Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/266/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216142
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712216142.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava 813 11, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

Súd konanie o návrhu na prerušenie konania zo dňa 23.04.2015 z a s t a v u j e.

Súd návrh na prerušenie konania z 23.04.2015 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené žaloby proti Slovenskej republike, ktorými sa žalobca
domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom tunajšieho súdu, pretože súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom
stanovenej lehote a zároveň rozhodol bez splnenia zákonných podmienok.

Nakoľko sa jedná o totožných účastníkov a rovnaký predmet konania, súd konania vedené pod sp.
zn. 6C/266/2012, 6C/267/2012, 6C/268/2012, 6C/269/2012, 6C/270/2012, 6C/271/2012, 6C/272/2012,
6C/273/2012, 6C/274/2012 a 6C/275/2012 spojil Uznesením č. k. 6C/266/2012-17 zo dňa 21.2.2013 do
jedného konania vedeného pod sp. zn. 6C/266/2012.

Vo všetkých desiatich prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako osoba oprávnená

podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom súd napriek tomu, že predmetná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Exekučný súd navyše svojím nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, čím formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v

právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a povinným a tým vytvoril stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva.V konaní začatom pod sp. zn. 6C/266/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 3 575,98
Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 715,20 Eur.

Podľa žaloby žalobca, ako oprávnený subjekt, navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnej V.T. Y.. Vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou
značkou EX 508/2011. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
7.9.2011 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (konanie začalo dňa 14.1.2011).
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala žalobcovi vzniknúť majetková

škoda vo výške 3 575,98 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Žalobca si súčasne uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 715,20 Eur, ktorú odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Vzniknutúujmužalobcaodôvodniltým,ženesprávnymúradnýmpostupomdošlokzmareniulegitímneho
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie

veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 715,20 Eur, t. j. 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/267/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1
341,20 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 268,24 Eur (20% z

uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/266/2012. Žalobca podal dňa 10.8.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej P. X., nar.
XX.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 19.8.2011, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 1 341,20 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 268,24 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní

pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/268/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1
056,93 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 211,39 Eur (20%
z uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v

konaní 6C/266/2012. Žalobca podal dňa 6.4.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej P. H., nar.
X.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 6.3.2012, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 1 056,93 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 211,39 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/269/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 3
444,19 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 688,84 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/266/2012. Žalobca podal dňa 20.9.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K. W., nar.

XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12.4.2011, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 3 444,19 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 688,84 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/270/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 2
011,73 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 402,35 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/266/2012. Žalobca podal dňa 5.8.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. A., nar.
X.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 21.2.2011, a to rozhodnutím,

ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 2 011,73 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 402,35 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.V konaní začatom pod sp. zn. 6C/271/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 6 550,77
Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1 310,15 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v

konaní 6C/266/2012. Žalobca podal dňa 27.4.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T.
A., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18.10.2011, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 6
550,77Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1 310,15 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako
v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/272/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 4
467,72 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 893,54 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/266/2012. Žalobca podal dňa 22.7.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému W. K., nar.
XX.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20.2.2012, a to rozhodnutím,

ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 4 467,72 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 893,54 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/273/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 1

284,66 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 256,93 Eur (20%
z uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v
konaní 6C/266/2012. Žalobca podal dňa 1.8.2009 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej V. Y., nar.
XX.XX.XXXX.Exekučnýsúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoraaždňa16.8.2010,atorozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 1284,66 Eur

a nemajetkovú ujmu vo výške 256,93 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/274/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 2
248,17 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 449,63 Eur (20% z

uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní
6C/266/2012. Žalobca podal dňa 30.9.2009 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému V. Š., nar.
XX.X.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.8.2010, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 2 248,17 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 449,63 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní

pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/275/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 3
034,62 Eur (náhrada istiny s príslušenstvom) a titulom nemajetkovej ujmy sumu 606,92 Eur (20% z
uplatňovanej istiny). Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne v konaní

6C/266/2012. Žalobca podal dňa 19.3.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej Y. Ž., nar.
XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 11.4.2011, a to rozhodnutím,
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške 3 034,62 Eur
a nemajetkovú ujmu vo výške 606,92 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v konaní
pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/266/2012.

Žalovaný sa k žalobám vyjadril písomne podaniami zo dňa 08. 07. 2013. Žalovaný poukázal na
všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného nie
je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta „nezákonné konania“ v podobe
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobeprieťahov. Žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.

Pokiaľ ide o namietané prieťahy v konaní, žalovaný poukazuje na to, že lehota 15 dní na poverenie
exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku.
Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Žalovaný má navyše za to, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na rozhodnutie na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry Najvyššieho ako aj Ústavného súdu vnútroštátny súd
má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu a
platnosť rozhodcovskej doložky.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalovaný má za to, že žalobca nevyužil zákonné prostriedky

pre odstránenie prieťahov v konaní. Žalobca za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie považuje
„žiadosť o informáciu o stave konania“. Takýto úkon podľa názoru žalovaného nie je možné považovať
za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinnom od 01. 01.2013) pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutia vydanéhovdisciplinárnomkonaní,ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaný
poukazuje na to, že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 23.04.2012 Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby
vo veci, žalovaný má za to, že ide o predčasné uplatnený nárok na súde.

