Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200085
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200085.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému K.Š. W., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX, o zaplatenie
299,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50,91 eur s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 16,97 eur
od 19.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16,97 eur od 18.03.2013 do
zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 16,97 eur od 18.04.2013 do zaplatenia v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu žalobcu do výšky 248,58 eur s príslušenstvom zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
299,49 eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX postúpil postupca
Slovak Telekom a.s. na neho pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 16.01.2009 so
žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
v zmysle zákona o elektronických komunikáciach a na základe ktorej postupca poskytol žalovanému
telekomunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikčné
služby. Postupca postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúrach č. XXXXXXXXXX na sumu 36,77 eur
so splatnosťou 18.01.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 41,76 eur so splatnosťou 17.03.2013, č.
XXXXXXXXXX na sumu 21,96 eur so splatnosťou 17.04.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 199,- eur so
splatnosťou 18.05.2013. Žalovaný ku dňu podania žaloby dlžnú sumu neuhradil. Uplatnil si aj úrok z
omeškania.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 15.12.2015 s
prílohami, a to s jednotlivými zmluvami, spolu s dodatkami k nim, odovzdávacím protokolom magio sat,
všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, tarifou na poskytovanie verejnej
telefónnej služby, jednotlivými faktúrami , zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a prílohou
k nej, pokusom o zmier, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový
stav:

Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli viaceré
zmluvy o pripojení a zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkami k týmto zmluvám,
na základe ktorých právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické
telekomunikačné služby prostredníctvom zvolených programov.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby vo výške 50,91 eur.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o pripojení a poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorých právny predchodca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za
poskytnuté služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 50,91 eur
vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 50,91 eur,
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa ust.
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
199,- eur, zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 eur a poplatku za prerušenie
poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným boli uzatvorené zmluvy o pripojení a o poskytovaní verejných služieb v znení ich dodatkov.
Tieto zmluvy sú svojím obsahom zmluvami spotrebiteľskými, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde
žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvy uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými
zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných
potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného v týchto zmluvách identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) a právny predchodca žalobcu je
podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb.

Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.05.2012 vyplýva, že za porušenie záväzku
účastníka užívať službu magio sat počas dohodnutej doby viazanosti, a to najmä tým, že vypovie zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom je poskytovanie služby magio sat, opätovne požiada
o zmenu programu služby magio sat na program s nižším mesačným paušálnym poplatkom počas
prvých štyroch mesiacov doby viazanosti a takýto program mu bude po dohode s podnikom aktivovaný
alebo svojim konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je podnik oprávnený od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom je poskytovanie služby magio sat odstúpiť, je podnik
oprávnený vyúčtovať účastníkovi jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur.

Táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom
s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že

nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy.

V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

Zmluvná pokuta uvedená v zmluve vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti
a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie
medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute.
Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje
spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k prípadnému
porušeniu povinnosti žalovaným došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú zmluvnú
pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením. Spotrebiteľ
je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež zhodnotiť ako
neprijateľné.

Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú
sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň toto zmluvné dojednanie možno považovať
za neplatné aj pre jeho neurčitosť ako už bolo uvedené vyššie (§ 37 Občianskeho zákonníka).
Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené
moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie súm 4,99 eur titulom zmluvnej pokuty
za nedodržanie doby splatnosti a súm 16,50 eur za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie. V
danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ -
žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom
konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie
tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má
dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie
určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku zmluvnej pokuty za
nedodržanie doby splatnosti ani poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie, pretože
nielen že nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku
pohľadávky, ktorú si uplatňuje, ale ani v žalobe netvrdil že vôbec k prerušeniu služieb došlo a kedy
boli služby prerušené, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Aj v prípade že by sa tak stalo, keďže je
nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, považuje súd kumuláciu postihu žalovaného, a to
pokutou za nedodržanie doby splatnosti, poplatkom za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie,
a ešte v tomto konaní priznaným úrokom z omeškania, vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský
právny vzťah, za neprimeranú. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom
poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a zároveň zmluvnej pokuty za nedodržanie

doby splatnosti za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
žalovaného ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného bremena v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalovaný bol v tomto konaní úspešnejší, avšak žiadne trovy
konania mu nevznikli, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).