Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112216088
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112216088.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom B. L. X., E. nad X.

XXX, zast. Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti odporkyni: C. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. L. X., E. nad X. XXX, zast. NAGYOVÁ & PARTNERS, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 8, o uloženie opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, sudkyňou Mgr.
Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

O trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 16.5.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť odstrániť strom bielej brezy rastúci na pozemku parc. č.
XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2 zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. E. L. X.. Svoj
návrh odôvodnila tým, že strom bielej brezy je zasadený vedľa ohrady, ktorá jej patrí, korene stromu
prerastajú popod múrik a dvíhajú ho, múrik je v dôsledku toho poškodený, hrozí jeho úplné zrútenie,
korene sa dotýkajú aj podzemných častí jej rodinného domu, celé roky nebola upravovaná koruna

stromu, konáre prerastajú na jej pozemok, búchajú do okna, do fasády, napadané lístie upcháva ríny
na dome.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že na
pozemku odporkyne v rohu v bezprostrednom susedstve nehnuteľnosti navrhovateľky rastie strom
brezy, kde nielen konáre ale aj koreň tohto stromu spôsobujú škodu na rodinnom dome a oplotení
navrhovateľky. Ku skutočnej škode aj došlo a škoda aj ďalej hrozí, preto sa navrhovateľka domáha

odstránenia stromu, čo považuje za jediné možné riešenie. Podala na obecný úrad aj sťažnosť, sťažnosť
bola uznaná za oprávnenú. Nebolo ďalej v kompetencii úradu ďalej toto riešiť a nariadiť výrub stromu.
Navrhovateľka sama nemôže dať žiadosť o výrub dreviny, v zmysle zák. č. 543/2002, pretože nie je
vlastníčkou dreviny, ani nemá k tomu súhlas vlastníka. Keď kopali vodovodnú prípojku vtedy zistili, že
korene zasahujú až do základov rodinného domu, stala sa aj taká skutočnosť, že dva konáre zo stromu
spadli na pozemok odporkyne, odvtedy rodičia odporkyne parkujú autá na inom mieste. Presahujúce
konáre udierajú do domu navrhovateľky na jeho fasádu. Ďalej v priebehu konania a k vypracovanému

znaleckému posudku uviedol, že strom má menej rokov ako počítal znalec, koreňový systém rastie,
stále sa rozvíja. Znalec postavil svoj posudok na nepravdivej informácii, vychádzal z toho, že strom bol
zasadený skôr ako bolo vybudované oplotenie, pričom to bolo naopak. Nedostatočne boli odkopané
základy múrika a domu. Znalec si vo svojich záveroch odporuje, pretože jednak tvrdí, že navrhovateľkaresp. jej rodičia nezohľadnili technické predpisy, že múr mal byť postavený inak, lebo je tam strom.
Na druhej strane však tvrdí, že koreňový systém stromu nemá vplyv na postavený múr. Na záver po
vykonanom dokazovaní uviedol, že syn navrhovateľky aj jej matka trpia alergiou, matka až astmou, majú

alergiu na brezovité pele. Breza má negatívny vplyv na ich zdravie, rastie v blízkosti ich domu, nemôžu
ani vetrať. Je to ďalší dôvod okrem toho, že hrozí škoda na majetku.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že strom - biela breza má výšku asi 15 metrov, nie je možné
strom ošetrovať a strihať, len s pomocou plošiny, nikdy to zo strany odporcov robené nebolo. Strom

sa nachádza od ich domu asi 1,5 - 2 m, je bližšie k ich domu ako k domu odporkyne. Oba domy sa
stavali skoro súčasne a vtedy zasadili aj strom. Strom im prekáža asi 7-8 rokov. Je to obrovský strom,
má obrovské korene, praská ohradový múrik, ktorý je murovaný. Na mieste, kde sa nachádza strom,
odspodu múrik dvíha. Myslí si, že na príčine sú korene stromu. Odporcovia prehadzujú lístie a konáre za
plot za ich dom, napadané lístie a konáre upchávajú ríny na dome, dažďová voda potom steká po dome.
Rýny musia čistiť 5-6 krát do roka. Odporcovia nikdy konáre zo stromu neodstraňovali, tie sa nachádzajú