Žalobca nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, ani existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ani právoplatné
rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to,

že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdu, spočívajúcemu v zamietnutiu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žalovaný uvádza, že takto formulovaný postup
nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z . V zmysle § 6 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným orgánom. K námietke žalobcu,
že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu, žalovaný uvádza, že v zmysle Uznesenia ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č. k. IV.
ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. Októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia

Najvyššieho súdu SR z 26.septembra 2011 sp. zn. 3 Cdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 29.marca 2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetkydôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
prípadne nekalou doložkou viazaný.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu
škody a jej výšku. Žalobca ale nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, žalovaný
považoval za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa
jeho názoru nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom

súdnom konaní. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca nepreukázala existenciu dlžníka ako úplný základ
pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdou tvrdenie
žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávky od dlžníkov žalobcu a tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spôsobuje nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú právne bezvýznamné
v predmetnom konaní, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako

právnická osoba (bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Žalobca uvádza aj „zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Požadovaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi
skutočnosťami či rozumovou úvahou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach a zistil tento skutkový stav:

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/122/2011 podal dňa 14.1.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej V. Y., nar.

XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 09359/10 zo dňa
13.10.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 4.2.2011. Okresný súd uznesením č. k. 27Er/122/2011-11 zo
dňa 20.5.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2012.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/1049/2010 podal dňa 10.8.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej P. X.,
nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 05199/10 zo dňa

29.6.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 7.10.2010. Okresný súd uznesením č. k. 27Er/1049/2010-13 zo
dňa 19.5.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/431/2011 podal dňa 6.4.2011 žalobca ako

oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej P. H.,
nar. X.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 04073/10 zo dňa
21.2.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 5.5.2011. Okresný súd uznesením č. k. 22Er/431/2011-10 zo
dňa 18.5.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2012.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 25Er/1027/2010 podal dňa 20.9.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K. W.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 05565/10 zo dňa
8.7.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 9.12.2010. Okresný súd uznesením č. k. 25Er/1027/2010-9 zo
dňa 11.3.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/1079/2010 podal dňa 5.8.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. A.,
nar. X.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 04280/10 zo dňa
2.6.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 14.10.2010. Okresný súd uznesením č. k. 27Er/1079/2010-14
zo dňa 3.1.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.6.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 24Er/543/2011 podal dňa 27.4.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T. A.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 12607/10 zo dňa

28.12.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 10.6.2011. Okresný súd uznesením č. k. 24Er/543/2011-10
zo dňa 17.6.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.11.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/943/2010 podal dňa 22.7.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému W. K.,
nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 22808/09 zo dňa
20.1.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 23.9.2010. Okresný súd uznesením č. k. 22Er/943/2010-12 zo
dňa 6.7.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2012.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/598/2009 podal dňa 1.8.2009 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej V. Y., nar.

XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 04366/09 zo dňa
3.6.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 16.9.2009. Okresný súd uznesením č. k. 27Er/598/2009-16 zo
dňa 1.7.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2010.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 24Er/779/2009 podal dňa 30.9.2009 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému V. Š.,
nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 07454/09 zo dňa

9.7.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 2.11.2009. Okresný súd uznesením č. k. 24Er/779/2009-42
zo dňa 26.11.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
5.10.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 21Er/850/2010 podal dňa 19.3.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej Y. Ž., nar.
XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 21407/09 zo dňa13.1.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 26.4.2010. Okresný súd uznesením č. k. 21Er/850/2010-21 zo
dňa 1.3.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2011.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení platnom v čase vydania poverenia a v čase začatia konania,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Súd sa
stotožnil s názorom žalovaného, že v predmetných prípadoch nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, ani

k nesprávnemu úradnému postupu. V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na
vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi
skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd konštatuje, že

dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd mal rovnako po vykonaní dokazovania za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia,

pretože nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca rovnako nepreukázal
výšku tvrdenej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pri ktorých ani nie je zrejmé, ako k týmto sumám žalobca
dospel.Žalobcabyvkaždomkonkrétnomkonanínapreukázanievznikuškodymuselprodukovaťdôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výškuškody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukazovaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti,
ktorýmižalobcaexemplárnenesplneniedôkaznejpovinnostiodôvodňuje.Spoukazomnazhoracitované

zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie súd žaloby žalobcu v spojených veciach zamietol
ako neodôvodnené a neopodstatnené. Žalobca v žiadnom z konaní právne relevantným spôsobom
nepreukázal ani vznik škody, ani výšku škody.

