa § 9 ods. 2) písm. j) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Podľa písm. k) citovaného ustanovenia musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj výšku, počet a termín splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznym úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa písm. y) citovaného zákonného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).

Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8200031966 a to dňa 03. 09. 2010, kedy bolo vypracované oznámenie žalobcu
(ako veriteľa) o schválení úveru žalovanému (dlžníkovi). Schválená bola výška úveru vo výške 1.500,-
Eur, ktorá však v sebe obsahovala odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1.a) Dohody o
poskytnutí služby vo výške 215,75 Eur. Reálne bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.284,25 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Matematickým
výpočtom potom výška úrokov vychádza z ročnej úrokovej sadzby 75,09 %. Podľa štatistiky Národnej
banky Slovenska v rozhodnom období 9/2010 bola priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov
poskytnutých bankami pre daný typ úveru (1-5 rokov) len 15,47 % ročne, na čo vo svojom vyjadrení
poukazuje vedľajší účastník na strane žalovaného. Podstatným však pre posúdenie či žalobca má
nárok na zaplatenie úrokov a súvisiacich poplatkov voči žalovanému je zistená skutočnosť, že predmetný
úver č. 8200031966 neobsahoval výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - inými
slovami z obsahu predmetnej úverovej zmluvy a údajov o schválenom úvere nevyplýva, koľko žalovaný
ako dlžník zaplatí žalobcovi, ako veriteľovi v mesačnej splátke (80,37 Eur) z titulu poskytnutého úveru
- istiny, z titulu úroku, prípadne z titulu iných poplatkov.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to,
že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca poskytol žalovanému bezúročný
spotrebiteľský úver. Z karty klienta bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 803,70 Eur (toto
uvádza aj žalobca v čl. II. odôvodnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu). Z oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200031966 vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1.284,25 Eur. Po odpočítaní splatenej sumy (803,70 Eur), súd konštatuje
rozdiel nezaplateného úveru vo výške 587,95 Eur.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Z pripojenej doručenky listovej zásielky (oznámenia o zosplatnení) súd zistil že žalovanému bolo toto
oznámenie doručené dňa 08. 12. 2011. Odo dňa doručeného zosplatnenia preto vznikol žalobcovi nárok
na úrok z omeškania v zmysle zhora citovaného zákonného ustanovenia vo výške minimálne uplatnenej
si žalobcom v navrhovanom žalobnom petite.

Súd sa nestotožnil s vznesenou námietkou premlčania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, ktorý svoje tvrdenie odôvodnil uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty a kde uvádza
že žalobca zosplatnil úver 08. 12. 2010. Z žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že
zosplatnenie bolo doručené žalovanému 08. 12. 2011 (o rok neskôr ako to tvrdí vedľajší účastník). Súd
mal preto za to, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
lehoty.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, ako aj výsledok sporu, súd nepriznal žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania vzhľadom k tomu že žalobca bol úspešný len v časti sumy 587,95 Eur
a vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, bol v konaní
neúspešný.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).