až nad ich domom. Asi pred 2 rokmi na ceste kopali šachtu, vodovodnú prípojku, trubky sa pretláčali
popod základy domu, pri výkopových prácach sa odhalili korene stromu, nemohli vykopať šachtu, korene
museli píliť pílou. Privolali aj starostu, aby sa prišiel pozrieť. Snažili sa s odporcami dohodnúť, aj obecný
úrad povedal, že nie je iná možnosť ako riešiť to súdnou cestou.

Právna zástupkyňa odporkyne navrhla návrh zamietnuť, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno,
nepreukázala vážne ohrozenie, hroziacu škodu a príčinnú súvislosť.

Zákonná zástupkyňa odporkyne X. T. na pojednávaní uviedla, že strom má 38 rokov. Ohrada
navrhovateľov začala pracovať, keď robili pred 8 rokmi výkop plynu a potom robili ďalšie výkopy vody a

kanalizácie tesne vedľa seba. Škody týkajúce sa múriku si spôsobila navrhovateľka sama. Nesúhlasila
s tým, aby bol strom odstránený. Ak by bol problém v koreňoch stromu, prejavilo by sa to už oveľa skôr,
pretože čím je strom starší, rastie do výšky, ale nerozširujú sa mu korene. Korunu stromu sami opilovali,
v čase keď bol starosta T., susedské vzťahy nie sú dobré. Nie je pravda, že im hádžu listy za ohradu,
je to naopak, kúpili vysávač, breza opadáva neskoro, lístie vysávajú. Asi pred 4-5 rokmi obec zaplatila

plošinu, bolo to v čase keď bol p. T. starosta, vtedy strom opílil manžel navrhovateľky. Asi pred 3 rokmi
navrhovateľka sama opílila strom, vnikli na ich pozemok bez ich vedomia, narušila stabilitu stromu.
Teraz majú dohodnutú plošinu, keď skončí vegetačné obdobie, bude sa robiť opílenie stromu. Súhlasila
s tým, aby sa každý rok, keď skončí vegetačné obdobie, strom opiľoval, toto je jej riešenie na tento spor.
Navrhovateľka má citovú väzbu k tomuto stromu, vysadil ho jej starý otec.

Zákonný zástupcu odporkyne C. T. na pojednávaní uviedol, že keď manželovi navrhovateľky dovolil
postaviť lešenie, boli dohodnutí tak, že ich pozemok dá do pôvodného stavu, keď si robili zateplenie,
dovolil im robiť lešenie na ich pozemku, rozbili celú skalku.

Znalkyňa Ing. E. G. na pojednávaní uviedla, že vek stromu - brezy previsnutej odhadla na 40-50 rokov,
pri svojom odhade vychádzala len z vizuálnych vlastností stromu - hrúbky kmeňa a veľkosti nadzemnej
časti. Je to len odhad jeho veku, pričom v praxi je prípustná bežná odchýlka - tolerancia 20 rokov pre
listnaté dreviny. Presný vek stromu by sa dal určiť vývrtom a na základe odpočítania letokruhov. Táto
odchýlka - 20 rokov nie je vysoká, pretože stromy sú dlhoveké organizmy. Konkrétne tento strom - breza

previsnutá dospieva vo veku 15-20 rokov, v tomto veku je považovaná za dospelý strom. V tomto veku
je stabilizovaný koreňový systém. Menia sa už len jemné korene. Počas celého veku stromu pokračuje
jeho predlžovací rast výhonkov, ktorý končí až v jeho prestarnutom veku. Maximálny vek brezy je 80-100
rokov. Na strome bol vykonaný zosadzovací rez, skrátili sa kostrové konáre, tým sa zmenšila náporová
plocha koruny, bolo to urobené neprofesionálne a cieľom takejto úpravy je zabrániť vyvráteniu stromu.

