Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201226
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115201226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci

navrhovateľa: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, E., proti odporcovi: M. X., nar. X.X.XXXX,
bytom G. XXXX/X, E., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú uznesením Okresného
súdu v Žiline č.k. 25C/84/2011-51 zo dňa 7.12.2011 ku dňu 21.1.2015.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.1.2015 domáhal voči odporcovi zrušenia vyživovacej

povinnosti určenej Uznesením Okresného súdu Žilina pod č.k. 25C/84/2011-51, zo dňa 7.12.2011,
mesačne sumou 90 Eur a zameškaného výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.12.2011 vo výške 160.80
Eur.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.1.2015, obdržal poštovú zásielku od M. X., kde mi oznámila skutočnosť,
že sa od 1.1.12015, zamestnala na trvalý pracovný pomer. Na základe uvedeného jeho plnenie
vyživovacej povinnosti skončilo.

Ďalej návrh doplnil tým, že odporkyňa bola v mesiaci august 2013, prijatá na dennú formu štúdia
dvojročného magisterského študijného programu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda, fakulta sociálnych
vied Trnava. Na jeho písomné požiadanie mu odporkyňa zaslala Rozhodnutie o prijatí na štúdium na
vyššie uvedenej VŠ. Odporkyňa ukončila iba prvý ročník VŠ a mala sa zaevidovať na Úrade práce
Žilina čo aj vykonala v stanovenej lehote. Dňa 12.1.2015, mu listom oznámila, že dňom 1.1.2015
sa zamestnala na trvalý pracovný pomer. Začiatkom februára 2015 sa dozvedel, že odporkyňa sa

zamestnala dňom 1.11.2014 vo firme Logikon, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok a sídli na
Rudinách v Žiline. Odporkyňa mu neoznámila, že sa zaevidovala na UP, on jej naďalej posielal výživné
za mesiace október, november a december 2014. Navyše klamala v liste, že sa zamestnala 1.1.2015
čo sa nezakladá na pravde a súd si tieto skutočnosti môže zistiť.
Odporkyňa svojim konaním neporušila len dobré mravy, jej konanie je amorálne nakoľko musela vedieť
vzhľadom na svoj vek a vzdelanie, že výživné jej nepatrí ak prestala študovať a navyše sa zamestnala a
nechala si posielať výživné čím jej vznikol neoprávnený príjem. On je dôchodca, vlastní preukaz ťažko

zdravotne postihnutej osoby, lieči sa na vysoký krvný tlak, koxy kolien a bedrových kĺbov, hyperpláziu
prostaty, chronickú nádchu a iné ochorenia a poberá výsluhový dôchodok 585,91. Uviedol, že žiada, aby
súd zrušil výživné na dospelé dieťa M. X., nar. X.X.XXXX, od X.XX.XXXX, keď sa zamestnala na trvalýpracovný pomer, teda nie od 1.1.2015 , tak ako to klamlivo uviedla v liste doručenom mu dňa 12.1.2015,
čím získala neoprávnený príjem a trvá na vrátení výživného za mesiace november a december 2014.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Odporkyňa
so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasila, potvrdila, že nakoľko jej zomrela matka ukončila štúdium
a zamestnala sa.

Súd nepripustil zmenu návrhu v rozšírení o vrátenie výživného, nakoľko tento návrh nemá súvis s
vykonaným dokazovaním a naviac predpokladom uplatňovania možného vrátenia výživného je práve
právoplatné rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a zistil nasledovný

skutkový stav.

Súd zistil, že uznesením č.k. 25C/84/2011-51 zo dňa 7.12.2011, uzavretý zmier medzi účastníkmi, ktorý
bol schválený súdom, podľa ktorého bol zaviazaný navrhovateľ prispievať na výživu odporkyne mesačne
sumou 90 eur s povinnosťou vrátiť zameškané výživné.

Podľa lustráciu údajov Sociálnej poisťovne vo vzťahu k navrhovateľke súd zistil, že bola evidovaná od
4.9. do 8.9.2014 ako zamestnanec AVEC trade Sk, s.r.o. a od 23.10.2014 ako zamestnanec spoločnosti
LogiCall Slovensko, s.r.o. bez evidencie ukončenia pracovného pomeru.
Podľa rozhodnutie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, fakulty sociálnych vied zo dňa 23.8.2013,
bola odporkyňa prijatá na štúdium dennej formy 2-ročného magisterského študijného programu verejná

správa.

Súd zistil, že poštovými poukazmi zo dňa 3.11.2014, ktorým bola navrhovateľom zaslaná suma 90 eur
na adresu odporkyne a rovnako poštovým poukazom zo dňa 12.12.2014, ktorým bola zaslaná na adresu
odporkyne suma 90 eur.

Súd mal teda preukázanú skutočnosť, že odporkyňa je schopná sa sama živiť.

Aj keď ukončenie štúdia bolo následkom nepriaznivých okolností po smrti matky odporkyne, táto ta však
zamestnala a začala si zabezpečovať príjem zo závislej činnosti z práce, a teda tým sa stala schopnou

sama sa živiť, tým zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca voči nej.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Všeobecne platí zásada, že rozsudok nemožno revidovať pred tým, ako je vôbec podaný návrh na
súd. Výnimku predstavuje len výživné pre maloleté dieťa, ktoré je možné priznať spätne. Iné práva a
povinnosti možno priznať, zrušiť alebo zmeniť najskôr od začiatku konania, ktorým je podanie návrhu
na súd.

Súd poukazuje na komentár k ust. § 78 Zákona o rodine Iura Edition, podľa ktorého pokiaľ ide o zníženie
alebo zrušenie vyživovacej povinnosti pri plnoletých oprávnených osobách, v súvislosti s už uvedenými
závermi (možnosť zmeny alebo zrušenia odo dňa začatia konania), ako aj z použitej formulácie "za
uplynulý čas" (nie za dobu pred začatím konania), vyplýva, že ak súd u takýchto osôb zníži alebo zruší
výživné, za dobu od podania návrhu do rozhodnutia súdu je plnoletý oprávnený povinný vrátiť rozdiel
v príslušných sumách, a teda súd neskúma, či poskytnuté výživné spotreboval. V prípade vrátenia

príslušných súm už nejde o platby, ktoré majú charakter výživného, a preto právo na vrátenie uvedených
súm podlieha premlčaniu.

Zásadne nemožno sa dožadovať vrátenia výživného pred zrušením vyživovacej povinnosti, nakoľko
takéto výživné bolo prijaté na základe právoplatného rozhodnutia súdu a zákonnej povinnosti a teda sa

nejedná o bezdôvodné obohatenie.

Nakoľko však bol návrh podaný na súd dňa 21.1.2015, súd mohol vyhovieť návrhu navrhovateľa o
zrušenie vyživovacej povinnosti najskôr týmto dňom a teda vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
odporkyni určenú právoplatným uznesením o schválení súdneho zmieru č.k. 25C/84/2011-51 zo dňa

7.12.2011 zrušil ku dňu 21.1.2015 a návrh vo zvyšku zamietol.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nakoľko si žiaden z účastníkov tento návrh neuplatnil, o
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z nich tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).