Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 7, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214596
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613214596.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8,
zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, Dr. Vl.Clementisa 10,
Bratislava, proti odporcovi P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., PSČ : XXX XX, o zaplatenie sumy 818,81
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 749,81 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 749,81 € od 17.08.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 40,74 € a trov právneho
zastúpeniavsume118,24€právnemuzástupcovinavrhovateľaBobák,Bollováaspol.,s.r.o.advokátska
kancelária, IČO: 35 855 673, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.11.2013 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania zo dňa
05.11.2013, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 818,81 € s úrokmi z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 818,81 € od 17.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z

titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel
zmluvu o pripojení č. I., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej
zmluvy vypožičal odporcovi SIM karty za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb
navrhovateľa, keď SIM karte bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej
neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, návrhom
si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Nokia C2 vo
výške 69 €, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou, ktorú škodu mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté
služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle
dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by
navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný
telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom
záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení splatných záväzkov nesplnil. Ďalej v návrhu

uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky
za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe
zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Ďalej uviedol, že odporca sibol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať
po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu

zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia), v prejednávanej veci vo výške 69
€, (ako rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu 70 € a jeho akciovej ceny 1 €). Tým, že odporca
riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od apríla 2012 do apríla 2012, uplatnil
si voči nemu nárok na zaplatenie sumy 749,81 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 02.08.2012 odporca
nereagoval, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradil, a

to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka voči odporcovi ku dňu podania návrhu na súd
pozostáva z neuhradených služieb v sume 749,81 € a z nároku na zaplatenie sumy 69 € uplatnenej
titulom náhrady škody, keď z tejto sumy si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne, počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo
dňa 17.08.2012 do zaplatenia.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 24.08.2015.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX zo dňa 15.03.2012 (ďalej len „zmluva o
pripojení“) súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a

odporcom ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov; odporca túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba -
nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom
umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Volania do
všetkých sietí 50+ Vol.s.Večer a víkend+“, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX; k

uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 15.03.2012 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok ( č.l.
8 -11 spisu), predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu „Volania do všetkých
sietí 50+ Vol.s.Večer a víkend+“ na SIM karte, ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia zn. Nokia C2 so zľavou zo spotrebiteľskej ceny 1 € (bod 1.2 dodatku), pričom odporca
sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod

2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty
(bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy
alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku
ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte

aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku odporca uvedeného v bode 2.2 (bod
2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä
ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to,

či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi
zmluvnú pokutu v sume 69 €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa
nanáhraduškody,ktorejvýškapresahujevýškudohodnutejzmluvnejpokuty,zmluvnúpokutujeúčastník
povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5
dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod.

3.6 dodatku).Faktúrou č. 2148355993 splatnou dňa 22.04.2012 na sumu 749,81 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb tel. čísla XXXXXXXXXX za obdobie od 15.03.2012 do 03.05.2012. ( č.l. 17-18
spisu)

Pokusom o pokonávku zo dňa 02.08.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb (749,81 €) a zmluvnej pokuty (69 €), poplatku za
mimosúdne vymáhanie (65,50 €) spolu v sume 884,31 €, najneskôr do 16.08.2012. Pokus o pokonávku
bol odporkyni doručovaný prostredníctvom pošty.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o

poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o
platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka
súvisiace so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia
vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme
využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,

g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne
dohodnutej úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľaustanovenia§43ods.12zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je

dôvodný v časti uplatnenej náhrady škody.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve,
na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o pripojení súd posúdil

ako občianskoprávny vzťah, odporca uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu poskytovaných
služieb splatných v období od 22.04.2012 fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume 749,81 €,
ktorú cenu odporca riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 749,81 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporca

je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky
z omeškania v sume 8,75 % ročne zo sumy 749,81 € od 17.08.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky
úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku
dňu 23.04.2012 predstavovala 0,75% ročne (0,75% + 8% = 8,75%), navrhovateľovi tak vzniklo právo naúroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.

spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 69 € neuplatnil navrhovateľ
dôvodne.Uplatnenáškodapredstavujepodľanavrhovateľarozdielmedzipredajnoucenouodpredaných
mobilného telefónu (70 €) a jeho akciovou cenou (1 €) V prejednávanej veci je tento rozdiel 1 € (70 €
- 1 € = 69 €) a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu.

Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu mu vznikla
škodavsumeuvedenéhorozdielumedzipredajnoucenoumobilnéhotelefónuajehoakciovoucenou.Zo
skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti
a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený

nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1.
protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.
zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri
neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že

odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. Zo
žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva povinnosť odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú
akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku,
ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a
to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda

a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej
škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového

stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)
je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho

akciovou cenou. Aj keď odporca nezotrval s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu
počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky
navrhovateľ predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom
podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).

Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho
úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa
nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniumajetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa
názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti odporcom zotrvať v zmluvnom
vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením

povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie
skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu
v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako

uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom, v rámci ktorej
navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú kúpnu cenu.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 69 € s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bola pomerne úspešnejší navrhovateľ,
ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 818,81 €. Navrhovateľ

bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 749,81 €, t. j. 91,57 %, v časti o zaplatenie sumy 69 € bol úspešný
odporca, t. j. 8,43 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), navrhovateľovi tak vzniklo právo
na náhradu 83,14 % (91,57 % - 8,43 % = 83,14 %) jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 49 €, z ktorých 83,14 % predstavuje sumu 40,74 €,
a náhrady trov právneho zastúpenia, navrhovateľom uplatnenej vo výške 142,22 € za 2 úkony právnej

služby ( vyúčtované podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov, a to prevzatie veci a
príprava zastúpenia vo výške 51,45 €, návrh na súd vo veci samej vo výške 51,45 €, 2 x režijný paušál
vo výške 2 x 7,81 € + 20% DPH), z čoho 83,14 % predstavuje 118,24 €, ktoré trovy je odporca povinná
nahradiť právnemu zástupcovi navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia
a ostatné trovy, trovy právneho zastúpenia je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)