Zosadzovací rez mal za následok aj to, že časť koreňov stromu nebude vyživovaná a obmedzí sa jeho
ďalší rast v jeho nadzemnej časti, aj koreňového systému. Koreňový systém stromu rastie do 20-teho až
30-teho veku života stromu do plochy, to je do dospelosti stromu a potom je sekundárny rast koreňov, čo
je ich hrubnutie, tak korene hrubnú dovtedy dokedy rastie strom, čo je v priebehu celého života stromu.
Korene brezy vrastajú do voľných priestorov a do priestorov kde je voda, v prípade brezy sú jej korene

30 cm pod povrchom, ak mal múrik pukliny a praskliny, mohli do nich vrastať korene brezy. Nemôže
jednoznačne povedať, že korene brezy spôsobili puklinu, ak by plot predstavoval jednoliaty objekt, koreň
by nemal šancu prerásť, pretože korene nerastú proti prekážke, ale len do voľného priestoru. Prirodzené
je, že koreň rastie smerom dolu, ak narazí na prekážku, otáča sa alebo ak narazí na nejaký objekt,rastie pozdĺž tohto objektu , pokiaľ je prekážka dostatočná. Systémové poruchy stavieb súvisia nielen s
rastlinami, ale aj s kvalitou vykonania stavebných prác a vlastnosťami pôdy. Z opílenia nemôže nastať
žiadne nebezpečenstvo, predpokladá najbližších 20 rokov. Vlastníkom stromu by odporúčala dať strom

odborne ošetriť. Jedná o dospelý strom, má zastabilizovaný koreňový systém z hľadiska jeho lokalizácie,
koreňový systém bude hrubnúť.

Znalec Ing. W. T. na pojednávaní trval na svojom znaleckom posudku, zodpovedal čo je príčinou
poškodenia oplotenia navrhovateľky. Na tejto odpovedi trval. Bez ohľadu na to, či bol najskôr zasadený

strom a potom postavený plot alebo to bolo naopak, toto nie je podstatná informácia, pretože príčina
poškodenia oplotenia je nedodržanie technických predpisov. Oplotenie bolo založené plytko v hĺbke
asi 40 cm, pričom predpisy stanovujú hĺbku 80 cm. Jedná sa o hĺbku v tom zmysle, aby nedošlo k
podmŕzaniu základu. Hlavnou príčinou poškodenia oplotenia je to že dochádza k jeho podmŕzaniu a
vlhkostné pomery v pôde. Je pravdou aj to, že sa tu nachádzajú korene stromu, ktoré menia vlhkostné
pomery v základoch. To by sa však nestalo, keby boli základy oplotenia dostatočné. Múrik je prasknutý

na viacerých miestach, podmŕza celý múrik celoplošne, pretože celý je zasadený plytko, avšak na mieste
kde je strom, sú vlhkostné pomery iné ako na ostatných úsekoch oplotenia. Ak by bol múrik technicky
správne založený, tak koreňový systém by nemal vplyv na jeho poškodenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalcov, oboznámením sa s obsahom

spisu a to návrhom, výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX, sťažnosťou navrhovateľky zo dňa 14.7.2011,
vyjadrenímObecnéhoúradu,pokusomozmier,fotografiami,vyjadrenímnavrhovateľky,vyjadrenímobce
B. L. X., projektom pre stavebné povolenie, ohlásením drobnej stavby, oznámením k drobnej stavbe,
kópiou katastrálnej mapy, vyjadrením k prípojke, technickou správa - šachta, vyjadrením odporcu,
vyjadrením navrhovateľky zo dňa 12.12.2012, znaleckým posudkom č. 25/2014, odborným vyjadrením

č. 1/2014, vyjadrením navrhovateľky k znaleckému posudku, čestným vyhlásením C. X., vyjadrením
odporkyne k znaleckému posudku a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX, kat. úz. E. L. X., obec B.
L. X., okres L., a to parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 695 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 365 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16m2 a stavby -
rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXX/X.

Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX, kat. úz. E. L. X., obec B.
L. X., okres L., a to parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 563 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 513 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXX/X.

Na pozemku odporkyne na parc.č. XXX/X, ktorá susedí s pozemkom navrhovateľky parc. č. XXX/X rastie
strom - breza previsnutá.

Navrhovateľka adresovala dňa 14.7.2011 Obecnému úradu B. L. X. sťažnosť na suseda C. T., v ktorej
uviedla, že breza zapríčiňuje poškodenie múrika, ohrada je zdvihnutá a prasknutá, pretože korene
stromu ho neustále zdvíhajú a ohradu naďalej znehodnocujú. Dlhé konáre prerástli na jej pozemok,
opierajú sa o dom, pri vetre búchajú do fasády domu a okna, napadané lístie upcháva ríny, dažďová
voda neodteká, žiadala vypílenie stromu.

Obecný úrad v B. L. X. sa k jej sťažnosti vyjadril listom zo dňa 26.7.2011 tak, že žiadal C. T. o
nápravu porušovania orezaním prerastajúcich konárov bielej brezy, doporučil výrub stromu, ktorý by
bol najvhodnejší, nakoľko v konároch je vedených niekoľko telekomunikačných káblov a v prípade ich
poškodenia á vlastník káblov právo vymáhať náhradu škody za opravu. Listom zo dňa 26.7.2011 oznámil

obecný úrad navrhovateľke, že jej sťažnosť považuje za oprávnenú, preto vyzval C. T. na odstránenie
prerastajúcich konárov, avšak k poškodeniu múrika sa vyjadril tak, že nie je možné objektívne stanoviť
príčinu jeho poškodenia bez odborne spôsobilého pracovníka. Orezaním resp. výrubom bielej brezy by
sa v značnej miere znížilo aj množstvo spadnutého lístia, spadnuté lístie naviate vetrom je záležitosť,
ktorú ako susedia musia strpieť nakoľko väčšina obyvateľov má v obci vysadené vo svojich záhradách

úžitkové a okrasné stromy.

Obecný úrad v B. L. X. opakovane vyzýval C. T. listom zo dňa 5.3.2012 o nápravu a zamedzenie
poškodzovania majetku suseda.Navrhovateľka, resp. jej rodičia realizovali na základe stavebného povolenia v mesiacoch, jún, júl
1996 plynovú prípojku, plyn je vedený nad zemou a preto neboli vykonávané žiadne výkopové práce.

Vodovodná a kanalizačná prípojka bola realizovaná v máji 2009, boli vykonané výkopové práce,
kanalizačné potrubie a vodovodné potrubie nevedú pozdĺž oplotenia, ale od ulice priamo pod dom
navrhovateľky.

Zo zápisnice z ohliadky zo dňa 16.10.2012 vyplýva, že breza sa nachádza v rohu asi v jeden a pol

metrovej vzdialenosti od brány odporcov a tak isto od múrika, oplotenia navrhovateľky. Múr odporcov
a múr navrhovateľky nie sú pevne spojené. Konáre presahujúce na pozemok navrhovateľky sa v čase
ohliadky nedotýkali jej domu. Na pozemku navrhovateľky bolo spadnutých pár konárikov. Na múriku je
prichytená plynová rúra. Na prednom múre upevnené plynové hodiny. Na miestach, kde sa nachádza
vodovodná šachta a kanalizácia a kde sa kopalo, sa nachádzali korene brezy.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 27.11.2012 a priložených fotografií vyplýva, že strom bol opílený v
mesiaci október 2012. Právny zástupca navrhovateľky k tomu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
12.12.2012 uviedol, že až podanie návrhu viedlo konečne k čiastočnej náprave, že strom bol opílený.

Následne v priebehu konania nedošlo k žiadnej zmene, na pojednávaní dňa 6.5.2015 predložil právny

zástupca navrhovateľky fotografiu, na ktorých vidno, že strom nie je opílený, konáre znova presahujú
nad pozemok navrhovateľky a siahajú až k jej domu.

