Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214129
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614214129.1

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu T. Q., W.. XX.XX.XXXX,
F. E.. J.. N.. L. XXXX/X, štátny občan SR proti žalovanému T. Z. L., L..C..I.., L. L. T. XX, F., právne
zastúpenému E.M. V. R.. E. Z., L..C..I.., V. XX, F., v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok rozhodcu R.. Y. Y., Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený
spoločnosťou L. E. Z., L.. C.. I.. L. L. V. XX, F. zo dňa 173.06.2014, sp. zn. 113/05/14,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcu R.. Y. Y., sp. zn. sp.
zn. 113/05/14. V rámci žaloby poukázal na to, žalovaná mu poskytla úver 590,- Eur, pričom mu z neho
boli automaticky strhnuté tri splátky a zaplatil 539,-Eur. Žalovaný namietal úrok 70% s poukazom, že ide

o úžeru a neprimerané obohacovanie zo strany žalovaného. Namietal, že mu nebola riadne doručená
žaloba, túto dostal až spolu s rozsudkom rozhodcovského súdu. Pritom mu žalovaným nebola zaslaná
žiadna upomienka žalovaného, ktorú žalovaný predložil rozhodcovskému súdu. Na pojednávaní žalobca
uviedol, že trpí vážnou duševnou chorobou. Pri podpise rozhodcovskej doložky ani nevedel, o čo sa
presne jedná, nebolo mu to vysvetlené, avšak osoba, ktorá s ním spísala zmluvu mu povedala, že bez
podpísania rozhodcovskej doložky mu neposkytnú úver.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Na pojednávaní sa nezúčastnila žalovaná. Z dôvodu, že sa riadne predvolaný účastník konania
nedostavil na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd podľa § 101 ods.
2 O. s. p. vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonaných

dôkazov.

Z rozhodcovského rozsudku R.. Y. Y., rozhodcu Slovenského arbitrážneho súdu so sídlom Krížna 56,
Bratislava v právnej veci žalobcu T. Z. L., L..C..I.. proti žalovanému T. Q., G. E.. J.. N.. L. XXXX/X ,
rozhodca rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1106,80 Eur, zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 33,94 Eur od

9.9.2012 do 13.9.2012, zo sumy 25,85 Eur od 9.5.2013 do 9.5.2013, zo sumy 22,82 Eur od 9.6.2013
do 9.6.2013, zo sumy 23,79 Eur od 9.7.2013 do 9.7.2013, zo sumy 25,73 od 9.9.2013 do 9.9.2013, zo
sumy 27,70 Eur od 9.10.2013 do 30.10.2013, zo usmy 34,67 Eur od 9.11.2013 do zaplatenie, zo sumy
36,97 Eur od 9.12.2013 od zaplatenia, zo sumy 36,97 Eur od 9.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 36,97 od
9.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 961,22 Eur od 13.2.2014 od zaplatenia, tak, že tento úrok z omeškania
a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 690 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková

suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 690 Eur len 5,25% ročný úrokz omeškania zo sumy 1106,80 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za
rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 250,02 Eur.

Z pripojeného rozhodcovského spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok proti žalobcovi bol vydaný
dňa 17.6.2014. V poučení k rozhodcovskému rozsudku bolo uvedené, že žalovaný, ktorý v tomto konaní
vystupuje ako žalobca sa môže vyjadriť k žalobnému návrhu formou žalobnej odpovede do pätnástich
dní od jeho doručenia. Ak v nej uvedie, že uplatnený nárok neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa
zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní. Podľa doručenky tento rozsudok žalobca prevzal

dňa 4.8.2014. Žalobca podal námietky voči rozsudku, ktoré boli rozhodcovskému súdu doručené dňa
13.8.2014. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že rozhodcovský spis sa s uvedeným podaním vôbec
nezaoberal.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200045900 súd zistil, že bola podpísaná žalobcom dňa 3.7.2012
a žalovanou dňa 9.07.2012. V zmysle bodu 5 zmluvy - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v

zátvorke s uvedeným textom „vyplňte“, vyplýva, že dlžník žiada veriteľa o poskytnutie úveru (úverového
limitu) vo výške 690,-Eur, pri splatnosti úveru v počte 42 splátok, splatných vždy k 8. dňu v mesiaci,
pričom výška mesačnej splátky predstavuje 36,97 Eur vrátane úrokov. Celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t.j. úver s úrokmi za celú dobu čerpania úveru) je 1552,74 €. V bode 5 dlžník žiadal
predpokladanú RPMN za úver 70,01%, ročnú úrokovú sadzbu úveru 70,01 %, priemernú RPMN za úver

46,52 %, pri poskytnutej čiastke revolvingu 363,78 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 887,28 Eur. Predpokladaná RPNM
pri poskytnutí revolvingu je 63,32% a ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21%. Účelom úveru je
dovolenka.

