Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200575
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.

JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: K. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta 8, 813 63 Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/145/2014-54 zo dňa 9. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/145/2014-54 zo dňa 9.
februára 2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. januára
2014 a zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júna 2014, ktorým odporkyňa podľa ust. §
70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Súd tak rozhodol na základe skutočnosti, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovenú podmienku
získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, čo

bolo v prípade navrhovateľa podmienené získaním najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred
vznikom invalidity.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom vyslovil nesúhlas s rozhodnutím
krajského súdu. Poukázal na svoj stále sa zhoršujúci zdravotný stav ako aj na to, že pred vznikom
invalidity pracoval ako odsúdený, čo mal krajský súd zohľadniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 5. apríla
2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a
3 OSP).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o
zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku.Z posudkového spisu odporkyne vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok zo
dňa 18. novembra 2013 bol zdravotný stav navrhovateľa preskúmaný posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne, pobočky Levice dňa 18. novembra 2013 a po podaní opravného prostriedku posudkovým

lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Banská Bystrica dňa 26. augusta 2014, podľa ktorých
je rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu navrhovateľa zdravotné postihnutie
zaradené do kapitoly VIII. oddielu B, pod položku 7, písmeno b) - iné choroby pľúc a pohrudnice - stredne
ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. prílohy č. 4 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s dátumom vzniku invalidity od 6.6.2013.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil
dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ splnil podmienku invalidity so 60 % mierou poklesu

schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťakoprvúzpodmienokpotrebnýchprevzniknárokunainvalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona, a preto sa týmto odvolací súd bližšie nezaoberal.

V konaní však bolo namietané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa, konkrétne, či navrhovateľ
splnil podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.

Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Podľa § 72 ods. 2 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok

sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

V konaní nebolo spochybnené, že navrhovateľ, narodený XX. A. XXXX, dovŕšil k X. S. XXXX vek 55
rokov, a preto je pre vznik nároku na invalidný dôchodok v jeho prípade potrebných najmenej 15 rokov
dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.

Rozhodnutím odporkyne zo dňa 2. januára 2014 bola navrhovateľova žiadosť o invalidný dôchodok
zamietnutá z dôvodu, že v období pred 6. júnom 2013, získal podľa zistenia odporkyne 3.637 dní,
teda 9 rokov a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia. Potom čo navrhovateľ v podanom opravnom
prostriedku namietal, že v rokoch 1979 - 1982 pracoval v nápravnovýchovnom zariadení Košice - Šaca a

táto doba nebola v rozhodnutí zohľadnená, odporkyňa po doplnení dokazovania následným zmenovým
rozhodnutím zo dňa 13. júna 2014 navrhovateľovu žiadosť o invalidný dôchodok zamietla s tým, že
pred vznikom invalidity získal 4.734 dní, teda 12 rokov a 354 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Z osobného listu dôchodkového poistenia, v ktorom je uvedený podrobný rozpis dní dôchodkového
poistenia vyplýva, že v tomto zmenovom rozhodnutí je započítané aj namietané obdobie dôchodkového

poistenia počas výkonu trestu odňatia slobody, prípadne väzby.

Krajský súd pri svojom potvrdzujúcom rozhodnutí dôvodne vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ
nesplnil podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, s ktorým záverom sa
stotožňuje aj odvolací súd, nakoľko predpokladom priznania invalidného dôchodku v zmysle citovaných

ustanovení zákona o sociálnom poistení je splnenie všetkých vyžadovaných predpokladov t. j. nielen
nepriaznivý zdravotný stav v miere zodpovedajúcej invalidite ale aj požadované obdobie dôchodkového
poistenia, čo navrhovateľ nesplnil.

V konaní pred správnym orgánom ako aj v súdnom konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že navrhovateľ nespĺňa požiadavku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa
§ 72 ods. 1 písm. d/ zákona, a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona ku dňu
6. júnu 2013 nevznikol.

Odvolací súd rovnako ako krajský súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia resp.

nedostatky rozhodnutia odporkyne, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, nakoľko je zrejmé o aké
zákonné ustanovenia, skutočnosti a dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie, preto
pokiaľsakrajskýsúdstotožnilsjejprávnymzáverom,považujetentojehonázorodvolacísúdzasprávny.
Za formálnu vadu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa síce možno považovať skutočnosť, ženapriek tomu, že v konaní sa obsahom zmenového (v poradí druhého) rozhodnutia odporkyne z 13.
júna 2013 zaoberal, čomu nasvedčuje aj výrok jeho rozsudku, v jeho odôvodnení však túto okolnosť
(najmänovoustálenúcelkovúdĺžkudôchodkovéhopoistenianavrhovateľa4.734dníteda12rokova354

dní, ktorá bola dôvodom vydania zmenového rozhodnutia) opomenul zmieniť. Tento nedostatok obsahu
odôvodnenia však nebol spôsobilý vyvolať pochybnosti o vecnej správnosti jeho rozhodnutia, ktoré
je založené na relevantných právnych záveroch o zákonnosti rozhodnutí odporkyne spolu s náležitou
citáciou dotknutých právnych noriem a preto nebol dôvod na jeho zrušenie prípadne zmenu.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia
odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení

s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebol úspešný.

V závere súd poznamenáva, že navrhovateľ má možnosť obrátiť sa na príslušný Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny so žiadosťou o dávky v hmotnej núdzi alebo o poskytnutie iných sociálnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.