Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213333
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315213333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária. Dr.
Vl. Clementisa 10, Bratislava proti odporkyni V.T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, F. N. E. o zaplatenie
323,73 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňaje povinná zaplatiťnavrhovateľovisumu232,19eurspolusúrokomzomeškaniavovýške
5,25 % ročne zo sumy 232,19 eur od 3.6.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 42,96 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 323,73
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 3.6.2014 a na úhradu
trov konania.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavreli zmluvu č. P., zmluvu č. P., zmluvu

č. P., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv
navrhovateľ vypožičal odporkyni 3 ks SIM kariet, ktoré umožňovali odporkyni využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom. SIM kartám boli priradené účastnícke čísla XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že suma 91,54 eur predstavuje náhradu škody, ktorá vznikla
navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón Nokia Lumia 610 White. Uvedená škoda predstavuje
rozdiel medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou, pretože odporkyňa sa zaviazala telekomunikačné

zariadenie využívať po v zmluve uvedenú dohodnutú dobu.

Suma 232,19 vznikla z dôvodu, že odporkyňa riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných služieb
vyfakturovaných v období od 01/2014- 04/2014.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že pokusom o pokonávku zo dňa 19.5.2014 oznámil odporkyni sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie;

vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, pričom odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala
žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.Navrhovateľ si žalobou uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 3.6.2014.

V časti V., žaloby navrhovateľ zhrnul uplatnené nároky a pripustil úvahu súdu, akú časť škody, po využití
práva súdu výšku škody znížiť (pre prípad okolností hodných osobitného zreteľa), navrhovateľovi prizná.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, súd preto rozhodol na základe obsahu listín predložených
navrhovateľom:zmlúvopripojeníčl.5-21, pokusu o pokonávkučl.22,opis faktúr čl.23-34, všeobecné

podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb navrhovateľom.

Z článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len ,,Všeobecných podmienok“) vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak
účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu

4.5 uvedeného článku, odstúpením sa Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca
zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa článku 11. bod 11.14 Všeobecných podmienok zmluvné strany sa dohodli , že navrhovateľ má
nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ak je účastník

právnická alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je v treťom odseku cit. ust. definovaný ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4, §52 OZ).

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

V zmysle § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákonom č. 579/2009 Z.z., účinným od 1.3.2010, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola
úprava piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka doplnená o ustanovenie §-u 53a, ktorého prvý odsek
znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo

vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“

Ustanovením §-u 53a OZ predpokladaný prípad (právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky) je skutočnosťou, ktorú musí
konajúci súd zohľadniť.Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V zmysle druhého odseku
cit. ustanovenia, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku

1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Z ustanovenia čl. I. a čl. II. dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že súčasťou obsahu zmluvného vzťahu
je aj právny vzťah plynúci z kúpnej zmluvy podľa § 612 a nasl. OZ, nakoľko účastníci konania v dodatku k
zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia za dohodnutú
kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a
kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa čl. 4, bod 4.1 písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
(„VP“ ), zmluva zaniká odstúpením od zmluvy a podľa bodu 4.4. toho istého článku, spoločnosť Orange
Slovenskojeoprávnenáodstúpiťodzmluvy,akúčastníknezaplatilsplatnúcenuzaposkytnutúslužbuani
do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti
zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné

peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné záväzky
voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi
konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Súdzdôrazňuje,žezrušeniezmluvyodstúpenímodnejjeupravenévčl.4,bod4.5tak,žeodstúpenímsa

zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej
strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa druhého odseku cit. ust., odstúpením od zmluvy sa

zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal odstúpenie od zmluvy
spôsobom uvedeným vo vyššie citovaných ustanoveniach.

Navrhovateľ však svoj nárok plynúci z porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa odôvodnil vznikom
škody, ktorú vidí v rozsahu poskytnutej zľavy za MT.

K právnej argumentácií žalobcu, uvádzanej (podľa jeho vyjadrenia) aj v dôsledku účinkov rozsudkov
Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65, v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010, ktorým určil zmluvnú podmienku rovnakého významu za
neprijateľnú, na záväznosť výroku ktorého pre navrhovateľa poukázal obsah odôvodnenia žalobcom
spomínaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011, súd považuje za potrebné uviesť:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto
porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-

právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil
inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
(porušením povinnosti) a vzniknutou škodou a zavinenie sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné,
či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch
upravená jednotne.

Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť
zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.

Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti, ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom, ako následkom týchto príčin. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna
majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol.

Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) Občiansky zákonník nevymedzuje a ponecháva
vymedzenie tohto pojmu súdnej praxi (v ustanovení § 443 OZ je len ustanovené, z čoho sa vychádza
pri určení výšky škody na veci), ktorá vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s

ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu (R 55/1971). Súdnou praxou vytvorená definícia teda škodu vysvetľuje ako rozdiel v
hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška
škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením
veci do pôvodného stavu.

Škoda na majetku v podobe ušlého zisku (lucrum cessans) vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený
v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový
prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje

vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci
by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať.

Ušlý zisk je teda majetkovou ujmou spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja
vedúceho k určitému zisku.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou - s týmto sa súd nestotožnil, nakoľko cena bola cenou za tovar (MT) dohodnutou
zmluvnými stranami, pričom z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o pripojení je zrejmý spôsob jej
určenia (dôvod poskytnutia zľavy z bežnej ceny) ako vznik právneho vzťahu plynúceho z kúpnej zmluvy

podľa § 612 a nasl. (s odkazom na všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve) OZ, nakoľko účastníci
konania v dodatkoch k zmluvám o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Samotná deaktivácia vypožičanej SIM karty, i keď k nej došlo z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti
na strane spotrebiteľa, nemá rovnaké právne účinky ako zrušenie zmluvy odstúpením od nej z toho
istého dôvodu.

Aj keď z obsahu viacerých rozsudkov, ktorými boli všeobecnými súdmi Slovenskej republiky rozhodnuté
obdobné nároky žalobcu plynie záver, že cena je výsledkom obchodnej politiky dodávateľa a že bola
stanovená s úmyslom „prilákať“ zákazníka a získať tak väčší podiel na trhu - na základe vlastných
poznatkov vo veci konajúci súd uvádza, že v mnohých prípadoch pri uzavretí dodatkov k zmluvám o
pripojení nemožno vylúčiť úmysel spotrebiteľa „vylákať“ od dodávateľa aparát - mobilný telefón za cenu

podstatne nižšiu, než je jeho skutočná trhová hodnota s cieľom obohatiť seba samého.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy napreukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o
tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci
samej, a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať. (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 174/2005)

V procesnom poučení vo forme uznesenia súd zároveň poučil účastníkov, že podľa ust. § 120 ods.
1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musia predložiť
alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy produkované navrhovateľom - odporkyňa nenavrhla vykonať dôkazy - a
konštatuje, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal škodu, ktorá mu mala

podľa odôvodnenia žaloby byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti odporkyňou.

Súd považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný a v tomto rozsahu návrhu
vyhovel s poukazom na: V zmysle prvého a druhého odseku ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o
elektronickýchkomunikáciáchúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,zmluvouopripojenísapodnikzaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve
o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu. V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., účastník

je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak
to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Vychádzajúc z dôkazov,
predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo
k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu. Na
základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej služby, ktorá je povinná za poskytnuté služby

zaplatiť.

Súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 232,19 eur, nakoľko ide
o povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku v súlade s § 494 OZ.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Odporkyňa bola teda zaviazaná na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 232,19 eur, spolu s 5,25%
úrokom z omeškania ročne odo dňa 3.6.2014 do zaplatenia - to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 323,73 eur a súd mu priznal sumu 232,19 eur t.j. úspech
navrhovateľa bol vo výške 71,72% (232,19:323,73x100) a úspech odporkyne vo výške 28,28%. Celkovo
bol teda úspešnejší navrhovateľ a jeho úspech bolo vo výške 43,44% (71,72-28,28). Navrhovateľ siuplatniltrovykonaniapozostávajúcezozaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške19euraztrovprávneho
zastúpenia vo výške 79,90 eur - prevzatie veci a príprava zastúpenia 24,90 eur, podanie návrhu 24,90
eur, 2x režijný paušál 8,39 eur a DPH 13,32 eur. Celkovo si uplatnil navrhovateľ sumu 98,90 eur. Z

tejto sumy mu súd priznal 43,44 % t.j. sumu 42,96 eur, ktoré je odporkyňa povinná uhradiť troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanieprotirozsudkualeboprotiuzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.