Údaje v bode 6 zmluvy označenej textom „nevyplňajte“ - Údaje o schválenom revolvingovom úvere,
nekorešpondujú údajom v bode 5 - údaj o RPNM za úver je 70,05% a v údaji o predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu, ktorá je 60,49%.

ZoznámeniaveriteľaoschváleníúverudlžníkovivzmysleZmluvyorevolvingovomúvereč.8200045900

vyplývajú údaje o schválenom úvere v zmysle, ktorých schválená výška úveru predstavuje 690,-Eur,
splatnosť úveru 42 mesiacov pri mesačnej splátke 36,97 Eur a dátume splatnosti prvej splátky 8.8.2012
a dátume poslednej splátky 8.1.2016. Celková výška úveru je vyjadrená sumou 690 €, pričom uvádzaná
priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere je 46,52 % a RPMN
úveru ako 70,05 %. Schválená výšku revolvingu predstavuje 415,38 Eur, zvýšenie celkovej výšky úveru

po vykonaní revolvingu sumou 415,38 Eur pri výške mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu
36,97 Eur, RPMN po vykonaní revolvingu predstavuje 60,49 %. Úverový limit je uvádzaný v sume 690,-
Eur, odplatou za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 odsek 8.1 písmeno a) dohody o poskytnutí služby
vo výške 99,33 Eur a ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %.

Dňa 9.7.2012 bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX medzi žalovanou ako veriteľom
a žalobcom ako dlžníkom. Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa dohodli na
znení rozhodcovskej zmluvy, kde podľa článku 5 zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom

konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov
podľa rokovacieho poriadku týchto rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitration court, s.r.o., Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria
legal arbiter, s.r.o. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Z bodu 7 vyplýva, že dlžník bol oprávnený od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia

dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie bol dlžník povinný vykonať
v písomnej forme. V bodu 2 je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úver medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie
je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Z karty klienta vyplynulo, že žalobcovi bola vyplatená čiastka 590,67 Eur, z úveru splatil 445,94 Eur,
pričom zostalo doplatiť 1 106,80 Eur.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať od práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z. z. v platnom znení, účastníci rozhodcovského konania majú v

rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.Žalobca sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku a túto žalobu podala v
zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, pričom rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 04.08.2014
a žaloba bola podaná dňa 02.09.2014.

Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200045900 zo dňa 9.7.2012 uzavretá medzi účastníkmi je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy
je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom,
keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Z predloženej úverovej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského

súdu, ani z vyjadrenia účastníka nevyplýva, aby bola žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa
jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože úverová zmluva bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Súd pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom

na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku
je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako obyvateľom členského štátu minimálne taký
štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka
nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte sa s účinnosťou od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná v rozhodcovskej
zmluve. Podľa uvedenej rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi

zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní. Nakoľko
rozhodcovská zmluva bola na základe tvrdenia žalobcu nanútená žalobcovi a tento nemal inú možnosť,
ak chcel získať úver, tak uzavrieť túto zmluvu. Uvedené súdu preukazuje aj skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva je na predtlačenom formulári a teda nebola individuálne dojednaná. Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že zo zmluvných dojednaní, vyplýva to, že pokiaľ by mala žalovaná možnosť

riešiť, že akýkoľvek spor bude riešený prostredníctvom súdu alebo rozhodcu. V tejto súvislosti súd
zároveň poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na obsah zmluvy o úvere a práva a povinností, ktoré
zo zmluvy vyplývajú je málo pravdepodobné a dá sa povedať, že až vylúčené, aby žalobca bol aj
žalobcom v prípadnom rozhodcovskom konaní. Súd taktiež poukazuje na to, že v rozhodcovskom
konaní nerozhodoval rozhodca vybratý tak žalobcom ako žalovanou, ako tomu malo byť v podľa čl. 6

rozhodcovskej zmluvy. Žalobca prebral rozsudok dňa 4.8.2014 a podľa poučenia rozsudku v lehote 15
dnípodalnesúhlassrozhodcovskýmrozsudkom.Nazákladeuvedenéhosamalrozhodcovskýrozsudok
zrušiť a rozhodcovský súd mal pokračovať v konaní.

