Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/375/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215314
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 25.2.2015 č.k. 16C/134/2012-64 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce zo dňa 21.4.2015, č.k. 16C134/2012-94, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie 16C 134/2012-94 zo dňa 21.4.2015.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu vedeného pod sp.zn. 8Er/420/2012, bolo zistené, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, sa vedie exekučná vec pod sp.zn. Ex/8337/2012, pričom návrh na vykonanie exekúcie u
exekútora bol spísaný dňa 14.5.2012. V návrhu oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinova 25,
požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnému K. Y., O..Č.. XXXXXX/XXXX, J. XXX XX P., P., na
základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 3.10.2011, sp.zn.: SR

09175/11, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2011, a vykonateľnosť 27.10.2011. Týmto rozsudkom
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu 214,37 EUR, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia, trovy konania vo výške 130,27 EUR. Ďalej
z exekučného spisu vyplýva, že súdnym exekútorom bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručená dňa 19.7.2012. K žiadosti je pripojený návrh na vykonanie exekúcie, zmenka, zmluva
o úvere medzi dlžníkom K. Y., .O..Č.. XXXXXX/XXXX, J. XXX XX P., P. a veriteľom - Pohotovosť
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zo dňa 30.11.2010, ktorou bol poskytnutý dlžníkovi úver v sume 350,-

EUR. Ďalej je k návrhu pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. : SR09175/11, zo dňa
3.10.2011, v ktorombol povinný, ako žalovaný, zaviazaný zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu vo
výške 214,37 EUR, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia, trovy konania vo
výške 130,27,- EUR. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.10.2011 a vykonateľnosť 27.10.2011.Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.2.2015, ktorého sa však navrhovateľ bez
ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal síce dňa 20.2.2015 o zrušenie pojednávania, a to z dôvodu, že
podal ústavnú sťažnosť, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu,

a práva na nestranný súd. Prvostupňový súd tento dôvod nepovažoval za vážny dôvod na odročenie
pojednávania, ako to predpokladá § 119 OSP v spojení s § 101 ods. 2 OSP a konal a rozhodol v
neprítomnosti navrhovateľa v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Po vykonaní dokazovania prvostupňový súd vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 3 ods. 1,2 , § 5

ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 9, ods. 1, 2, §15 ods. 1,2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný.

Zexekučnéhospisumalsúdzapreukázané,žeožiadostisúdnehoexekútorabolorozhodnuté31.7.2012
v lehote, zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti, ktoré

vyžaduje zákon. Žiadosť bola doručená 19.7.2012, a rozhodnuté o nej bolo 31.7.2012, avšak nie z
dôvodu nečinnosti exekučného súdu, ale pre nedostatky samej žiadosti o udelenie poverenia. Lehota 15
dní podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udelenia poverenia, ktorá nemá žiadne vady. Nárok
navrhovateľa na náhradu škody, nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku
podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a preto nie je daný ani samotný základ jeho nároku. Súd sa z uvedeného

dôvodu nezoberal správnosťou vyčíslenia výšky náhrady škody, či výšky nemajetkovej ujmy, ktorú
navrhovateľ požadoval a návrh, ako neopodstatnený, zamietol. Ďalším dôvodom, pre ktorý bol návrh
zamietnutý je to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na
náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pred súdom, a to podmienku predbežného prerokovania
nároku pred príslušným orgánom. V návrhu navrhovateľ síce uviedol, že v súlade s ustanovením §

15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u odporcu uplatnil, a
kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR. Odporca síce nepoprel, že mu
navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol, že návrh vykazoval množstvo nedostatkov, spočívajúcich v
jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody,

neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať a pod. Nemožno akceptovať, aby doručenie
žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu dokazoval súd, alebo odporca. Nejde o listinný dôkaz, ku
ktorému nemá navrhovateľ prístup, alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si navrhovateľ
neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania,
ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka

konania. Súd ďalej mal za preukázané, že skutkové tvrdenia navrhovateľa o nevydaní poverenia alebo
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, v zákonom stanovenej lehote, od ktorých odvodzoval svoj
nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., sa nezakladajú na pravde.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí

náhrada úspešnej žalovanej. Keďže žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd prvého stupňa vyslovil vo výroku
rozsudku, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods. 1,2 O.s.p.

