Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216249
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114216249.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska
kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX,
XXX XX P., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovanej: 1/ Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpený JUDr.

Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, 2/ VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 450,52 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 13C/60/2014-81 zo dňa 13.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a

1. vedľajším účastníkom na starne žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám.
legionárov 5, 080 01 Prešov a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)konanievčastiozaplatenie
sumy 394,90 Eur s 9,5% úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.10.2011 do zaplatenia zastavil.
Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 55,62 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25%

ročne zo sumy 23,08 Eur od 18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 8,96 Eur od
18.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 13,54 Eur od 18.8.2011 do zaplatenia a vo výške
9,5% ročne zo sumy 10,04 Eur od 18.9.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu
trov konania účastníkom nepriznal. Náhradu trov konania vedľajším účastníkom nepriznal. Rozhodol,
že žalobcovi vracia časť súdneho poplatku za návrh vo výške 3,80 Eur prostredníctvom príslušného
prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uviedol cit.: „O trovách konania

bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní, keď vo
väčšom rozsahu zobral žalobca svoj návrh späť, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenia konania
a bol by povinný nahradiť jeho trovy, z hľadiska vyúčtovaných úkonov (prevzatie zastúpenia, písomné
podanie na súd) bol úspešný iba čiastočne, v prevyšujúcej časti bol v konaní úspešný žalovaný a mal by
tak nárok na náhradu pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnil a žiadne trovy
mu ani nevznikli, a procesne pomerne neúspešnejší žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu

trov konania nepriznal žiadnemu z nich.O trovách konania vedľajšieho účastníka, resp. vedľajších účastníkov, ktorí vstúpili do konania na
podporu žalovaného, súd rozhodoval tiež podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že žalovaný, popri
ktorom sa konania zúčastnili, a od ktorého postavenia svoj úspech odvodzujú, mal vo veci úspech len

čiastočný. Vedľajší účastníci tak mali nárok na náhradu len pomernej časti trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, keďže však ich trovy pozostávali len z trov právneho
zastúpenia, ktoré súd na uplatňovanie alebo bránenie práva žalovaného proti žalobcovi v prejednávanej
veci nepovažoval za účelné, súd im ich náhradu nepriznal.

V súvislosti s aplikáciou ust. § 142 ods. 2 Os.p., ktorá predpokladá len čiastočný úspech vo veci a
náhradu pomernej časti trov konania, súd poukazuje na to, že vedľajší účastník vo svojom elektronickom
podaní z 18.12.2014 (v rozpore s obsahom predchádzajúceho) síce uviedol, že do konania vstúpil len
čo sa týka zmluvných pokút vo výške 394,90 Eur, avšak okrem toho, že predmetom konania, podľa toho,
ako ho v návrhu vymedzil žalobca, bolo zaplatenie ceny za poskytnuté služby (a nie zmluvná pokuta ako
nárok „so samostatným skutkovým a právnym základom“ tak ako to uviedol vedľajší účastník), procesné

predpisy v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. neumožňujú vedľajším účastníkom vstup do konania iba ohľadom
časti predmetu konania, ale len popri účastníkovi konania - teda v rozsahu jeho postavenia (podľa ust.
§ 93 ods. 4 O.s.p. majú rovnaké práva a povinnosti). Konanie (z pohľadu žalovanej) pritom tvorí jeden
celok, jeho predmet i žalovaného (na podporu ktorého do konania združenie vstúpilo) určuje žalobca,
ktorý je dominus litis, a vedľajší účastník ním nedisponuje. V tejto súvislosti, na podporu záveru o vstupe

vedľajšieho účastníka do celého konania (vzhľadom na dodatočné deklarovanie jeho obmedzeného
vstupu), súd poukazuje aj na to, že vedľajší účastník do konania vstúpil už svojim prvým podaním, a to
neobmedzene. Napokon súd pripomína, že aj pri určení trov právneho zastúpenia (odmeny advokáta za
zastupovanie) podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu úkonu (základ, z ktorého
sa určuje sadzba odmeny) považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa

právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.

Pri súčasnom posudzovaní účelnosti uplatnených trov konania súd prihliadal na celkový predmet
konania, postavenie konajúcich subjektov, a povahu a účelnosť ich úkonov vo vzťahu k ich potrebe na
uplatňovanie alebo bránenie bráva žalovaného, a k priebehu a výsledku konania. Je samozrejmé, že

každý účastník má v konaní právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, toto právo však nemožno
spájať automaticky s právom na náhradu všetkých trov právneho zastúpenia.

Pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania sú ustanovené v § 142 až 150 O.s.p. Pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi

konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013). Pri posudzovaní trov,
ako vyplýva z ust. § 150 O.s.p., pritom súd prihliada aj na okolnosti kedy (a teda aj či) účastník uviedol

skutočnosti a dôkazy (významné v konaní).

Vyššie uvedené pritom treba hodnotiť osobitne dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších
účastníkov, ktorí do konania vstupujú dobrovoľne, a princípom proporcionality, právnej istoty a
predvídateľnosti práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za výsledok konania a s tým spojené trovy

(vrátane predvídateľných trov účastníkov), nemôže ale predvídať vstup (všetkých) vedľajších účastníkov
a regulovať ich počet, ktorý je prakticky neobmedzený, a ktorým povinná náhrada všetkých ich trov
žalobcom by tak bola v rozpore s princípom spravodlivosti. Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity
a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku, a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
preto treba prihliadať aj na primeranosť súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako

vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Toto sa potom premieta do dôkladného
posudzovania úkonov vedľajších účastníkov (ktorí do konania vstupujú dobrovoľne po svojej úvahe), či
boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci konania zúčastňujú, priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, a zároveň aj
potrebné pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci (s prihliadnutím na ich povahu, pravidlá súdneho konania

a spôsob realizácie), či už z hľadiska procesného alebo z hľadiska hospodárnosti, a teda na tento
účel aj efektívne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. ... Vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne

splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne
takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

V prejednávanej veci si pritom vedľajší účastníci uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia už za
samotné prevzatie a prípravu zastúpenia (hoci za účastníkov označení neboli a do konania vstúpiť
nemuseli) a za vyjadrenie zo dňa 12.12.2014 (doručené súdu 18.12.2014), ktoré vedľajší účastník
urobil bez výzvy súdu (výzva s povinnosťou na vyjadrenie v uznesení podľa § 114 ods. 3 O.s.p. bola
adresovaná iba účastníkom), ktoré nebolo odôvodnené žiadnou zvláštnou procesnou situáciou, a v

ktorom iba všeobecne uviedol, že zmluvné pokuty považuje za neprijateľné zmluvné podmienky bez
toho, aby uviedol prečo by to tak malo byť - len s tým, že otázka neprijateľnosti zmluvnej pokuty
spoločnosti Slovak Telekom už bola judikovaná označenými rozsudkami. Za stavu, kedy však
1. súd už z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
2. predmetom konania, podľa toho ako ho v návrhu skutkovo vymedzil žalobca, bola cena za služby (a
nie zmluvné pokuty),
3. vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo všeobecné, neurčité a bez významu k predmetu konania,

keď označené rozsudky Okresného súdu Bardejov neurčili za neprijateľnú každú zmluvnú pokutu vo
všeobecnosti, ale len zmluvné podmienky v dodatkoch k zmluvám o pripojení, ktorými boli predávané
mobilné telefóny, a ktoré neboli predmetom tohto konania,
4. platí zásada iura novit curia (súd pozná právo), a
5. z obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že sa týkalo a bolo vypracované a uplatňované

hromadne vo viacerých obdobných prípadoch,
nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov za tieto úkony, ktoré neboli
spôsobilé a potrebné na privodenie priaznivejšieho rozhodnutia pre žalovanú, za vynaložené účelne, a
teda za potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Za tejto situácie sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristikutzv.hromadnýchvecí,zároveňjavíakoodporujúcerozumnosti,atedaakozneužitiepráva
na právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené súd náhradu trov konania vedľajším účastníkom nepriznal.

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom -

Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší
účastník - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. Uviedol, že do konania vstúpil len vo
vzťahu k uplatňovaným zmluvným pokutám predstavujúcim samostatný nárok, teda len v rozsahu, v
ktorom sú žalobcom porušované spotrebiteľské práva, pričom v tejto časti zobral žalobca svoj návrh
späť. Nárok za neuhradené služby považuje za dôvodný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu

činnosť Krajského súdu v Prešove. Keďže účasť vedľajšieho účastníka v konaní má hlbší význam,
než len byť uvedený v záhlaví rozsudku, po tom, čo mu bola prvostupňovým súdom doručená žaloba
spolu s prílohami, vedľajší účastník sa k nej vyjadril z dôvodu porušovania spotrebiteľských práv. Dať
sa zastúpiť právnym zástupcom je jeho právo garantované Ústavou SR. Žalobca, ktorý podáva na súd
nedôvodne žaloby by nemal byť súdom ochránený tak, že v prípade úspechu mu budú priznané trovy

konania a v prípade neúspechu na ich náhradu zaviazaný nebude. Keďže žalobca v tej časti konania,
vo vzťahu ku ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania, zobral žalobu späť a súd v tejto časti konanie
zastavil, prvostupňový súd mal vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka aplikovať ustanovenie § 146
ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. V tejto časti žalobca svojím konaním zavinil zastavenie
konania. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu náhradu

trov konania vo vzťahu k zmluvnej pokute v plnej výške.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom - Združenie - Pomoc a ochranaspotrebiteľa „POS“ (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na posúdení pomerného úspechu žalovanej (§ 142 ods.
2 O.s.p.), ktorý je následne premietnutý aj do pomerného úspechu vedľajšieho účastníka, ktorý podľa

názoru súdu prvého stupňa vstúpil do celého konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník vstúpil do konania a vo vyjadrení zo dňa
12.12.2014 uviedol, že do konania vstúpil len v časti uplatnených zmluvných pokút vo výške 394,90 Eur.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri

analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda

zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Zo žalobcom predložených listinných dôkazov - faktúr a z podania žalobcu zo dňa 30.06.2015 je zrejmé,

že žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 55,62 Eur a zo
zmluvných pokút vo výške 394,90 Eur. K uvedenému mal preto súd prvého stupňa pristúpiť tak, že
uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto
opodstatnené.

Náhradu trov konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa ďalej nepriznal s odôvodnením, že z
hľadiska bránenia práva úkony vedľajšieho účastníka nemožno považovať za relevantné ani za účelné.

Túto argumentáciu súdu prvého stupňa nepodporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá

naopak nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej
súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na
základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aképrávo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt).
Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V množstve súdnych sporov už pomoc

združenia pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť.

Pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú,
a to aj za takého stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa,

resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Vedľajší účastník sa k žalobe vyjadril na
základe výzvy súdu prvého stupňa, čo vyplýva z pokynu vyššieho súdneho úradníka (č.l. 33).

Žalobca podaním zo dňa 30.06.2015 vzal žalobu v časti uplatnených zmluvných pokút vo výške 394,90
Eur späť bez uvedenia dôvodu. Žalobca teda zavinil zastavenie konania v tejto časti, preto mu vznikla
povinnosť v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi

vystupujúcemu v konaní na podporu žalovanej v časti žalovanej pohľadávky zodpovedajúcej zmluvným
pokutám, v rozsahu ktorej bolo konanie zastavené. Vedľajšiemu účastníkovi ako osobe konajúcej samej
za seba preto prináleží náhrada trov konania zo základu, ktorý korešponduje uplatneným zmluvným
pokutám. Nesprávny je názor súdu prvého stupňa, že rozhodnutie malo byť založené na posúdení
pomerného úspechu žalovanej (§ 142 ods. 2 O.s.p.), ktorý mal byť následne premietnutý aj do

pomerného úspechu vedľajšieho účastníka.

Procesný kódex explicitne neupravuje vzťahy ohľadne (ne)možnosti vedľajšieho účastníka nezúčastniť
sa konania čo do tej časti pohľadávky, ktorej neodporuje.

Za takéhoto stavu je striktné uplatňovanie § 142 ods. 2 O.s.p. zohľadňujúce formalisticky predmet
konania v celom rozsahu na účely trov združenia celkom zjavne nespravodlivé. Vôbec by sa nezohľadnili
úspešné úkony združenia, dokonca by mohli vzniknúť až absurdné situácie, kedy by združenie vstúpilo
do konania s cieľom podporiť neinformovaného spotrebiteľa v spore pri ochrane v drobnej časti a napriek
úspešnému presadeniu spotrebiteľského práva by združenie malo platiť trovy, keďže úspech bol v

pomere k neúspechu spotrebiteľa len nepatrný (1% - 99%). Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie sa združenie má podporiť a z uvedenej zásady treba vychádzať aj v predmetnej veci.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov spojených s ochranou práv spotrebiteľa - žalovanej.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a tým sa zisťovania výšky trov ani nedotkol. Odvolací súd v zmysle ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách celého konania rešpektujúc
názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.