Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115221798
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115221798.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky I. W. rod.
D., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom I., ul. K. XXXX/X, t. č. bytom I., B. 1, zastúpenej
v konaní právnym zástupcom X., proti odporcovi B. W., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale
bytom Trenčín, ul. K. XXXX/X, zastúpenému v konaní právnym zástupcom V. I., advokátom so sídlom
O. nad O., K. XXXX/XX, P.O.O. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu W. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov I. W. rod. D. a B. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX s a
r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :

„ Maloletá W. W., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú W. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej W. sumou vo výške 120,- Eur mesačne,
ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva. “

Styk rodičov s maloletou W. s a n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. zákona číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších
predpisov a doplnení, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom tohto konania je rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode. Účastníci konania, ich právni zástupcovia a kolízny opatrovník boli prítomní
vyhlásenia rozsudku a vzdali sa odvolania proti nemu. Z toho dôvodu súd aplikoval znenie predtým
uvedeného paragrafu a vo veci rozhodoval v zmysle týchto zákonných ustanovení:Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným
riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi
nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu

manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá
zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom

na čas po rozvode a ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení, v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,

kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou

starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. l a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Maloletá W. má XX rokov, je študentkou 2. ročníka gymnázia. Stravuje sa v školskej jedálni za poplatok
23,- Eur mesačne, čo hradí jej otec. Jej cestovné výdavky predstavujú cca 15,- Eur mesačne. Maloletá
navštevuje doučovanie z matematiky a chémie. V škole sa skladajú na stužkovú slávnosť po 10,-
Eur mesačne. Maloletá je vedená v alergologickej ambulancii, užíva lieky v hodnote 10,- až 15,- Eur
mesačne. Maloletá má výdavky primerané jej veku.

Matka spolu s maloletou W. býva v prenajatej garsónke, ich náklady bývania predstavujú 200,-
Eur mesačne. Matka pracuje ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom podľa
potvrdenia jej zamestnávateľa vo výške 800,26 Eur. Okrem maloletej W. nemá matka iné vyživovacie
povinnosti. Okrem 4-izbového bytu, v ktorom t. č. býva odporca a ktorý nadobudli účastníci do BSM,
matka nevlastní žiaden iný majetok väčšej hodnoty.

Otec maloletej býva sám v 4-izbovom byte, ktorý majú účastníci v BSM. Od 01.01.2016 je otec maloletej
nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne príjmy,
zatiaľ žije z úspor. Predpokladá, že v blízkej budúcnosti by sa mal zamestnať ako dispečer dopravy s
predpokladanými začiatočnými mzdovými podmienkami cca 600,-Eur mesačne netto. Predtým asi 11

rokov otec pracoval na základe živnostenského oprávnenia v Y. v oblasti lesníckych prác. Dosahoval
hrubý príjem podľa vlastného udania 1.800,- až 2.000,- Eur mesačne. Uviedol, že jeho príjem bol
nepravidelný, ako živnostník mal výdavky, platil zákonné odvody do poisťovní, mal cestovné výdavky,
výdavky na zakupovanie techniky, strojov a zariadení na prácu v lese, platil za nájom traktora a pod.
a podľa jeho vyjadrenia takto v priemere zarobil 700,- až 800,- Eur netto mesačne. Podľa daňového

priznania otca za r. 2015 otec dosiahol príjem zo živnosti 19.132,50 Eur, jeho výdavky predstavovali
15.321,93 Eur, jeho čiastkový základ dane predstavoval 3.810,57 Eur a jeho základ dane znížený o
nezdaniteľné časti predstavoval 7,24 Eur. Otec uvádzal zdravotné problémy, ktoré mu bránia v ďalšom
výkone doterajšej práce v oblasti lesníctva v Y.. Živnosť má pozastavenú od 1.1.2016 do 1.1.2018. S
matkou maloletej majú v BSM 4-izbový byt, v ktorom býva otec a auto zn. X. r.v. XXXX, ktoré užíva on.

Okrem toho otec maloletej vlastní garáž a zdedil nejakú ornú pôdu v T. a má rekreačný domček v T.. R.
maloletej W. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.

V zmysle § l44 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov

alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom
na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného

prostredia maloletého dieťaťa).