ZoznaleckéhoposudkuIng.W.T.č.25/2014,ktorýobsahujeodbornévyjadrenieč.1/2014znalkyneProf.
Ing. E. G., PhD. vyplýva záver, že príčinou poškodenia oplotenia navrhovateľky je hlavne nedodržanie

technických predpisov platných v čase výstavby a zmeny vlhkostných pomerov v pôde pod základom,
podmŕzanie základu, prerastanie koreňového systému stromu. Plot nespĺňa predpisy platné v čase
výstavby. Nie je jednoznačné poškodenie oplotenia vplyvom koreňového systému stromu, nie je
ani predpoklad na ďalšie porušenie oplotenia vplyvom koreňového systému stromu, nepredpokladá
narušenie stability stavby, nie je predpokladané žiadne ďalšie poškodenie. Po odstránení stromu je

predpoklad dodatočnej zmeny pôdneho profilu, čo môže mať za následok porušenie stability oplotenia ,
ale je ja predpoklad aj na vážnejšie porušenie v pôdnom profile pod rohom rodinného domu. Koreňový
systém je dostatočne plošne stabilizovaný, nepredpokladá žiadne hrozby na nehnuteľnosť.

K námietkam navrhovateľky k znaleckému dokazovaniu sa obaja znalci vyjadrili na pojednávaní,

navrhovateľka namietala vek stromu, že oplotenie bolo vybudované skôr ako bol zasadený strom, o
čom predložila fotografiu z roku 1979 a čestné vyhlásenie C. X., že strom bol vysadený v rokoch
1984 alebo 1985, ďalej namietala, že znalec neskúmal stav základov oplotenia a či nevhodné opílenie
nemôže spôsobiť nakláňanie stromu a tým tlak na koreňovú sústavu stromu. K veku stromu znalkyňa
uviedla, že ho odhadla na 40-50 rokov pričom vychádzala len z vizuálnych vlastností stromu, v praxi je

prípustná bežná odchýlka 20 rokov. Breza dospieva vo veku 15-20 rokov. Z opílenia nemôže nastať
žiadne nebezpečenstvo, predpokladá najbližších 20 rokov. Jedná o dospelý strom, má zastabilizovaný
koreňový systém z hľadiska jeho lokalizácie, koreňový systém bude hrubnúť. Znalec sa vyjadril, že bez
ohľadu na to, či bol najskôr zasadený strom a potom postavený plot alebo to bolo naopak, toto nie
je podstatná informácia, pretože príčina poškodenia oplotenia je nedodržanie technických predpisov.

Oplotenie bolo založené plytko v hĺbke asi 40 cm, pričom predpisy stanovujú hĺbku 80 cm. Hlavnou
príčinou poškodenia oplotenia je to, že dochádza k jeho podmŕzaniu a vlhkostné pomery v pôde. Je
pravdou aj to, že sa tu nachádzajú korene stromu, ktoré menia vlhkostné pomery v základoch. To by
sa však nestalo, keby boli základy oplotenia dostatočné. Múrik je prasknutý na viacerých miestach,
podmŕza celý múrik celoplošne, pretože celý je zasadený plytko, avšak na mieste kde je strom, sú

vlhkostné pomery iné ako na ostatných úsekoch oplotenia. Ak by bol múrik technicky správne založený,
tak koreňový systém by nemal vplyv na jeho poškodenie.