Súd prvého stupňa ďalej napadnutým uznesením č.k. 16C/134/2012-94 zo dňa 21.4.2015 uložil

žalobcovi, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške
20,00 eur, vyrubený podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že v uvedenom rozsudku došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 od. 1 písm. f) O.s.p.); v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. ,g) O.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p.

v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.); súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. O.i. namietal odvolateľ,
že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces a podotkol, že súd ignoroval všetky tvrdeniažalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému. Ďalej
zvýraznil, že nálezy Ústavného súdu SR uvádzajú jednoznačne, že súd musí dbať na presvedčivosť
svojho rozhodnutia v odôvodnení, argumentačne vyhodnotí svoje rozhodnutie tak, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe premís dospel, boli pre širšiu právnickú
verejnosť prijateľné, racionálne a presvedčivé. Súd nevysvetlil vo svojom rozhodnutí, prečo nedošlo k
porušeniu práv žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. O návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnom stanovenom čase a pre túto nečinnosť
aj nesprávny úradný postup nenašiel objektívne udržateľne vysvetliteľný dôvod. Súd prvého stupňa

vydal rozhodnutie vnútorne rozporné, síce zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe
postavilsvojerozhodnutieonepriznanínemajetkovejujmežalobcovi,rozhodnutiezaloženénaskutkovej
a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné, irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby
judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, navyše podľa práva sú súdne rozhodnutia všeobecných súdov
rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov. Ďalej namietal, že aj iný súd, t.j. Krajský súd v
Trnave v rozhodnutí sp. zn. 11NcC/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného

súdu Dunajská Streda, preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj na Ústavný súd SR nález IV.
ÚS/345/09). Konštatoval odvolateľ, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je v občianskom súdnom konaní zabezpečený
vylúčením sudcu z jeho ďalšieho prejednávania. O.i. pri nezávislosti sudcov musí byť vzaté do úvahy
ustanovovanie jeho členov a dĺžka ich mandátu, teda či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Súd sa

nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť
žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z
mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne
rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na

pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca
sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom,
ktoré súd vykonal a zložil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii
zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti

konať pred súdom.

Proti uzneseniu zo dňa 21.4.2015, č.k. 16C /134/2012-94 podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť. Poukazom na znenie ust. § 169 ods. 1 O.s.p. namietol, že uznesenie
neobsahuje žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho vydaniu. Upozornil

na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/295/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Cdo/39/2007, 5MCdo/14/2007 a sp.zn. 6MCdo/2/2011, nález Ústavného súdu SR z
22.3.2006 sp.zn. I. ÚS 252/05, uznesenie Okresného súdu v Komárne sp.zn. 8C/842/2012, uznesenie
Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 16C/174/2012, znenie ust. § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch, dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch,

v znení neskorších predpisov a zdôraznil, že podal odvolanie proti rozsudku, nie žalobu. V danom
prípade podal žalobu pred 1.10.2012, konanie sa začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z.,
ktorým bol zmenený zákon o súdnych poplatkoch, preto bolo podľa názoru žalobcu nutné v danej veci
v súvislosti s jeho poplatkovou povinnosťou aplikovať právny predpis platný do 30.9.2012, kedy bolo
konanieodpoplatkuvecneoslobodené.Tvrdiac,žesúdniejeoprávnenýsvojvoľnerozšíriťokruhúkonov

podliehajúcich súdnemu poplatku, mal za to, že nemohol byť na platenie súdneho poplatku za podané
odvolanie vyzvaný, pretože súd nebol oprávnený v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložiť poplatkovú
povinnosť tam, kde ju nemá. Ak tak učinil, takýto zásah zo strany štátu predstavuje aj zásah do jeho
základného práva na jeho súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, porušenie čl. 12 ods.
1, čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu tak proti rozsudku ako aj
uzneseniu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu tak proti rozsudku ako aj uzneseniu nie je dôvodné.

K odvolaniu žalobcu proti rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 02.12. 2015 o 9.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 24.11.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., teda
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré
súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných

zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok

ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali

vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné
zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade
bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného

charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti

konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114

ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou svojho právneho zástupcu bol zo strany súdu prvého

stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 25.2.2015 ktoré prevzal dňa 09.02.2015 (doručenka na čl.
49 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci dňa 25.2.2015 v neprítomnosti žalobcu
(rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 20.2.2015 z dôvodu podania návrhu na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej

sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca v
podaní zo dňa 20.2. 2015, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania Ani podanie ústavnej

sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval
odročenie pojednávania.
O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné

z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle

§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania zo dňa 20.2. 2015 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.