Súd má zato, že praktickým dôsledkom žalovaným nanútenej rozhodcovskej zmluve tak, ako je

formulovaná bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa.Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. 2ÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky

procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za jednoznačne preukázané, že žalobca aj keby mal
pred podpisom úverovej zmluvy možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou zmluvou, nemohol ovplyvniť
obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať
za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný ako dodávateľ
nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej zmluvy, nepovažuje za
individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je teda podľa

názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, a z tohto
dôvodu súd žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovel a predmetný
rozhodcovský rozsudok zrušil. Z vykonaného dokazovania, obsahu zmluvných dojednaní, ako aj

rozhodcovského rozsudku, mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola taktiež porušená zásada
rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s
poukazom na to, že rozhodcu podľa rozhodcovskej zmluvy mali vybrať veriteľ so spotrebiteľom, avšak z
predloženého spisu vyplýva, že sa tak neudialo a riešenie sporu určoval vždy žalobca, pričom vzhľadom
na obsah záväzku (dojednanej úverovej zmluvy) je zrejmé, že z praktického pohľadu je žalobcom vždy

iba veriteľ, t.j. žalovaný.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. II ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské konanie musí
zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by spotrebiteľ neuzavrel

rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok
uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ
znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti s vyššie uvedeným súd
poukazuje na konanie, ktoré prebehlo pred rozhodcovský súdom, keď spotrebiteľ bol zbavený možnosti

ústneho konania, keď napriek jeho podaniu, toto nebolo vyhodnotené ako pokračovanie v konaní a
rozhodcovský súd tak rozhodol vo forme akéhosi platobnéh rozkazu, pričom na podanie žalobcu nijako
neprihliadol. Podľa názoru súdu, jednoznačne z toho vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa
oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s
tým, že spotrebiteľ síce môže žiadať nariadiť pojednávanie, ale rozhodcovský súd nehodnotí podanie

spotrebiteľa podľa jeho obsahu a neprihliada naň. Taktiež rozhodcovský súd hodnotil úverovú zmluvu
z hľadiska ochrany spotrebiteľského práva len formálne, t. j. uviedol len 53 ods.1, ods. 6 Občianskeho
zákonníka, pričom konštatoval, že zmluva je platná a obsahuje všetky náležitosti a odplata na základe
RPNM je primeraná. Rozhodcovský súd však prakticky nehodnotil úverovú zmluvu z hľadiska ochrany
spotrebiteľského práva a vôbec nie dôsledne a to aj s prihliadnutím na judikatúru v oblasti ochrany

spotrebiteľského práva, keď napr. neskúmal vôbec úrokovú sadzbu vo výške 70,02 % z hľadiska dobrých
mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalších aspektov. Súd v tejto súvislosti odkazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.04.2012 sp. zn. 5 Cdo/26/2011 s ktorým sa
súd stotožňuje, podľa ktorého je neprimeraným úrokom a preto odporujúcim dobrým mravom výška
úrokov, ktorá presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmú s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V danom
období uzavretej úverovej zmluvy činili úrokové sadzby od 7,06 do 9,81 %, (zistené z Priemerných
úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, zdroj www.nbs.sk) t. j. uvedený
úrok presahuje navýšenie takmer 700% oproti hornej hranici poskytovaných úrokov pre spotrebiteľské
a ostatné úvery. Pritom rozhodcovský súd neposudzoval tento úrok z hľadiska § 3 ods. 1 OZ. Preto má

súd zato, že bol naplnený dôvod neplatnosti rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu podľa § 40 ods. 1
písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z.S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k jednoznačnému záveru, že rozhodcovská zmluva,
nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy
so zmluvnými ustanoveniami nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípade

podpísal, resp. nepodpísal osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže v prípade
nepodpísania tejto zmluvy, by mu nebol poskytnutý úver. Z týchto dôvodov preto súd považoval
dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku a s poukazom na
ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c), j) a g) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu, so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 113C/05/2014 zo dňa 17.6.2014 zrušil.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspešná
žalobcasispoukazomnaustanovenie§151ods.1O.s.p.náhradutrovkonanianeuplatnilaaneúspešný

žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.