V závere konania právny zástupca navrhovateľky predložil lekárske správy MUDr. D. D. - klinického
imunoalergológa týkajúce sa matky navrhovateľky S. E. a syna navrhovateľky C. C. o tom, že obaja

trpia peľovou alergiou, okrem iného aj na pele brezovité, u matky navrhovateľky sa jedná až o stredne
ťažkú prieduškovú astmu.Podľa§417ods.2OZ,akideovážneohrozenie,ohrozenýmáprávosadomáhať,abysúduložilvykonať
vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody

V prípade vážneho ohrozenia sa ohrozený subjekt môže podľa § 417 ods. 2 OZ na súde domáhať, aby
niekomu inému bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej
škody. Toto ustanovenie slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom pre jeho aplikáciu nie je
podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané, že v dobe rozhodovania súdu
existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, nie je však predpokladom, že ku škode už došlo,

nie je ani nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody; postačí, ak ide zatiaľ len
o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého vznikne v budúcnosti škoda. Pre posúdenie hroziacej
škody možno vychádzať z odborného názoru znalca, ktorý popíše jednotlivé hroziace poškodenia a
znehodnoteniamajetkužalobcuapredbežneodhadneichvýšku.Podmienkouúspešnostižalobypodľa§
417 ods. 2 OZ je, že okrem preukázania vážneho ohrozenia musí žalobca v žalobe uviesť, aké konkrétne
opatrenianavrhujevykonaťnaodvrátenievážnejškody.Primeranosťnavrhovanýchopatreníposúdisúd,

ktorý musí súčasne zvážiť, či nejde o šikanózny výkon práva. O vhodnosti a primeranosti navrhovaných
opatrení rozhodne súd, ktorý môže uložiť buď zdržanie sa určitého konania, z ktorého môže vzniknúť
škoda, alebo vykonať vhodné opatrenia, ktoré zabránia vzniku škody. Iné povinnosti súd na základe
ustanovenia § 417 ods. 2 OZ uložiť nemôže.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie
je podaný dôvodne, pretože v konaní sa jej nepodarilo preukázať, že by jej hrozila nejaká vážna ujma, že
by bol vážne ohrozený jej majetok a toto ohrozenie by bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetným
stromom brezy previsnutej, ktorý je vo vlastníctve odporkyne a že jediným možným a primeraným
riešením tejto situácie je odstránenie - výrub stromu. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že korene

stromu prerastajú popod múrik a poškodzujú ho. Otázka, či prerastanie koreňov stromu poškodzuje
múrik navrhovateľky je odbornou otázkou a preto na jej posúdenie súd do konania pribral znalca z
odboru stavebníctva na posúdenie otázky odborného charakteru, ktorý spolupracoval s konzultantom -
znalkyňouvodboreochranaživotnéhoprostrediaazáverznaleckéhoposudkujejednoznačný.Znalkyňa
bez pochybností potvrdila, že sa jedná o dospelý strom so stabilným koreňovým systémom, čo sa týka

jeho plošnej lokalizácie a koreňový systém bude už len hrubnúť, čo sa týka veku stromu primeraná
je odchýlka 20 rokov, bezpredmetné je potom zaoberať sa otázkou, čo strom má alebo nemá 38
rokov, znalkyňa jeho vek odhadla na 40-50 rokov, ale podstatná je tá okolnosť, že strom je dospelý
vo veku 15 - 20 rokov a odvtedy je jeho koreňový systém plošne stabilný a ďalej nerastie, len hrubne.
Z opílenia stromu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Príčinou poškodenia oplotenia navrhovateľky je

podľa znalca predovšetkým nedodržanie technických predpisov platných v čase výstavby a zmeny
vlhkostnýchpomerovvpôdepodzákladom,dochádzakjehopodmŕzaniuatopocelejjehoploche,nielen
v mieste, kde sa nachádza strom, tu však sú iné vlhkostné pomery ako na iných úsekoch oplotenia, je
prasknutý na viacerých miestach, nielen na mieste kde je strom. Prvotnou príčinou poškodenia múrika
nie je prerastanie koreňového systému, ale zle postavený múrik umožňuje koreňom prerastať, je to

až následok, pretože korene brezy vrastajú do voľných priestorov, ak mal múrik pukliny, mohli do nich
vrastať korene brezy, pričom sa nedá povedať, že pukliny spôsobili korene. Ak by plot predstavoval
jednoliaty objekt, koreň by nemal šancu prerásť, pretože korene nerastú proti prekážke, ale len do
voľného priestoru. Prirodzené je, že koreň rastie smerom dolu, ak narazí na prekážku, otáča sa alebo ak
narazínanejakýobjekt,rastiepozdĺžtohtoobjektu,pokiaľjeprekážkadostatočná.Plotnespĺňapredpisy