2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 25.2.2015 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto
pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu ochranu

v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému
dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.2.2015 totiž

vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca,V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je daný, pretože zákonná sudkyňa Mgr. Daniela
Pristášová uznesením Krajského súdu v Košiciach 6NcC/52/2012-66 z 19.10.2012 nebola vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na OS Michalovce pod sp. zn. 16C/133/2012 , ktorá vec

bola spojená do spoločného konania s konaním vedeným pod sp. zn. 16C/134/2012 (v prejednávanej
veci) , okrem ďalších konaní, uznesením OS Michalovce 16C/133/2012-8 z 10.10.2012 a rozpojená
uznesením OS Michalovce 16C/133/2012-160 z 25.3.2014.

Odvolací súd na záver ešte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7ECdo/3/2013 z 21.10.2013,

kde najvyšší súd riešiac dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v exekúcii poukázal na obsah
práva na spravodlivý proces so zreteľom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo do práva na spravodlivý súdny proces však
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi

názormi (porovnaj I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 97/97). K odňatiu možnosti
žalobcu pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa
názoru odvolacieho súdu nedošlo podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, v riešenej veci preto správne súd prvého
stupňa rozhodol, svoje rozhodnutie argumentačne odôvodnil a jeho rozsudok o zamietnutí žaloby je
zákonný, správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa bola preukázaná v konaní

a žalobca dostal odpoveď na svoje odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovať za svojvoľné, neodôvodnené, predčasné a prekvapivé a odvolací súd vzhľadom na zistený
skutkový stav podľa § 213 O.s.p. bol viazaný týmto skutkovým stavom a s poukazom na § 219 ods. 1,
2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný.

K odvolaniu žalobcu proti uzneseniu odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov súdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len

poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten,

kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Vposudzovanejvecisúdprvéhostupňapostupovalsprávne,aknapadnutýmuznesenímvyrubilpoplatok
žalobcovi v zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch,
je výška súdneho poplatku zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,00 eur. Sadzobník k tejto položke
neobsahuje žiadne poznámky. Text položky 1 Sadzobníka uvádza, že z návrhu na začatie konania, ak
nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí sadzba uvedená v tejto položke. V poznámkach k položke 1

bode 3 sa uvádza, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

V položke 7a je stanovená osobitná sadzba súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,00 eur. Pokiaľ by
súd akceptoval názor žalobcu, že poplatok z odvolania sa platí len pri konaní, na ktorý sa vzťahuje
poplatok podľa položky 1 Sadzobníka, tak potom napr. ani pri položke 7, kde je uvedený súdny poplatok

z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva (a pod touto položkou tiež nie je uvedená poznámka
k nej), by sa v prípade podania odvolania proti rozsudku neplatil súdny poplatok za odvolanie. Takýto
výklad však nezodpovedá gramatickým a logickým princípom, pretože súdny poplatok za odvolanie saplatí v zmysle ust. § 2 ods. 4 veta prvá a odvolateľ má povinnosť ho zaplatiť aj na výzvu súdu, ak ho
nezaplatil spolu s poplatkovým úkonom, v tomto prípade odvolaním.

Žalobu žalobca podal na súd dňa 27.9.2012, t.j. za účinnosti znenia zákona o súdnych poplatkoch k
30.9.2012.

V zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po

30.9.2012. Poplatkový úkon, ktorým je odvolanie proti rozsudku vo veci samej v tomto konaní podal
žalobca na súd dňa 21.10.2014. Podal ho teda za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch už v znení
účinnom od 1.1.2014. Neobstojí preto jeho námietka, že v súvislosti s podaným odvolaním je potrebné
aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, pretože poplatkový úkon bol žalobcom vykonaný už za znenia
zákona účinného práve od 1.1.2014, kedy ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch už bolo
zrušené. Len poplatky za konania (napr. podľa pol. 5, pol. 18a, a ďalších Sadzobníka) sa vyberajú podľa

predpisov účinných do 30.9.2012, ak sa konanie začalo do 30.9.2012.

Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia NS SR zo dňa 28.1.2015 sp.zn. 7Cdo/323/2014,
v zmysle ktorého pre spoplatnenie úkonu je rozhodujúce, kedy návrh (žaloba, odvolanie, dovolanie) bol
podaný.

Neobstojí napokon ani odvolacia námietka v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého
uznesenia vzhľadom k tomu, že ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, kde je uvedený dôvod
vyrubenia súdneho poplatku, ktorým je odvolanie a uvedená je aj položka podľa ktorej sa poplatok
vyrubil.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok a uznesenie odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.