V zmysle zásady úspechu účastníka v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP žalovanému náležalo právo na

náhradu vzniknutých trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný v
prípade úspechu túto nepožadoval.
Žalobca v predmetnom konaní doručil súdu dňa 28.10.2013 žiadosť o prerušenie konania sp. zn.
6C/266/2012 až do právoplatného rozhodnutia Ústavného SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorej
predmetom je porušenie jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.

O uvedenom návrhu na prerušenie konania bolo tunajším súdom rozhodnuté dňa 15.11.2013 tak, že
návrh žalobcu na prerušenie konania bol uznesením č. k. 6C/266/2012-150 zamietnutý. Z dôvodu
podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa
18.12.2014 č. k. 16Co/209/2014 uznesenie okresného súdu potvrdil.

Opätovne po nariadení pojednávania v danej veci žalobca doručil súdu dňa 23.4.2015 návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásad nestrannosti súdu a sudcu zo dňa
23.4.2015, kde navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 6C/266/2012 prerušil a to do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení

práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Po oboznámení
sa s podaním doručeným súdu dňa 28.10.2013 a 23.4.2015 súd konštatuje, že sa jedná o totožné
podania z rovnakých dôvodov.

Podľa ustanovenia § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova.

Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Tak ako vyplýva z ustanovenia § 103 O.s.p. povinnosťou súdu je kedykoľvek v priebehu konania skúmať,
či sú splnené procesné podmienky pre konanie vo veci. Medzi procesné podmienky patrí aj podmienka
prekážky právoplatnej rozhodnutej veci. Ak súd zistí, že o tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté,

konanie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci zastaví (§ 104 ods. 1, veta prvá O.s.p.). O
prekážku veci rozsúdenej ide v prípade ak už o takejto veci bolo zo strany súdu raz rozhodované. To
znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo nemožno rozhodovať opäť. Teória
procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvomi kritériami a to totožnosťou
osôb, t.j. účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania. V danej veci sú splnené obe kritériá a

to totožnosť účastníkov konania, ako aj totožnosť predmetu konania a to žiadosť o prerušenie konania
z tých istých dôvodov, o ktorých už raz súd rozhodol. Vzhľadom k tomu, že bol súd toho názoru, že
sa jedná o prekážku veci rozsúdenej a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky konania, a konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania zo
dňa 23.4.2015 práve s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zastavil.

Dňa 23.4.2015 rovnako žalobca súdu doručil návrh na prerušenie konania zo dňa 23.4.2015, ktorý
odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením
zo dňa 07.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia

Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v 1. rade Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom ide o nasledovné otázky:

1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského

štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského

štátu?
3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou

škody?

Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok má podľa žalobcu pre ďalší priebeh konania a
rozhodnutie v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 6C/299/2012 zásadný význam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu

exekučného súdu pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalobca konanie
sp. zn. 6C/299/2012 prerušiť v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru tunajšieho súdu v konaní, ktoré je vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní vo

veci samej. A to, ani pokiaľ ide o dotknuté vnútroštátne konanie vedené Okresným súdom Prešov,
ktorého predmet, ale aj okruh účastníkov je odlišný od konania vedeného tunajším súdom pod sp.
zn. 6C/266/2012. Rovnako podľa názoru súdu ani konanie o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli v
rámci predmetného vnútroštátneho konania Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru položené nie je
konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci

samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Predpokladom povinnosti začať konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu unijného práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora

predovšetkýmskutočnosť,čiotázkaunijnéhoprávatýkajúcasaplatnostialebovýkladuúniovéhoprávaje
preriešeniedanéhoprípadurelevantná.Zmyslomriešeniapredbežnejotázkyniejerozhodnúťkonkrétny
spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad unijného
práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho
platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom

zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne
zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku hypotetickú v
tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Účelom a podstatou konania o
prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej judikatúry Súdneho dvora spolupráca vnútroštátneho súdu

so Súdnym dvorom pri výklade práva EÚ. Konanie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je založené
na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred
ktorým začal spor, a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne
okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, akoaj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (porov. napr. nález ÚS SR č.k. II. ÚS 163/2010-70
zo dňa 18.04.2012).

Nakoľko v konaní sp. zn. 6C/299/2012 pre rozhodnutie súdu vo veci samej nevystala potreba aplikácie
unijného práva, v dôsledku toho nemohla v predmetnom konaní nastať ani potreba výkladu unijného
práva. Z uvedeného dôvodu tunajší súd nemal dôvod položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky
ohľadom výkladu unijného práva, a z rovnakého dôvodu nemá ani dôvod na prerušenie konania na
základe toho, že pred Súdnym dvorom prebieha konanie o prejudiciálnych otázkach, odpoveď na ktoré

podá Súdny dvor pre účely rozhodnutia v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010.Nazákladeuvedeného,súdnávrhžalobcuzodňa23.4.2015,ktorýmžiadalkonanievzmysle
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušiť, ako v plnom rozsahu nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).