platné v čase výstavby, bol osadený plytko v hĺbke asi 40 cm, nie v požadovanej hĺbke 80 cm, pričom
korene brezy sú v hĺbke 50 cm. Preto nie je oplotenie poškodené vplyvom koreňového systému stromu,
nie je ani do budúcnosti predpoklad na ďalšie porušenie oplotenia vplyvom koreňového systému stromu,
nepredpokladá sa narušenie stability stavby, nie je predpokladané žiadne ďalšie poškodenie, pretože
koreňový systém je dostatočne plošne stabilizovaný a nehnuteľnosť neohrozuje. Znalec sa vyjadril skôr

naopak, že v prípade odstránenia stromu je predpoklad dodatočnej zmeny pôdneho profilu, čo môže
mať za následok porušenie stability oplotenia, ale je aj predpoklad na vážnejšie porušenie v pôdnom
profile pod rohom rodinného domu. Skutočnosť, či bol skôr vybudovaný plot, alebo zasadený strom je
podľa znalca bezpredmetná, preto sa ňou súd ani ďalej nezaoberal.

Súd návrhy právneho zástupcu navrhovateľky na doplnenie dokazovania a to výsluchom odporkyne
a manžela navrhovateľky - W. C. zamietol, nakoľko ich výpovede by nič na vykonanom znaleckom
dokazovaní a záveroch znaleckého posudku nezmenili, ďalej súd zamietol aj návrh na vykonanie
kontrolného znaleckého posudku, pretože súd považoval záver znaleckého posudku Ing T. a Ing. G. zajednoznačný, znalci na pojednávaní vysvetlili a zodpovedali všetky námietky o a otázky navrhovateľky.
Argumenty navrhovateľky o alergii jej rodinných príslušníkov na brezovité pele súd považoval za účelové
tvrdenia, ktoré doteraz nikdy neboli spomínané, ani v návrhu, ani počas celého priebehu konania ž v

závere konania po vykonanom znaleckom dokazovaní a oboznámení celého obsahu spisu, neboli tieto
argumenty uvádzané ani v sťažnostiach adresovaných Obecnému úradu v B. L. X.. Okrem toho súd
poznamenáva, že na ich alergii by aj tak nič nezmenil výrub jedného stromu brezy previsnutej, pretože je
síce pravdou, že najlepšou liečbou alergie je odstránenie alergénu, čo však v prípade na pele brezovité
nie je reálne, pretože to by sa muselo jednať o výrub všetkých stromov vyvolávajúcich alergiu a v širšom

okolí.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenie súd návrh
navrhovateľky zamietol ako nedôvodný, keďže v konaní nebolo preukázané s poukazom na vykonané
znalecké dokazovanie, že by existovalo vážne ohrozenie navrhovateľky a jej majetku v dôsledku
existencie stromu - brezy previsnutej, jej konárov a koreňového systému, navrhovateľka v konaní

neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by jej reálne hrozila škoda. Opatrenie, ktoré
navrhovateľka navrhla vykonať - odstránenie stromu brezy previsnutej tak súd považoval za nedôvodné,
pričomsúdjepetitomnávrhuviazaný.NazáversúddávadopozornostivyjadrenieznalkyneIng.G.,ktorá
odporučila vlastníkovi stromu odborne strom ošetrovať a s poukazom na zistený skutkový stav veci by sa
odporkyňa ako vlastníčka stromu mala o strom riadne starať, odborne ho dať opilovať a predovšetkým by

mala dbať o to, aby nezasahovala do práv navrhovateľky, aby neobťažovala navrhovateľku nad mieru
primeranú pomerom, inak sa vystavuje riziku ďalšieho súdneho konania.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania ako aj o trovách
štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.